Čoraz častejšie nás klienti a aj zamestnanci zariadení žiadajú o duchovnú službu. Pretože na vlastnej aj sprostredkovanej skúsenosti vidia, že modlitba ľuďom pomáha. Zjednodušene povedané, v zariadeniach s covidom, kde sa s klientmi chodí modliť duchovný ich cirkvi alebo denominácie, v prípade katolíkov vysluhuje aj sviatosti svätého prijímania, spovede, pomazania chorých, z takýchto zariadení nám hlásia lepšie priebehy ochorení klientov, ktorí majú aj duchovnú pomoc.

Začal som sa o túto skúsenosť zaujímať a pýtal som sa v nemocniciach, či nemajú podobnú skúsenosť s duchovnou službou. Dostal som viaceré potvrdenia takejto skúsenosti. Nie, nemám k dispozícii žiadnu vedeckú štúdiu a dôkazy. Asi sa ale môžeme zhodnúť na tom, že duchovná služba a modlitba ľuďom uškodiť nemôže. A vyzerá to tak, že viacerým ľuďom zjavne pomáha.

Momentálne sme v boji s pandémiou na „náhornej plošine”. Rast sme zastavili, ale pokles nie a nie prísť. Verím, práve v takejto situácii nám modlitba môže pomôcť. Čo keby sme dovolili ľuďom, aby sa mohli za presne vymedzených podmienok zúčastniť bohoslužieb a modlili sa za všetkých ľudí na Slovensku? Za veriacich aj neveriacich. Aby nás Boh našich otcov a dedov ochránil pred covidom a zbavil nás covidu čo najrýchlejšie. Verím, že by to pomohlo nám všetkým.

Námietky samozrejme očakávam. Prečo by sme mali otvoriť kostoly pre veriacich skôr ako obchody a kiná pre všetkých? Nielen preto, že účasť na bohoslužbách je ako súčasť náboženskej slobody chránená ústavou a návšteva kina nie. Nielen preto, že zahradkárske potreby sme otvorili, lebo ide jar. Je tu ešte jeden rozdiel. Účasťou na bohoslužbách umožníme veľkej skupine ľudí na Slovensku, aby sa modlili a prosili Boha prostredníctvom liturgie nielen za seba samých, ale za všetkých ľudí na Slovensku. Liturgia a modlitba nie je, akoby sa mohlo niekomu zdať, iba umožnenie časti ľudí, aby sa venovali svojmu „koníčku”. Vypovedané slovo má veľkú moc. Spoločne vypovedané slovo ešte väčšiu. V tomto prípade to budú slová prosby o pomoc a požehnanie pre ľudí na Slovensku. Asi uznáte, že je to trochu iný „žáner” ako návšteva kina, obchodu alebo záhradkárskych potrieb.

Máme aj jeden overiteľný historický príklad. V roku 1710 koncom jari zasiahol mesto Trnava mor. Prvá obeť bola zaznamenaná 19. júna 1710. Nasledovali mesiace a mesiace tvrdého lockdownu, ale nepomáhali. V novembri 1710 bola Trnava stále „zavretá”, ale mor sa šíril ďalej a kosil bohatých aj chudobných. Zúfalí občania sa rozhodli v spoločnej modlitbe prosiť o pomoc Pannu Máriu. Následne sa 21. novembra 1710 celé mesto zhromaždilo v Dóme sv. Mikuláša pri zázračnom obraze Panny Márie. Potom po modlitbách v procesii obišli námestie a Trojičný stĺp a za hlaholu všetkých zvonov v meste sa vrátili naspäť do Dómu sv. Mikuláša. A stal sa zázrak. Od toho momentu mor skončil. Od toho momentu už v Trnave nikto na mor nezomrel.

Ako veriaci človek som sa vo svojom živote veľakrát presvedčil, že duchovný svet je rovnako reálny ako ten viditeľný, v ktorom žijeme. Nijako tieto svoje skúsenosti iným ľuďom nenanucujem, ale rád sa o ne podelím s tými, ktorí majú záujem. Som racionálny človek a na základe vlastných skúseností som presvedčený, že viera v Boha a rozum sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Súhlasím s Benediktom XVI., že máme podporovať vedecké bádanie, pretože ak veríme, že máme Pravdu, žiadne vedecké bádanie v konečnom dôsledku nemôže dospieť k ničomu, čo bude s našou vierou v rozpore.

Vyzývam aj na opačný prístup. Ak môžeme urobiť niečo, čo môže pomôcť a nikomu to neuškodí, urobme to. Prosím ľudí, ktorí nie sú veriaci, aby nám dovolili urobiť prostredníctvom modlitby a liturgie niečo pre nás všetkých. Ja osobne verím, že nám to všetkým môže pomôcť. Viem, že veľa z vás si myslí, že je to nevedecké. Ale čo môžete stratiť?

Nevyzývam na vzburu. Rešpektujem, že súčasné vyhlášky ÚVZ konanie verejných bohoslužieb zakazujú. Vyzývam na diskusiu, za akých všeobecne dohodnutých podmienok verejné bohoslužby povoliť. Minimálne na diskusiu o tom, za akých podmienok povoliť ľuďom individuálne pristupovať k svätému prijímaniu a spovedi. Tak ako to bolo počas prvej vlny pandémie. Myslím si, že by sme k tomu mohli dospieť s blížiacou sa Veľkou Nocou diskusiou a dohodou naprieč celou spoločnosťou.

Ak čítate tieto riadky a ste veriaci, asi rozumiete a chápete, o čo mi ide. Ak ste neveriaci, ďakujem, že ste tento dlhší text dočítali až sem. Neargumentujem teraz smerom k vám právom na náboženskú slobodu, ktorú máme zakotvenú v ústave. Apelujem na vašu veľkorysosť a dobromyseľnosť. Prosím iba, aby ste sa zamysleli nad otvorením kostolov z tohto uhla pohľadu: stratiť tým v súčasnej situácii asi nemôžete nič. Ale modlitbou a liturgiou nás veriacich môžeme získať všetci. Pomoc a nádej, ktorú teraz potrebujeme všetci.

Článok nie je redakčným obsahom, vyjadruje osobný názor autora. Pôvodne vyšiel ako status na jeho facebooku.