Ani Tesla, ani Alphabet, ale kabelky. Akcie LVMH, presnejšie LVMH Moët Hennessy Louis Vuitton, si ukradli apríl na trhoch pre seba. Nielen že LVMH sa stal historicky prvou európskou spoločnosťou s kapitalizáciou 500 miliárd dolárov a doťahuje sa na Teslu na 9. mieste vo svete, ale zároveň jej zakladateľ, šéf a kľúčový akcionár Bernard Arnault predbehol Joea Bezosa aj Elona Muska a stal sa najbohatším človekom planéty.
Moja úvodná narážka na kabelky bola trochu podraz. Veľa ľudí vníma LVMH optikou predražených „handier“ pre raperov a celebritky. No pre ekonóma je LVMH živou demonštráciou pojmu ekonomická hodnota. Nejde o kvalitu materiálu, ani o užitočnosť. Stovky miliárd eur hodnoty sú zabalené v značke. V príbehu. LVMH nepredáva kabelky, hodinky či šperky, ale predáva pocit úspešnosti, pocit dosiahnutých míľnikov.
Ako dokáže LVMH vytvárať hodnotu zo vzduchu? Za LVMH sa skrýva zhruba 60 samostatných značiek, 3-tisíc obchodov a 163-tisíc zamestnancov. Spoločnosť má v niektorých aspektoch silne decentralizovanú štruktúru.
Manažment každej značky v rámci portfólia má značnú voľnosť vo svojej stratégii, no zároveň sa využívajú medziznačkové synergie napríklad pri vývoji. LVMH však kontroluje veľkú časť svojho vertikálneho reťazca – od výroby cez distribúcie až po predaj. Významnú úlohu hrajú investície, ktoré v tomto segmente znamenajú nielen nové produkty, ale napríklad aj investície do umenia. Vybudovanie impéria nebola náhoda, ale obrovská podnikateľská zručnosť jej zakladateľa.
LVMH demonštruje to, na čo prišla takzvaná marginalistická revolúcia v ekonómii. Že na trhu existuje subjektívny pocit hodnoty, ktorý nemá vzťah ku vstupom. Zároveň je to však poznanie, ktoré sa ani za sto rokov nepodarilo ekonomickej vede odovzdať masám.