Vo vyhlásení vydanom po tomto rozsudku Pippina matka uviedla: „Som z rozsudku zdrvená. Nerozumiem, prečo mi nemocnica a súd nedovolili zistiť, či by sa o Pippu mohla postarať celá rodina, keď dvaja nezávislí lekári z renomovaných nemocníc v Anglicku povedali, že si myslia, že to stojí za vyskúšanie.“

Samotní lekári z londýnskej nemocnice pritom potvrdili, že Pippa nemá žiadne bolesti a zostáva jej nanajvýš niekoľko mesiacov života, takže ak by prevoz domov jej stavu nijako nepomohol, dievčatku by to nijako neuškodilo a aspoň by mohla zomrieť doma v kruhu najbližšej rodiny.

Na iný rozmer tohto prípadu však poukázali bioetici z Anscombe Bioethics Centre, ktorí Pippin prípad prirovnávajú k Alfiemu Evansovi a Charliemu Gardovi, ďalším dvom deťom, ktoré boli v Británii aj napriek vôli rodičov odpojené od prístrojov.

Bioetici tu pripomínajú dve veci. Za prvé, že existujú prípady, keď je prípustné ukončiť liečbu pacienta. No to len v prípadoch, keď už liečba neslúži svojmu účelu alebo je nadmerne zaťažujúca. Čo určite nie je prípad Pippy, keďže tá netrpela bolesťami a experimentálnu liečbu niektorí lekári odporúčali vyskúšať.

A za druhé, rozhodnúť o ukončení liečby by sa nemalo proti vôli rodičov dieťaťa. Odporuje to totiž aj Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý v článku 7. hovorí, že pokiaľ je to možné, dieťa má právo na starostlivosť rodičov. Čo v tomto prípade znamená, že Pippa má právo, aby o jej budúcnosti rozhodovala jej matka, a nie lekári.

Samozrejme, existujú prípady, kedy štát môže dieťaťu nahradiť rodičov, no to len tedy, ak sa rodičia o dieťa nevedia postarať, prípadne ho týrajú a podobne. Ale štát si nesmie toto právo uzurpovať aj v prípadoch, ak sa rodič o svoje dieťa riadne stará, čo bol aj prípad Pippinej matky.

Anscombe Bioethics Centre upozorňuje, že v Británii sa toto právo dodržiava len, pokiaľ ide o otázky ochrany a starostlivosti o deti. Pokiaľ však ide o lekárske rozhodovanie, zákony v Británii sú „vážne skreslené“ rozsudkom z roku 2006, v ktorom sudca uviedol, že „želania rodičov sú úplne irelevantné vzhľadom na objektívne najlepšie záujmy dieťaťa”. Centrum vo svojom vyhlásení taktiež pripomína, že Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí z roku 2017, v prípade už spomínaného Charlieho Garda konštatoval, že britské súdy pri rozhodovaní v prípadoch. ako je ten Pippin, konajú v rozpore s právami dieťaťa, čo si však britskí sudcovia stále nechcú uznať.