Prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine sa z európskych kuloárov ozval návrh na uvalenie sankcií voči čínskym spoločnostiam kvôli podpore ruskej vojenskej mašinérie. V novom balíku sankcií EÚ bolo podľa informácií denníka Financial Times uvedených sedem čínskych podnikov (z toho päť so sídlom v Hong Kongu). Ďalšie zahraničné médiá hovoria až o ôsmich firmách. Spoločnosti mali byť obvinené z predaja zariadení, ktoré by sa mohli použiť v zbraniach.
„Vzhľadom na kľúčovú úlohu elektronických komponentov, ktoré ruský vojenský a priemyselný komplex využíva na podporu agresívnej vojny proti Ukrajine, je vhodné zahrnúť aj niektoré ďalšie subjekty v tretích krajinách zapojené do obchádzania obchodných obmedzení, ako aj niektoré ruské subjekty zapojené do vývoja, výroby a dodávok elektronických komponentov pre ruský vojenský a priemyselný komplex,“ stojí v návrhu Európskej komisie, na ktorý britský denník odkazuje.
Komisia tiež navrhuje uvaliť sankcie na niektoré iránske spoločnosti, ktoré sa podieľajú na výrobe a dodávkach bezpilotných lietadiel do Ruska. Chce tiež rozšíriť zoznam zakázaného tovaru, ktorý nebude môcť putovať z Únie do Ruska. Nové sankcie sú tiež zamerané na obchádzanie sankcií vo všeobecnosti, dopĺňa britský denník.
"Tento balík sa zameriava [...] aj na tovar, ktorý bolo zakázané vyvážať do Ruska (a na) zabránenie tomu, aby sa tento tovar dostal do Ruska a jeho vojensko-priemyselného komplexu," cituje portál Euronews pondelkové vyjadrenie hovorcu EK.
Americkou cestou
Na niektoré z čínskych spoločností na európskom sankčnom liste už pred časom uvalili obmedzenia aj Spojené štáty. Podľa informácií Financial Times ide o dva podniky z pevninskej Číny: 3HC Semiconductors a King-Pai Technology. Na sankčnom zozname amerického ministerstva financií sú v súčasnosti aj ďalšie dve spoločnosti so sídlom v Hongkongu, ktoré boli uvedené v európskom dokumente. Ide o firmy Sinno Electronics a Sigma Technology.
To, že Európa kráča už vyšliapanou cestou, ukazuje aj fakt, že firmu King-Pai zapísalo americké ministerstvo financií na sankčný zoznam len pred mesiacom. A s rovnakým odôvodnením. Spoločnosť do Ruska dodáva mikroelektroniku, ktorá "má obranné využitie vrátane systémov navádzania riadených striel", píše sa vo vyjadrení ministerstva.
Brusel sa pritom doteraz vyhýbal podobným opatreniam smerovaným voči čínskym subjektom. Tvrdil, že neexistujú dôkazy o tom, že by priamo dodávala zbrane Moskve, píše Financial Times. Sankčný zoznam je však zatiaľ iba v stave návrhu. Aby sa opatrenia mohli začať uplatňovať, musia ho jednomyseľne schváliť všetky členské štáty Európskej únie. Rokovať o balíku sa malo začať už v stredu 10. mája.
Peking by úder vrátil
Hoci treba zdôrazniť, že ide v podstate o dobre myslené opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, že sa bude „nebezpečný“ tovar z čínskych spoločností dostávať do rúk ruských vojakov, malo by to s takmer určitosťou omnoho väčšiu dohru. Po zverejnení správ to potvrdilo aj avízo čínskeho šéfa diplomacie.
Podľa ministra zahraničných vecí Čchin Kanga bude Čína "prísne a dôrazne" reagovať na akékoľvek sankcie, ktoré Európska únia uloží jej spoločnostiam za dodávky tovaru dvojakého použitia (na vojenské aj civilné účely) do Ruska. Minister doplnil, že v prípade prijatia represívnych opatrení „Čína tiež podnikne nutné kroky na pevnú ochranu oprávnených záujmov čínskych spoločností“.
Peking je podľa Kanga „rozhodne proti“ tomu, aby iné krajiny zavádzali svoje vlastné predpisy alebo prijímali jednostranné opatrenia.
Otváranie nového frontu v hospodárskom zápolení
Zámer Európskej komisie sa môže zdať na prvý pohľad racionálny a pochopiteľný. Dôsledky zhoršenia vzťahov s Čínou, by však v situácii, v akej sa starý kontinent aktuálne nachádza, mohli byť fatálne.
Treba zdôrazniť, že Európa ešte stále definitívne nevyhrala v energetickej vojne s Ruskom, hoci sa situácia na trhoch s plynom aj elektrinou stabilizovala a ceny čiernych komodít kvôli obavám z recesie spľasli. Takisto jadrová (ale aj celková) inflácia v členských štátoch EÚ naďalej zaryto vzdoruje. Európska centrálna banka s ňou bojuje hlavne dvíhaním úrokových sadzieb, čo zase kladie výzvu pre komerčné banky a veľkých dlžníkov. A naviac sa musí kontinent vyrovnávať aj so zelenou naháňačkou za nulovými emisiami.
Uvalením sankcií voči čínskym spoločnostiam hrozí otvorenie nového frontu obchodnej vojny. A Európu to môže po odvetných opatreniach Číny ekonomicky bolieť. Peking je totiž spolu s USA najväčším obchodným partnerom Európskej únie. Hospodárske väzby sú omnoho širšie a početnejšie než tie s Moskvou.
Navyše, je veľmi otázne, či by sankcie na sedem čínskych spoločností vyriešili daný problém. Aj vďaka príkladu amerických technológií, ktoré končia na ruskom území, sa dá predpokladať, že čínske firmy by obchodovať s ruskými náprotivkami buď vôbec neprestali, alebo by začali dodávať tovar nepriamo, prostredníctvom rôznych schránkových subjektov, cez dlhý dodávateľský reťazec. Dá sa celkom racionálne očakávať, že značná časť tovaru by zrejme skončila tam, kde predtým.
Otázka teda znie: vyváži prínos sankcií voči čínskym firmám náklady potenciálneho rizika rozpútania protekcionistickej obchodnej vojny s Čínou?
Okrem toho, že by to Európu hospodársky bolelo a posunulo Peking ešte viac k Moskve, tlačí to starý kontinent čoraz viac do polohy, kde len opakuje po väčšom bratovi.
Schválenie tohto kroku by bolo v protiklade s Macronovými slovami, ktoré adresoval Si Ťin-pchingovi práve v Číne a ktoré potom zopakoval aj v Amsterdame: „Byť spojencom neznamená byť vazalom […] neznamená to, že nemáme právo myslieť samostatne.“