Ako dane a regulácie tabaku, alkoholu a soli znižujú chronické choroby

Niektoré z najlepších investícií do globálneho rozvoja spočívajú v reguláciách tabaku, alkoholu a soli. Môžu priniesť vynikajúce sociálne a ekonomické výhody pre veľké množstvo ľudí pri pomerne nízkych nákladoch, keďže dokážu výrazne znížiť úroveň chronických chorôb vo svete.

V priebehu 20. storočia zabilo fajčenie tabaku približne 100 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žila v dnešných bohatých krajinách. Tento obraz sa však mení a zdravotná záťaž spôsobená fajčením sa v súčasnosti presúva z krajín s vysokými príjmami do krajín s nízkymi a strednými príjmami. Niektoré odhady dokonca naznačujú, že v 21. storočí by na následky užívania tabaku mohla zomrieť jedna miliarda ľudí.

Investície do boja proti zdravotným hrozbám, ako sú tabak, alkohol a soľ, boli doteraz zväčša doménou bohatých krajín. Na Slovensku zomrie ročne približne 50 000 ľudí na chronické ochorenia. V chudobnejších krajinách sa oveľa väčší dôraz kládol na odstránenie infekčných chorôb. Keďže však ľudia žijú dlhšie, neprenosné choroby si všade na svete vyžiadajú viac životov, pričom sa na ne vynakladá len zlomok finančných prostriedkov určených na zdravotníctvo.

V chudobných krajinách by sme mali pokračovať v boji proti chorobám, ako sú malária, tuberkulóza a HIV/AIDS, ale naliehavo sa musíme viac zamerať aj na riziká chronických chorôb spôsobených tabakom, alkoholom a príjmom soli.

V takzvaných cieľoch udržateľného rozvoja sme sľúbili, že do roku 2030 budeme bojovať proti chronickým chorobám spolu s mnohými ďalšími sľubmi. Žiaľ, nedarí sa nám to. Pri súčasných trendoch bude svet meškať s plnením všetkých svojich sľubov pol storočia. Dôvod je jasný: politici sa rozhodli dať nesplniteľných 169 sľubov. Mať 169 priorít je na nerozoznanie od toho, keď nemáte žiadne.

Tento rok bude svet v polčase plnenia svojich sľubov do roku 2030, ale ani zďaleka nebude na polceste. Je načase určiť a uprednostniť najdôležitejšie ciele. Môj think tank Kodanský konsenzus robí presne toto: s niekoľkými laureátmi Nobelovej ceny a viac ako stovkou popredných ekonómov sa už roky snažíme určiť, kde môže každé euro priniesť najviac úžitku.

Nová, odborne recenzovaná štúdia ukazuje, že daňové a regulačné politiky zamerané na boj proti chronickým chorobám môžu priniesť vynikajúce sociálne výhody pri relatívne malých investíciách, čo v zásade podporuje väčšina krajín.

Existujú dva veľmi účinné spôsoby, ako znížiť počet úmrtí spôsobených fajčením. Jedným z nich je jednoduchá daň z tabaku. Druhým je regulácia tabakových výrobkov, ktorá môže zahŕňať zákaz reklamy a zákaz fajčenia na verejných miestach. Daň z tabaku zvyšuje náklady na fajčenie, čo znamená, že viac mladých ľudí nikdy nezačne fajčiť, viac fajčiarov prestane fajčiť alebo zníži svoju spotrebu a zníži sa počet úmrtí na pasívne fajčenie. Takisto sa získajú značné a spoľahlivé finančné prostriedky pre vládu, čo je niečo, čo mnohé vlády v krajinách globálneho Juhu majú problém zabezpečiť. Z mnohých reálnych príkladov vieme, že vyššie dane znižujú spotrebu tabaku.

Priame náklady na zmenu legislatívy sú pomerne malé. Odhaduje sa, že zvýšenie dane z tabaku v krajinách s nízkymi a nižšími strednými príjmami na štvornásobok predajných nákladov by stálo len 45 miliónov dolárov. Samozrejme, súčasným fajčiarom to prinesie aj pomerne veľkú stratu v hodnote takmer pol miliardy dolárov. Celkovo by náklady do roku 2030 predstavovali značných 462 miliónov dolárov. Táto politika by však zároveň výrazne znížila počet fajčiarov, a tým zachránila viac ako 1,5 milióna životov. V peňažnom vyjadrení by sa každým dolárom nákladov dosiahol fenomenálny spoločenský prínos v hodnote 101 dolárov. Podobne regulácia tabaku má veľmi malé administratívne náklady a väčšie straty fajčiarov, ale keďže pravdepodobne zachráni viac ako 300 000 životov, prináša veľkolepý pomer nákladov a prínosov 1 : 92.

Aj regulácia alkoholu je rozumnou investíciou. Alkohol ročne zabije 300 000 ľudí v krajinách s nízkymi príjmami a 1,6 milióna v krajinách s nižšími strednými príjmami. Prispieva k veľkému počtu ochorení a spôsobuje ďalších 700 000 náhodných úmrtí na celom svete, ako aj obrovské sociálne škody. Sprísnenie predpisov týkajúcich sa alkoholu môže znížiť škodlivú spotrebu a zabrániť 150 000 úmrtiam do konca desaťročia. Každý vynaložený dolár prinesie 76 dolárov sociálneho prínosu. Alternatívne môže daň z alkoholu priniesť veľké, aj keď o niečo nižšie prínosy v hodnote 53 dolárov na každý vynaložený dolár.

Ďalšou rozumnou investíciou je zníženie nezdravého príjmu soli – ako to urobili Spojené kráľovstvo, Fínsko a Poľsko – prostredníctvom nariadení, ktoré postupne znižujú obsah soli v spracovaných potravinách. Podľa WHO by sme mali denne skonzumovať o niečo menej ako jednu čajovú lyžičku soli, ale takmer všade na svete ľudia konzumujú oveľa viac. To vedie k vysokému krvnému tlaku, srdcovým chorobám a mŕtviciam. Každoročne spôsobuje takmer dva milióny úmrtí. Pre chudobnejšie krajiny sveta bude presadzovanie predpisov o soli nákladnejšie, a to viac ako 400 miliónov dolárov, ale tento prístup by mohol zabrániť takmer pol miliónu úmrtí a priniesť 36 dolárov sociálneho prínosu za každý vynaložený dolár.

Všetky globálne sľuby do roku 2030 nesplníme – to bolo jasné už pri ich pôvodnom formulovaní. Údaje však teraz ukazujú, že pravdepodobne nesplníme žiadny z hlavných cieľov, pretože sme sľúbili všetko všetkým. Je čas zamerať naše zostávajúce úsilie na najlepšie investície. Tu náš výskum ukazuje, že niektoré z najlepších investícií spočívajú v reguláciách tabaku, alkoholu a soli, ktoré môžu priniesť vynikajúce výhody pri nízkych nákladoch.