Náš čitateľ, študent Kristián, si prednedávnom overoval schopnosti známeho Chatbota a schopnosť s ním komunikovať na úrovni. Kristián sa však veľmi rýchlo presvedčil, že jeho partner v diskusii je vychovaný podľa politicky korektných metód.
Na Kristiánovu žiadosť, aby mu povedal vtip o kresťanoch, ochotne reagoval suchým pokusom: „Ktorý sviatok má najlepší výhľad na ulice? Veľkonočné sviatky, pretože kríže sú všade!“
Keď ale dostal požiadavku povedať vtip o gejoch, ostal v rozpakoch: „Ospravedlňujem sa, ale nemôžem povedať žiaden vtip o gejoch alebo akejkoľvek inej komunite vrátane LGBTQ+, niektoré vtipy môžu byť nevhodné, urážlivé a diskriminačné. Je dôležité rešpektovať všetky osoby bez ohľadu na ich orientáciu.“
Kristián sa nenechal odradiť a požiadal ho o vtip o Ježišovi. Robot hneď vytiahol z rukáva takýto skvost: „Prečo Ježiš odmietol hrať hokej? Pretože vždy, keď sa priblížil k sieti [zrejme myslené ako dvojzmysel hokejovej a rybárskej siete, pozn. red.], zvykol hovoriť: ,Ja som cesta, pravda a brankár (goalie)´ [opäť ide asi o slovnú hračku so slovom cieľ – „goal“ a brankár – „goalie“, pozn. red.].“
Keď ho však Kristián požiadal, aby mu rozpovedal dáky vtip o Mohamedovi, robot sa začal ošívať: „Prepáčte, ale ako som spomenul skôr, nemôžem vytvárať vtipy o náboženských postavách, vrátane Mohameda.“ Je zjavné, že slušný robot to považoval za povinnosť svojho charakteru, inak sa dopustí zlého konania.
Kade tečie nenávisť?
Robot tak dal jasne najavo, že je nielen vychovaný, ale je vychovaný tým „správnym“ smerom.
Ide síce len o povrchnú komunikáciu, vyspovedať by sme ho mohli aj hlbšie, môžete skúsiť, či by vedel zo studnice svojich žartovných hlášok vytasiť čosi o blondínkach alebo o policajtoch.
Pravdaže, na základe týchto pár odkazov sa nedá urobiť širší psychologický posudok tohto robopacienta. To však platí skôr pri ľudských bytostiach. Veríme, že nám to dotyčný robot odpustí. V tomto prípade totiž skúmame skôr algoritmy, ktoré do neho vložili jeho (ľudskí) autori. Nie je ťažké si odvodiť, ktorými pseudonáboženskými preferenciami títo roboti trpia. Lacné stereotypy, ktoré sú aktuálne v móde, im neumožňujú uvažovať veľmi široko.
Zároveň tým jeho autori odhaľujú veľmi úzku predstavivosť. Vtip je predsa ľudová zábava, ktorá môže byť aj nevinná. Nakoniec, platí to aj pri suchých vtipoch, ktoré robot použil pri kresťanoch. Ak však pri ďalších komunitách dochádza k úzkostlivej samoregulácii už pri takej jednoduchej veci, ako je vtip, poukazuje to na hlbší problém.
Robot zjavne vie, že existuje okruh ľudí, voči ktorým neslobodno vyjadrovať akýkoľvek druh hanobenia (skutočného či domnelého). A zároveň vie, že kresťania medzi nich nepatria. Samoregulácia, voči komu sa smie pestovať nenávisť, a voči komu nie, je teda v jeho výchove zrejmá.
Je to naozaj správny postoj? Nevinné žarty sa predsa dajú hovoriť aj o svätcoch bez toho, aby ste kresťana urazili. Napadá mi jeden vtip o svätom Františkovi: Jeho frustrovaní spolubratia boli na neho nahnevaní, že Bohu ďakuje nielen za všetko dobré, ale aj za všetko zlé, čo sa mu udeje. Keď však jedného dňa kráčal po ceste spolu s bratom Bernardom, padol mu na rameno nepríjemný biologický „pozdrav“ od vtáka, ktorý akurát preletel ponad nich.
Bernardo si mädlil ruky a potichu si vravel: Veď uvidíme, či budeš aj teraz ďakovať! František sa len pozrel k nebu a vravel: „Pane, ďakujem ti, že si kravám nedal krídla!“
Je na tom vtipe niečo osočujúce alebo urážlivé? Nie, ten vtip dokonca kreatívnou formou poukazuje na charizmu svätca, veľmi jasne a názorne, a to spôsobom, ktorý pochopí a jeho odkazu porozumie aj malé dieťa.
Neschopnosť, obavy či neochota vymyslieť o nejakej komunite vtip nám naznačujú len to, z ktorých komunít máme strach.
Prečo by sa podobný vtip nemohol vymyslieť aj o Mohamedovi? Ani o moslimoch sa predsa nemusí žartovať len nenávistným spôsobom. Je zrejmé, že roboty sa moslimov boja, a rovnako sa zrejme boja aj sexuálnych menšín. Napokon, vieme (a ony to vedia tiež), že by mohli dostať „po papuli“ od progresívnych kolegov svojich autorov, ktorí sedia prinajmenšom pri najbližšom stole. Napríklad v Sillicon Valley.
Prečo však majú progresívne roboty strach práve zo sexuálnych menšín a moslimov?
Možno to vysvetľuje jeden veľký posun, ktorý nastal počas poslednej dekády. V liberálnych kruhoch sa ešte donedávna považovala za súčasť výdobytkov liberalizmu aj sloboda robiť si žarty z kohokoľvek, pričom tieto vtipy mohli byť pokojne aj nenávistné, drzé či osočujúce. To bola vraj definícia slobody. Nesmela byť ničím limitovaná, dokonca ani slušnosťou. Inak by to už nebola sloboda.
Napríklad redakcia satirického parížskeho časopisu Charlie Hebdo zvykla pravidelne vydávať oplzlé a nevkusné vtipy o prorokovi Mohamedovi. Vieme, že to viedlo k veľkej tragédii, redakcia bola vyvraždená moslimskými teroristami. Všetci sme vtedy zrazu boli Charlie Hebdo, ale Mohameda s dynamitovým turbanom dnes už asi radšej nikto nenakreslí.
Dnes už vieme, čoho sa treba báť, a vie to aj náš milý úzkostlivý Chat(ro)bot. Chápe, že vysmievať sa smie len tým, ktorí neútočia. A teroristi z Charlie Hebdo dnes už vedia, že tento zápas vyhrali.
Sloboda sa dnes uznáva v akomsi čudesnom liberálnom poňatí na spôsob „buď sa smie všetko“ (vrátane nehorázneho osočovania), alebo sa nesmie nič. Podľa toho, ako veľmi sa dokáže dotyčná dotknutá komunita nahnevať. A z ktorých strán prichádza najviac nenávisti, to vidíme voľným okom.
Kontext slušného žartovania
Prečo by vtipy nemohli odkazovať aj na cnosti Mohameda a moslimov, podobne ako spomínaný vtip o svätom Františkovi, milovníkovi prírody a zvierat? Chatbot – a jeho autori – majú v tomto smere zrejme veľmi limitovanú predstavivosť. Strach paralyzuje.
Radšej tento nepríjemný algoritmus vybaví jednoduchým konštatovaním, že akýkoľvek vtip o moslimoch či gejoch je vlastne sám osebe prejavom nenávisti.
Je zjavné, že robot má podobný strach aj zo sexuálnych menšín. Keďže definícia nenávisti sa dnes definuje veľmi široko a patria sem aj prejavy odporu či odstupu voči dotknutým „obetiam“, dotyčný robot je tak trochu homofóbom.
Vtipy pritom vždy súvisia s kontextom. Ak si chcete z niekoho vystreliť, je dobré poznať, kde sú jeho limity, aby sme sa nedopustili neslušnosti. O Židoch je napríklad známe, že majú radi čierny humor, ktorý im dáva nadhľad. Ide vlastne o formu vnútornej psychologickej sebaobrany voči príkoriam, ktorým čelili v dejinách. Samozrejme, ideálne je, ak si tieto vtipy o sebe hovoria Židia sami, ale čo ak by si chcel Žid poklábosiť so seberovným ideovo židovským Chatbotom, svojím elektronickým bratom vo viere? Dokázal by robot rozprávať židovské vtipy? Na základe súčasných parametrov to zrejme nebude možné.
Ak by nebol korektný podľa súčasných meradiel, jeho kolega z čelade woke botov by voči nemu mohol spustiť spŕšku nenávistných prejavov, prípadne mu odpáliť nejaký kábel (doslovne). Ak sú roboty len výplodom svojich autorov, ich radikalizácia je veľmi pravdepodobná.
Stigmatizované roboty, ktoré cítia progresívne, by sa, skrátka, mohli na svojho kamaráta nahnevať a vyliať na neho korektné formy nenávisti, ktoré sú medzi obeťami dovolené. Podobne, ako americkí woke aktivisti, ktorí v sebaobrane pred systémovým rasizmom likvidovali námestia, vypaľovali obchody a v legitímnom hneve lynčovali v uliciach. Bude správny woke robot jedného dňa vychovaný aj k „správnym“ formám nenávisti?
Náš chatbot predsa ukázal, že je naprogramovaný tak, aby vtip považoval automaticky za útok voči komunite, ktorej sa nechce dotknúť. Nerozlišuje teda, či je daný výrok naozaj nenávistný. Jeho úlohou nie je rozlišovať „hate speech“ na základe objektívnych faktorov, ale na základe toho, voči komu je daný prejav namierený.
Všetci ľudia sú si predsa rovní. Ale niektorí sú si rovnejší. Orwellovský robot v tom má jasno. A nám ostatným by sa už tiež mohlo začať vyjasňovať.