Keď ide o vojnu na Ukrajine, Vatikán ide stále v protismere. Viacerí nobelisti podporili názory pápeža Františka

V Ríme sa konala konferencia, ktorá podporila videnie pápeža Františka k otázke vojny a mieru na Ukrajine. Zaznela kritika Ruska, ale aj záujmov amerického zbrojárskeho priemyslu a newyorskej burzy. Oslovili sme niektorých účastníkov a súčasne držiteľov Nobelovej ceny za mier, ako vidia koniec vojny na Ukrajine.

Pápež František Pápež František. Foto: TASR/AP

Vo Vatikáne sa zišlo temer 30 držiteľov Nobelovej ceny za mier (a jeden za fyziku) a podpísali vyhlásenie o ľudskom bratstve. Na takmer päťhodinovom podujatí na Námestí svätého Petra vystúpili aj speváci ako Andrea Bocelli napriek tomu, že hlavný protagonista pápež František sa pre pobyt v nemocnici na akcii nezúčastnil. Štandard sa opýtal niekoľkých ocenených, ako vidia situáciu na Ukrajine.

Juan Manuel Santos dostal Nobelovu cenu v roku 2016 ešte ako prezident Kolumbie. Podarilo sa mu totiž ukončiť 50 rokov trvajúcu občiansku vojnu medzi vládou a ozbrojeným hnutím FARC (skratka pre Revolučné ozbrojené sily Kolumbie). Na vatikánskom samite sa s nami podelil o zlaté pravidlo pri každom konflikte, ktoré platí aj o vojne na Ukrajine:

„Treba vytvoriť nevyhnutné podmienky na konštruktívny dialóg, v ktorom sa obe strany – protivníci pochopia. V takomto rozhovore môžu dosiahnuť spoločného menovateľa. Je to viac než vítané. Nanešťastie, každá strana chce získať a tvrdí, že získava na bojovom poli.“

Práve pri tom môže pomôcť pápež František, lebo je najvyššia morálna autorita na svete, myslí si bývalý prezident latinskoamerického štátu.

Stretnutie vo Vatikáne, spoločný apel na bratstvo a mier sú symbolické, no symboly majú hodnotu a odozvu, podčiarkol Santos:

„Dúfame, že toto volanie ďalej rozšíri cirkev a prítomní držitelia Nobelovej ceny vo svojich krajinách. Musíme si uvedomiť, že čelíme sérii existenčných výziev: jadrové zbrane, klimatické zmeny, pandémie, a teraz umelá inteligencia.“

Juan Manuel Santos. Foto: Bohumil Petrík

Nie je vatikánska iniciatíva príliš optimistická? spýtali sme sa dvojnásobného kolumbijského prezidenta:

„Vo svojom živote som chcel byť príliš optimistický a ambiciózny, keď som začal mierový proces v Kolumbii. Vraveli mi, že je to nemožné, nechceli, aby som sa dostal do podobnej patovej situácie, keď všetci moji predchodcovia zlyhali. Ale uspeli sme, lebo sme boli optimistickí a ambiciózni.“

V Kolumbii sme vytvorili špeciálny systém na dosiahnutie mieru nazýva sa prechodná spravodlivosť, vysvetlil Juan Manuel Santos. Podľa takzvaného Rímskeho štatútu z dielne Medzinárodného trestného súdu sa trestajú tí, ktorí sa dopustili vojnových zločinov.

„Myslím si, že je to po prvý raz, čo sa tak stalo, je to príklad pre zvyšok sveta. Konflikty môžeme vyriešiť rokovaním a spravodlivosť môžeme uplatniť na tých najvyššie postavených, ktorí sú zodpovední za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.“

Odkázal tým na návrh, aby sa zorganizoval medzinárodný súd s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Toho obviňujú z vojnových zločinov v súvise so „špeciálnou vojenskou operáciou“ na Ukrajine.

Kyjev a Moskva sa snažia zlepšiť na bojisku miesto toho, aby zasadli za stôl

Dosiahnuť mier na Ukrajine je temer nemožné: Svoje záujmy má Newyorská burza (NYSE) a viaceré firmy, ktoré zarábajú na zbraniach. A USA už dlhšie apelujú na Európu, aby zvýšila výdavky na obranu aspoň na dve percentá. Navyše skoro všetky západné komunikačné médiá sú za vojnu, vystríhal Oscar Arias Sánchez. V minulosti bol dvojnásobný prezident štátu Kostarika v Latinskej Amerike. Tak ako Santos, aj Sánchez získal prestížne ocenenie počas prezidentského mandátu, a to za mierové snahy vo svojom regióne.

Ako vidí koniec bojov medzi Kyjevom a Moskvou?

„Jediný spôsob, ako dosiahnuť mier a spravodlivosť, je ísť za rokovací stôl, toto je hodnota sama osebe. Taktiež je nutné mať vôľu, ako sme to urobili v strednej Amerike v 80. rokoch. Všetky konflikty sa napokon skončili – prímerím alebo zničením protivníka ako v druhej svetovej vojne,“ odvetil Sánchez.

Oscar Arias Sánchez. Foto: Bohumil Petrík

„Vojna je únavná a bude trvať dlho, ťažko predpovedať koniec, no všetko ukazuje na to, že obe strany sa snažia zlepšiť na bojisku miesto toho, aby zasadli za rokovací stôl,“ sťažovala sa niekdajšia hlava štátu, ktorý oficiálne nemá armádu.

Exprezident Kostariky ocenil, že Svätá stolica vynakladá veľké mierové úsilie. Ale je to, ako keď sa sovietsky líder Stalin pýtal, koľko práporov má Svätý Otec, doplnil s úsmevom bývalý politik:

„Obe strany v konflikte a štáty, ktoré konflikt podporujú, nechcú počuť nič, čo by znamenalo ísť k rokovaciemu stolu. Ani Vladimir Putin, ani Volodymyr Zelenskyj a podobne ani Joe Biden.“

Obe strany samy k mieru nedospejú, lebo chcú vojnu vyhrať

Podobne to vidí taktiež Muhammad Yunus z Bangladéša, ktorý získal Nobelovu cenu za mier v roku 2006:

„Obe strany samy k mieru nedospejú, lebo chcú vojnu vyhrať. Potrebujú pocítiť tlak zvonku, a preto treba na tento konflikt sústrediť svetovú pozornosť.“

Azda pápež ako symbol mieru vskutku prinesie mier, dúfa Yunus. Na druhej strane je vojnový priemysel dobre organizovaný. Štáty majú ministerstvá obrany, hoci potrebujeme skôr ministerstvo mieru, varoval ekonóm a zakladateľ Grameen banky. Preslávil sa revolučným spôsobom financovania, ktorý prispel k ekonomickému a sociálnemu rozvoju chudobných – takzvaný mikroúver.

„Žiaľ, vo svete je veľa lídrov, ktorí nemajú radi mier a demokraciu. Dôkazom je ruská invázia na Ukrajinu. Nanešťastie, Irán je jeden z najbližších spojencov Ruska a ako viete, dodáva mu drony a rakety, ktorými zabíjajú ľudí.“

Vyhlásila to pre novinárov Shirin Ebadi, laureátka Nobelovej ceny v roku 2003 za obranu demokracie a najmä ľudských práv žien a detí.

A ako vatikánske stretnutie prispeje k mieru vo svete? opýtali sme sa Iránky, ktorá bola jednou z prvých žien-právničiek vo svojej domovine:

„Nie je ľahké zmeniť svet s 30 ľuďmi, nech majú akékoľvek úmysly. Ale je to začiatok, musíme o tomto stretnutí hovoriť a podporovať dialóg.“

Shirin Ebadi a Muhammad Yunus. Foto: Bohumil Petrík

Ako prvé treba zastaviť informačnú korupciu

Konflikt na Ukrajine potvrdzuje, že sa musíme vrátiť k univerzálnym hodnotám. Máme viac spoločného než to, čo nás rozdeľuje, ako hovorí naše vyhlásenie o ľudskom bratstve, zdôraznila novinárka z Filipín Maria Angelita Ressa. Nobelovu cenu v roku 2021 získala pre svoju snahu v prospech slobody slova:

„Vojna vypukla aj preto, že sme prijali príliš veľa kompromisov ohľadom spoločných hodnôt. Ďalší dôvod je informačný ekosystém. My novinári nestíhame, keď sociálne médiá programovo šíria falošné správy šesťkrát rýchlejšie ako fakty. Budete klamať, aby ste dostali vašu správu von? Ja nie, lebo nechcem zákerne manipulovať, nabádať na nenávisť, strach a hnev. Ako prvé treba zastaviť informačnú korupciu.“

Maria Angelita Ressa okrem propagandy a information warfare, teda vedenie vojny prostredníctvom (dez)informácií, vidí problém v obchodnom modeli veľkých technologických spoločností. Funguje tak, že vzbudzuje to najhoršie v ľuďoch. Obsah na sociálnych médiách sa šíri rýchlejšie, ak použijete strach a hnev. To vedie k väčšej polarizácii, k zostreniu konfliktov a násilia, pričom online násilie je podľa nej skutočné násilie. Navyše automaticky vytvárateľný obsah vďaka umelej inteligencii ohrozuje tradičnú žurnalistiku aj iné sféry spoločnosti, varovala ázijská novinárka.

Ressa je presvedčená, že je potrebné znovu objaviť bratstvo a ľudské dobro, čo máme dať najavo i na sociálnych sieťach. Konflikt na Ukrajine pritom vníma ako svetový boj o demokraciu:

„Vláda zákona existuje, ak existuje vymožiteľnosť práva. Celý svet reagoval na konflikt rýchlo, ale vidíme odpor. Aj to umožnili veľké technologické firmy, lebo narástla krajná pravica. A keď narazí na krajnú ľavicu, obe povedú proti demokracii,“ myslí si Filipínka.

Maria Angelita Ressa. Foto: Bohumil Petrík

Putin sa nebojí NATO, ale myšlienky slobody

Za pravdu jej dala aj účastníčka z Ukrajiny. Oleksandra Matvijčuková zastupovala Centrum pre občianske slobody z Kyjeva. To získalo Nobelovu cenu minulý rok za dokumentáciu vojnových zločinov a ochranu občianskych práv:

„Nie je to len vojna medzi dvoma štátmi, ale dvoma systémami – autoritárskym a demokratickým. Putin sa nebojí NATO, ale myšlienky slobody.“

Mier neznamená, že krajina, ktorá bola napadnutá, sa prestane brániť. To nie je mier, ale okupácia, dodala a pokračovala:

„Vojna sa nezačala vo februári 2022, ale vo februári 2014, keď sme mali možnosť na rýchlu demokratickú transformáciu. Milióny Ukrajincov sa postavilo voči skorumpovanej vláde, ktorá zastavila integračný proces smerom k Európe. Zaplatili sme vysokú cenu, lebo vyše 100 protestujúcich zavraždila polícia.“

Držitelia a držiteľky Nobelovej ceny. Foto: Bohumil Petrík

Keď autoritatívny režim padol a získali sme šancu na demokratické reformy, Rusko nás napadlo, zabralo Krym, okupovalo časť Luhanska a Donecka a pred rokom začalo vojnu vo veľkom, povedala.

Matvijčuková na samit o bratstve priniesla pre pápeža vyše 600 listov od vojnových zajatcov a príbuzných ľudí, ktorí boli zadržaní v Rusku. Ukrajina potrebuje pápežovo úsilie a čakáme ho v Kyjeve, uzavrela Ukrajinka.

Oleksandra Matvijčuková v bielych šatách. Foto: Bohumil Petrík