Posledný list Benediktovi XVI. je od žida, ktorý bránil kríže v školách

práve ma Monsignor Gänswein informoval, že čítal Váš list pre emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý leží v posteli, ale je úplne pri zmysloch. Veľmi ho ocenil!

Ešte raz z celého srdca ďakujem“

Jeden z posledných textov a azda posledný, ktorý prečítali emeritnému pápežovi, bol osobný, a preto jeho obsah autor nezverejnil. Úmrtie bývalého pápeža komentoval takto:

„Aspoň trochu ma utešuje to, že zomrel v pokoji.“

Joseph Weiler navštívil 265. pápeža v jeho rezidencii, v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách, začiatkom decembra uplynulého roku. Bol za ním ako nový držiteľ Ratzingerovej ceny. Odovzdal mu ju pápež František v Apoštolskom paláci. Vyznamenanie je pomenované po nemeckom pontifikovi, ktorý sa občianskym menom volal Joseph Ratzinger. Ocenenie je niekedy považované akoby za Nobelovu cenu za teológiu.

Právnik z New Yorku je prvý držiteľ tohto prestížneho ocenenia, ktorý vyznáva judaizmus.

Židovský právny vedec a učenec bol protagonistom v známej kauze Lautsi proti Taliansku. Weiler túto krajinu bránil pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu. Súd v roku 2011 v pomere 15:2 rozhodol, že kríže v talianskych školách sú v poriadku a neurážajú iné vyznania. Popri iných kníh napísal aj Kresťanská Európa: exkurzia.

Joseph Halevi Horowitz Weiler sa narodil v Južnej Afrike a žije v New Yorku.

Bez židovského dedičstva nemožno pochopiť kresťanstvo

Viaceré nekrológy zdôraznili medzináboženský rozmer bavorského pápeža. Benedikta XVI. veľmi zaujímal práve vzťah kresťanstva a judaizmu. Židovské dedičstvo bolo pre neho kľúčové pre pochopenie kresťanstva. Toto dedičstvo je také jasné, rukolapné a presvedčivé, že ho nemožno ignorovať, vysvetlil vo svojom nekrológu nemecký kňaz a poradca vatikánskeho Dikastéria pre náuku viery Achim Buckenmaier.

„Hoci bol veľkým teológom, pamätám si, že keď bol zvolený za pápeža, videl som ho so zmätenou tvárou, keď sa pozeral z balkóna Svätopeterského kostola. Možno myslel na vážne úlohy, ktoré pred ním stoja. V prvých mesiacoch po zvolení a vo svojich programových vystúpeniach jasne hovoril, že treba obnoviť jednotu kresťanov, ale ešte viac posilniť dialóg so židmi a s moslimami,“ rozpovedal Štandardu taliansky novinár Giancarlo Cocco.

V roku 2018 niektorí obvinili emeritného pápeža za jeden z jeho článkov z antisemitizmu. Napriek tomuto nedorozumeniu po jeho úmrtí izraelský denník Jerusalem Post zverejnil analýzu s názvom „Pozitívny vplyv pápeža Benedikta XVI.“ a prišli uznanlivé kondolencie taktiež od izraelského premiéra. Predseda vlády Benjamin Netanjahu v mene občanov uznal, že bol „veľký duchovný vodca, ktorý sa plne zaviazal k historickému zmiereniu medzi katolíckou cirkvou a židovským národom, čo dojímavo vyjadril počas svojej historickej návštevy Izraela v roku 2009.“

Benedikt XVI. vraj bol superstar

Vrchný rímsky rabín Riccardo Di Segni pripomenul, že po zvolení kardinála Ratzingera na čelo katolíckej cirkvi panovala vo svete judaizmu obava. Viacerí sa báli doktrinálnej zmeny a spomalenia kresťansko-židovského dialógu, ktorý sa začal s jeho predchodcom Jánom Pavlom II.:

„Namiesto toho to bola práve doktrinálna hĺbka, ktorá ho charakterizovala, ktorá dala silu a nové nástroje na cestu priateľstva. Benedikt XVI. na jednej strane stanovil presné hranice, na druhej ukázal nezvyčajné otvorenie a bojoval proti hlboko zakoreneným predsudkom. Dokonca aj po odchode do dôchodku pokračoval v rozpracovaní svojej myšlienky diskusiou s rabínmi.“

Dodajme, že na poslednú rozlúčku s Josephom Ratzingerom v Bazilike svätého Petra prišli začiatkom roku nielen katolíci a mnohí kňazi a rehoľníci, no úctu mu vzdali aj židia, napríklad rímsky žid Stefano. Myslí si, že Benedikt XVI. bol supersta. Pre Štandard povedal:

„Keď odstúpil v roku 2013, cirkev si podľa mňa neuvedomila, že prišla o superstar. Bol posledným nepolitickým pápežom a maximálnym kompromisom medzi tradíciou a modernitou. Jasne hlásal hodnoty kresťanskej civilizácie, lebo si uvedomoval, že bez nej by sme tu mali nihilizmus a úpadok“.