Rodáčka z Ľuborče sa učila u majstrov v Kanade aj na Islande. Jej originálne produkty očaria každého

TRENČÍN – Narodila sa v Ľuborči, vyštudovala grafiku, no ku keramike mala vždy bližšie. Dnes vyrába ručné kachličky a učí v základnej umeleckej škole. Aký je jej príbeh?

V Kanade mala možnosť robiť s porcelánom a na Islande si vyskúšala inštalácie. Rodáčka z Ľuborče sa venuje keramike. Foto: archív Veroniky Hrickovej

Publikované: 14. januára 2024 | 18:00

Autor: Mária Jakúbeková,

Veronika Hricková chcela pôvodne študovať maľbu v Uherskom Hradišti. „Ťahalo ma to k maľbe, keďže mi nešla matematika,“ povedala s úsmevom. „Rodičia ma nútili chodiť na výtvarnú a nejako mi to ostalo.“

https://standard.sk/365537/z-historie-mesta-zeny-mali-podradne-postavenie-tovarisi-si-uzivali-modre-pondelky/

Na prijímačkách do Hradišťa museli uchádzači zvládnuť vymodelovať sochu. „Tak som začala chodiť k nevidiacej sochárke Soni Zeliskovej do Dubnice.“ Dovtedy nemala umelecký kontakt s hlinou. Do Hradišťa sa nakoniec nedostala. Vyštudovala propagačnú grafiku na Strednej umeleckej škole v Trenčíne. Pokračovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici, odbor grafika, magisterské štúdium absolvovala v Bratislave na VŠVÚ. „Naši mi nepovedali, že umením sa nedá uživiť,“ smeje sa.

Na strednej škole ju začala zaujímať hlina. „Neskôr som začala vyučovať v Kultúrnom centre Aktivity na sídlisku Juh a potom som učila keramiku v Kubrej.“ Umelkyňu však zaujímajú rôzne techniky a rôzne štýly. Chcela skúsiť zahraničie.

[link url = https://standard.sk/541498/fico-pri-husakovom-hrobe]