Nárek Šimečku, ako takéto tresty „zbytočne ničia ďalšie a ďalšie rodiny“, je pomýlený. Ak dnes niečo ničí rodiny, tak drogy. A hlavne tí, ktorí ich vyrábajú. A predávajú.
To bol prípad aj spomínaného Jozefa Šípoša.
Nie, nebol stíhaný za to, že vyrábal liečivé masti. Naopak, súd zdôraznil, že prípad nijako nesúvisí s údajnou výrobou konopných mastí, ale len s trestným skutkom – prechovávaním a výrobou drog vo veľkom objeme.
Polícia v dome Šípoša našla viac ako desať kilogramov sušenej marihuany. Len pre rámcovú predstavu: trestné sadzby za výrobu marihuany sa začínajú pri gramoch. Šípoš jej mal doma viac ako desať kilogramov, z čoho by sa dali vyrobiť tisícky dávok. Za viac ako stotisíc eur.
Jednoducho: Šípoš pestoval marihuanu a vyrábal drogy v rozsahu, ktorý násobne prekračoval osobnú spotrebu. Venoval sa tomu dlhodobo. Roky.
Navyše, prokuratúra preukázala, že s drogou obchodoval, potvrdili to dvaja svedkovia. Súd však nakoniec Šípoša neodsúdil za predaj drog, ale len za ich prechovávanie.
V dome Šípoša sa našla aj látka podobná pervitínu, čo je mimoriadne nebezpečná syntetická droga. Potvrdilo sa aj to, že Šípoš je konzumentom drog so znakmi závislosti – preto prokurátor žiadal aj povinnú liečbu a väzobné stíhanie. S argumentom, že kto dlhodobo vyrába, predáva a konzumuje drogy, ten s tým spravidla pri stíhaní na slobode nedokáže skoncovať. Súd návrh prokuratúry schválil a Šípoš je stíhaný vo väzbe.
Námietky, že Šípoš z marihuany vyrábal – okrem iného – aj liečivé masti, sú zrejme pravdivé. Pri takých objemoch, aké vypestoval a spracovával, by to bolo pochopiteľné. Lenže ani toto tvrdenie nedokazuje, že bol „výrobcom mastí“.
NAKA u neho nenašla tzv. technické konope, ktoré je určené na liečebné účely a používa sa celkom legálne. Našla viac ako desať kilogramov sušiny marihuany s THC, z ktorej sa vyrábajú drogy. A ktorá podľa viacerých prípadových štúdií môže spôsobovať vážne neorologické poruchy a ochorenia. Hlavne pri opakovanom, respektíve dlhodobom užívaní.
Stíhanie ľudí, ktorí vo veľkom objeme vyrábali drogy a predávali ich, je celkom normálne. Dokonca aj v krajinách, kde bola čiastočne dekriminalizovaná konzumácia drog. Spotreba drog sa tam trestá len symbolicky, no o to tvrdšie sa stíha a trestá výroba alebo obchod s drogami. Také sú trendy. A taká je prax vo väčšine európskych krajín.
Ak chceli progresívci rozbehnúť kampaň za zníženie trestov pre konzumentov drog, vybrali si veľmi zlý príklad.
Napokon, za konzumáciu mäkkých drog nie sú ani na Slovensku „drakonicky prísne tresty“ – ako sa to snažia podsúvať pokrokoví aktivisti. Vo väzení spravidla končia díleri alebo tí, ktorí vyrábajú drogy v nebezpečne veľkých množstvách.
Za držanie desiatich kíl marihuany by boli predsa ľudia ako Šípoš trestne stíhaní aj v Holandsku, Portugalsku alebo kdekoľvek inde v EÚ. Jedna vec je vypestovať si pár gramov pre osobnú potrebu – a celkom iná liga je skladovať v dome kilá drogy. A časť ponúkať na predaj známym.
Na prípade Šípoša je sporná len trestná sadzba, ktorá sa javí ako neprimerane vysoká. Šípoš nebol napojený na podsvetie ani na veľkých dílerov. Patril skôr k tým, ktorí experimentovali s pestovaním marihuany pre seba a pre svojich známych. A ktorým to časom prerástlo zo šedej zóny do tej kriminálnej. Primeraný trest by mal byť v takýchto prípadoch možno päť rokov, nie 15 s prepadnutím osobného majetku.
Strany a médiá, ktoré sa vrhajú do obhajoby Šípoša, to však celkom prepálili, keď sa pokúsili prefarbiť realitu. A rámcovať výrobcu drog ako ľudového liečiteľa. Mastičkára. Alebo ako drobného pestovateľa, ktorý si občas doprial dva jointy trávy.
Pomýlený nie je len príklad, ktorý si vybrali progresívci pre svoju kampaň za zníženie trestov pre konzumentov mäkkých drog. Pomýlené sú aj ich ciele a argumentácia. Hlásajú, že konzumácia drog je natoľko rozšírená a bežná, hlavne medzi mladými ľuďmi, že by už nemala byť trestná. Čo je vraj samozrejmou súčasťou životného štýlu, to predsa nemá byť mimo zákona.
Tento typ argumentácie je ukážkovo pripečený. Pretože ak by platil, potom by sme mali podľa tej istej „logiky“ tolerovať (dekriminalizovať) prejavy nenávisti, agresivitu, domáce násilie, krátenie daní… A iné bežne rozšírené ohavnosti.
A to asi nebude pokroková cesta, na ktorej by sme chceli skončiť.
Progresívnym vychovávateľom by nezaškodilo pripomenúť zopár faktov z krajín, kde sa uvoľnil režim pre konzumáciu drog – či už formou dekriminalizácie alebo formou celkom formálnych, neškodných postihov. Vo väčšine štátov, kde sa uvoľnili zákony a kde sa dala zelená užívaniu drog, začala výrazne rásť ich spotreba. Je to prirodzené. Čím viac je niečo široko dostupné, tým viac rastie trh konzumentov. Hlavne ak ide o návykové látky. Drogy.
Zároveň platí pravidlo, že dlhodobá konzumácia mäkkých drog veľmi často vedie k experimentom s tvrdými drogami. A k stupňovaniu závislostí.
Sfetovanú, drogovo závislú spoločnosť tu asi nechceme. A už vôbec nie s vysvetlením, že je to normálne. Alebo?
Mimochodom, jeden z volebných sloganov progresívcov je téza „dá sa to normálne“.
V ich podaní to pôsobí komicky.
Pri hľadaní normálnych tém a normálnej politiky sa tak trochu prehriali. A stratili.
