Tajomná Florencia – šesť tipov na menej známe miesta bez davov turistov

Kráľovná miest. Klenot Talianska. Brunelleschiho a Michelangelov miláčik. Na jednom malom kúsku zeme sa sústredilo toľko talentu a tvorivej energie, že ich erupcia koncom stredoveku vytvorila to najkrajšie mesto na svete, ktorému značne pomohla aj okolitá príroda. Turisti doň prichádzajú po celý rok. Robia si rezervácie a čakajú v dlhých radoch, aby mohli uvidieť skvosty géniov. Ak nemáte chuť stáť v rade, nech sa páči výber menej známych miest.

Mal som to šťastie, že som vo Florencii mohol žiť deväť mesiacov a už som na ňu nikdy nezabudol. Môj čas strávený v meste na brehu Arna patrí k tomu najkrajšiemu, čo som zažil. Skúsenosť je živá aj po rokoch a v mysli sa stále prechádzam medzi palácmi a kostolmi a unikám z preľudnených ulíc do pokojnejších častí. Viem, som úplne neobjektívny, pokiaľ ide o Florenciu a môžem sa s vami hádať donekonečna, že na celej Zemi nie je krajšie mesto.

Florenťania mi dajú za pravdu a keby mŕtvi mohli rozprávať, tak by Dante tvrdil to isté oplakávajúc svoj život v exile. Brunelleschi sa so svojou kupolou vraj rozlúčil so slovami, že ide do Ríma postaviť jej sestru, ale neurobí ju takú krásnu. Všetci tí velikáni architektúry a umenia jej vtlačili svoju pečať a Rím aj Paríž môžu len blednúť závisťou, lebo sa im ušli iba odrobinky z florentského stola.

Viem, že mi dáte za pravdu, ak do Florencie pôjdete na dlhšie, ako ponúka poznávací zájazd. Je to jedno z tých miest, kde človek musí žiť a pomaly ho dýchať. Prechodiť ho a čakať na svoju šancu, keď pred Galleria dell´Accademia nebude rad a vkĺzne dovnútra, kde naskočia zimomriavky z Dávida. Vyzerá to, akoby postavili celú budovu a všetko ostatné v nej umiestnili, aby vynikla táto jedna socha, ktorá sa dotkla dokonalosti. Prípadne ho až k zemi pritlačí majestátny dóm so svojou kupolou, ktorá rozmermi prekonáva akékoľvek proporcie kostola, ale stále v sebe nesie krásu. To je povinný prvý krok vo Florencii, prejsť sa okolo dómu. Potom s prichádzajúcim večerom vyjsť na Piazzale Michelangelo a zadívať sa na dolinu Arna s mestom. A vtedy to zažijete.

Výhodou Florencie je, že nie je veľmi veľká a ľahko ju prechodíte peši. Sú to len tri kilometre od severnej brány k južnej a o niečo menej od západu na východ. Preto, ak hlavné pamiatky budú preľudnené, ľahko zamierite na iné miesta.

1. Museo dell´Opera del Duomo a Santa Reparata

Stovky ľudí sa tlačia v radoch, aby mohli navštíviť katedrálu, vystúpiť na zvonicu, alebo obdivovať mozaiky v baptistériu. V ich tieni sa však nachádzajú dve miesta, kde sa vyhnete davom turistov.

Doslova v tieni slávnej florentskej katedrály sa nachádza nenápadné múzeum, ktorého zbierky sú fascinujúce. Vstup doň je priamo za svätyňou Duoma na východnej strane. Originály sôch zo Santa Maria del Fiore, ako sa florentská katedrála volá po taliansky, sa nachádzajú práve tu. Domáci však katedrálu volajú jednoducho Duomo, dóm. Sochy Michelangela, Donatella a ďalších alebo originál Ghibertiho dverí z baptistéria sú v tomto múzeu, pred ktorým nečakajú davy turistov a vnútri máte čas na prehliadku.

Okrem sôch môžete obdivovať staré plány architektov Duoma alebo neskoršie riešenia fasády a množstvo modelov. V múzeu sa nachádzajú aj obrazy, rukopisy, liturgické nádoby a relikviáre, ako aj rôzne rúcha. Ak túžite po naštudovaní si výnimočnej a jedinečnej florentskej katedrály, toto múzeum je povinná zastávka. Je prosto úžasné a patrí k tomu najlepšiemu, čo som vo svojom živote mohol navštíviť. A hlavne návšteva katedrály až po návšteve múzea vám dá oveľa viac.

Ak máte radi archeológiu, v podzemí pod Duomom môžete navštíviť ruiny starej florentskej katedrály Santa Reparata, ktorá slúžila miestnej komunite od začiatku 5. storočia až hlboko do 14. storočia a vo svojej dobe išlo o jeden z najväčších kostolov v Toskánsku. V podzemí sa okrem interaktívnych tabúľ, zakonzervovaných ruín, múzejných zbierok nachádzajú aj úchvatné mozaiky, ktoré sú azda najkrajším dedičstvom po Rimanoch. Našiel sa tu aj hrob architekta nového Duoma Filippa Brunelleschiho. Na tomto mieste môžete obdivovať prístup Talianov k zachovaniu a prezentovaniu kultúrneho dedičstva. Opäť pôjde o jedno z pokojnejších miest na návštevu.

Tip ako navštíviť katedrálu bez turistov. Choďte na omšu a po omši budete mať trochu času ju obdivovať.

2. Savonarolova cela v kláštore sv. Marka (San Marco)

Girolamo Savonarola, asketický a charizmatický dominikán, ktorý očaril Florenciu na úplnom konci 15. storočia a na pár rokov ako jeden z mála v dejinách katolíckej cirkvi vytvoril teokraciu na Zemi. Z Florencie sa stala ľudová republika, Nový Jeruzalem a malo z nej byť centrum kresťanstva.

Savonarola stál proti azda najskorumpovanejšiemu pápežovi v celých dejinách, Alexandrovi VI. Ľudia pálili svetské veci, ničilo sa svetské umenie a jeho čaru podľahol aj Botticelli, ktorý priniesol niektoré svoje diela na hranicu. Nakoniec však veci nabrali iný spád a Savonarolu obesili, jeho telo spálili a popol vysypali do Arna, aby po ňom nezostali relikvie. Pokus s teokraciou odišiel a katolíci sa radšej vrátili k umiernenejšej viere a svetským veciam.

Dominikáni a mnohí veriaci však nezabudli a opatrovali, čo po ňom zostalo. Vo Florencii do dnešných dní stojí dominikánsky kláštor San Marco, v ktorom je múzeum a malá časť je venovaná aj Savonarolovi. V kláštore sa nachádza jeho cela s pár vecami ako vlastnoručne napísanými kázňami, portrétom, zobrazením jeho popravy a všetkému kraľuje jeho rehoľné rúcho. Veľmi sugestívne miesto a zhmotnenie prísnosti, ktorú zosobňoval náboženský a politický reformátor. Okrem Savonarolu však v kláštore možno obdivovať aj fresky Fra Angelica, jedného z hlavných umelcov ranej renesancie. Ide o najrozsiahlejšiu zbierku tohto umelca.

3. San Miniato al Monte a Piazzale Michelangelo

Cesta nás zavedie na druhý breh Arna a vystúpime na kopec, kde sa týči starobylý Kostol sv. Miniata, arménskeho princa, rímskeho vojaka a pustovníka, ktorého podľa legendy umučili v polovici 3. storočia. Ešte pred návštevou kostola sa však dostaneme na Piazzale Michelangelo, odkiaľ sa nám naskytne jeden z najúchvatnejších pohľadov na Florenciu. Z tohto miesta sa dá najlepšie vidieť majestátnosť Duoma, ktorej sa snaží vyrovnať radnica zvaná Palazzo Vecchio, ale na Brunelleschiho kupolu nemá. V noci, sediac na schodoch s fľaškou Chianti, Sangiovese, Brunello, prípadne Primitivo, je to dolce vita.

San Miniato al Monte (vľavo) a Svätyňa kostola San Miniato al Monte. Foto: archív Juraja Poláčka

Už len kúsok ďalej je San Miniato al Monte, jeden z najkrajších románskych kostolov v Európe. Ak prídete podvečer, z krypty pod svätyňou sa budú ozývať nešpory spievané olivetánmi v gregoriánskom choráli. Akustika vás dostane. A potom farebné mramory, až byzantské mozaiky s tróniacim Kristom v apside a fresky v rôznych kaplnkách. Vstúpite do tisícročnej histórie a tradície, lebo kostol postavili na začiatku 11. storočia a hlavnú časť výzdoby stihli dokončiť do prvej polovice 13. storočia. Jeden z najlepších príkladov kultúry Itálie, ktorá svieti ešte viac, ak poznáte stavby barbarica. Do tohto kostola som chodil často. Je nádherný.

4. Prechádzka do Arcetri

Florencia sa zapĺňa turistami a domáci chodia naštvane po uliciach a niekedy so slasťou vrazia plecom do cudzinca. Na mnohých miestach sa bude treba doslova predierať v skupinách turistov. Pri Japoncoch to nebude problém, ale ak príde skupina Američanov s ich telami, bude to náročné. Ale aj na toto som objavil riešenie.

Keď prežijete prechod hrdlom fľaše so zlatníctvami, čiže po moste Ponte Vecchio, kúsok za ním pred kostolom Santa Felicitá sa vyberiete do kopca po Costa San Giorgio. Prídete k pevnosti Belvedere a odtiaľ už po Via di San Leonardo opustíte zastavanú Florenciu a dostanete sa k jednoduchším vilám, olivovým sadom, záhradám a viniciam. Z cesty sa otvoria nové výhľady, ktoré očarili aj Piotra Iľjiča Čajkovského a časť svojho tvorivého života prežil práve tu. Ešte skôr sa pri tejto trase usadil aj Galileo Galilei.

Ste v Arcetri, južnom predmestí Florencie, kde sa nachádza observatórium a je možné sa objednať na pozorovanie vesmíru. Tentoraz zostanem vo sfére dolce vita. Z Via di San Leonardo zahnite doprava na Viale Macchiavelli a pohľadajte reštauráciu s terasou a výhľadom na Florenciu. Najkrajšie mesto na svete.

5. Lekáreň Santa Maria Novella a kláštor

Blízko rovnomennej železničnej stanice sa nachádza kláštor so svojou starodávnou lekárňou a vedomosťami. Založili ju dominikáni v roku 1221. Ponúka dávne prírodné medicíny, rôzne krémy, voňavky, mydlá a iný tovar. Je považovaná za najstaršiu fungujúcu lekáreň na svete. Má aj ďalšie prvenstvo. V roku 1533 vyrobila voňavku pre Katarínu Medicejskú, ktorá sa išla vydať za budúceho francúzskeho kráľa Henricha II.

Lekáreň sa nachádza v bývalej gotickej kaplnke a sakristii, ktoré už dávno v minulosti prešli stavebnými a umeleckými úpravami. Je vybavená starým mobiliárom, prístrojmi a váhami, ozdobená polychrómovou mramorovou dlážkou.

Vľavo jeSala Verde, Zelená sieň v lekárni Santa Maria Novella a vpravo kostol Santa Maria Novella. Foto: Wikimedia Commons

Za návštevu jednoznačne stojí aj kláštor a kostol prestavané v tradíciách florentskej renesancie. V interiéri a v kaplnkách sa dajú nájsť diela Giotta, Masaccia, Brunelleschiho, Ghirlandaia, Michelangela a iných. Vystriedali sa tam takmer všetci významní florentskí umelci. Svetlo prichádzajúce cez vitráže je čarovné a napríklad Masacciova Trojica podmanivo pôsobivá.

6. Kláštor San Francesco vo Fiesole

Na nenápadnom severnom predmestí Florencie v starodávnom mestečku Fiesole sa nachádza Convento di San Francesco. Dá sa k nemu prísť peši za viac ako hodinu alebo autobusom číslo 7 z Piazza Adua pri železničnej stanici Santa Maria Novella približne za 20 minút. Kláštor je veľmi jednoduchý, zaujme však svojou polohou, tromi rajskými dvormi a zeleňou. Dôležité sú však príbehy.

V kláštore sa dajú navštíviť stredoveké mníšske cely a jednu z nich obýval guardián sv. Bernardín zo Sieny. Šokuje svojou striedmosťou a malými rozmermi, kde doslova dosky postele slúžili aj ako lavica na sedenie pre blízky stôl. Úplný priestorový minimalizmus. 20. storočie prinieslo zaujímavý príbeh. Do kláštora chodil Albert Einstein, ktorý sa spriatelil s bratmi a s jedným si písal listy. Margot Einsteinová, sochárka a nevlastná dcéra, ktorá doopatrovala veľkého vedca, venovala kláštoru sochu Madony po jeho smrti. Dnes sa nachádza v jednom z ambitov kláštora.