New York Times: Ako India ťaží zo svojej neutrality k vojne na Ukrajine

V indickom Kučskom zálive je najväčšia ropná rafinéria na svete. Pred ruskou inváziou na Ukrajinu tu však Rusko dovážalo ropu len zriedkavo. Ruské ropné tankery sú dnes v zálive častým javom. Denník New York Times analyzoval satelitné údaje spoločnosti SynMax a zistil, že tu z Ruska každý mesiac priplávajú desiatky tankerov. India sa vďaka vojne a jej neutrálnemu postoju k nej rýchlo stala nielen hlavným odberateľom ruskej ropy, ale aj významným vývozcom výrobkov z nej, a to aj do Európskej únie.

Nákupy Indie ju postavili do strategickej pozície medzi Rusko a západnú koalíciu podporujúcu Ukrajinu, pričom svetové hospodárske vzťahy sa v dôsledku vojny naďalej menia.

Spojené štáty, Európa a ďalšie krajiny uvalili na Moskvu rozsiahle sankcie. Západ v snahe poškodiť Rusko, ale zároveň udržať stabilné globálne dodávky, zaviedol aj strop na cenu, ktorú môže Rusko účtovať za svoju ropu.

Táto lacnejšia ropa si našla nové trhy vrátane Indie, ktorá teraz podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu nakupuje takmer dva milióny barelov denne, čo predstavuje približne 45 percent jej dovozu.

Okrem toho, že lacná ruská ropa podporila indické hospodárstvo, India získala lukratívny obchod s rafináciou tejto ropy a vývozom produktov do iných regiónov, ktoré náhle potrebujú čerstvé dodávky energie. Patrí medzi ne aj Európska únia, ktorá zakázala priamy nákup ropy z Ruska.

Indický premiér Naréndra Módí zaujal ku konfliktu na Ukrajine neutrálny postoj. Tento týždeň je v centre pozornosti balansovanie krajiny, keďže Módí uskutočňuje svoju prvú štátnu návštevu Spojených štátov.

Lídri oboch krajín sa stretli vo štvrtok, aby prediskutovali nové partnerstvá v oblasti obrany, čistej energie a vesmíru v snahe upevniť to, čo Bidenova administratíva nazvala „jedným z našich najdôležitejších vzťahov“. Rozhovory sa pravdepodobne dotkli aj zníženia väzieb Indie na Rusko, ktoré zahŕňajú partnerstvá v oblasti obrany a energetiky.

Niečo vyše roka India nenakupovala takmer žiadnu ruskú ropu a, teraz nakupuje približne polovicu toho, čo krajina vyváža po mori.

Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete. Časť tejto ropy sa vyváža prostredníctvom ropovodov, ktorých miesto určenia nemožno zmeniť bez veľkých investícií. Tankerové lode, ktoré prevážajú ropu cez oceány, sa však dajú ľahšie presmerovať, často do Číny a Indie, ktoré v máji spolu nakúpili takmer 80 percent ruského vývozu ropy po mori.

Čína a India teraz nakupujú toľko ruskej ropy, že Moskva predáva viac ropy ako pred inváziou na Ukrajinu. Nižšie ceny zároveň znamenajú, že ruská vláda má z obchodu s ropou nižšie príjmy.

Dôvody poklesu cien ropy sú zložité a odborníci diskutujú o tom, do akej miery sú spôsobené cenovým stropom Západu, alebo sú len dôsledkom spomalenia globálneho dopytu. V každom prípade India našla spôsob, ako túto situáciu využiť.

Väčšina ropy, ktorá do Indie prichádza z Ruska, sa dováža do prístavov v blízkosti mesta Džamnagar v štáte Gudžarát a potrubím sa prepravuje do blízkych rafinérií.

Džamnagarská rafinéria, ktorú vlastní spoločnosť Reliance Industries, je najväčšia na svete a dokáže spracovať viac ako 1,2 milióna barelov denne. Spoločnosť Reliance ovláda Mukesh Ambani, najvplyvnejší indický podnikateľ a strategický partner vlády pána Módího.

Druhá najväčšia indická rafinéria je vzdialená menej ako 16 kilometrov: komplex Vadinar, ktorý vlastní spoločnosť Nayara Energy. Spoločnosť Nayara je z polovice vlastnená ruskou štátnou ropnou spoločnosťou Rosnefť; v druhej polovici má podiel ruská investičná skupina.

S rastúcim obchodom v tomto regióne ruské spoločnosti, a teda aj Moskva, získavajú časť výhod.

Časť toho, čo sa v týchto lokalitách spracuje, sa využíva na domácom trhu. Rastúce množstvo však smeruje na svetový trh, počnúc juhovýchodnou Áziou, Afrikou a – čoraz viac  –  Európou a Spojenými štátmi. India predáva všetky tieto produkty za trhové ceny, čím získava príjmy pre svoje spoločnosti a zvyšuje devízové rezervy krajiny v dolároch a eurách. Centrum pre výskum energie a čistého ovzdušia, výskumná skupina so sídlom vo Fínsku, uverejnila v apríli správu, v ktorej zdôraznila úlohu niektorých krajín „práčok“, ktoré nakupujú ruskú ropu, spracúvajú ju na iné produkty a predávajú ďalej kupujúcim v Európe, Spojených štátoch a ďalších jurisdikciách, ktoré zastavili priame nákupy z Ruska.

Medzi týmito krajinami bola v správe menovaná najmä India, ako aj Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty a Singapur.

V správe sa uvádza, že prístav Sikka, ktorý slúži Džamnagarskej rafinérii, bol najväčším svetovým miestom dovozu námornej ruskej ropy a zároveň najväčším miestom vývozu ropy do krajín, ktoré zaviedli obmedzenie na jej cenu. Od decembra do februára rafinéria vyviezla do krajín, ktoré dodržiavajú cenový strop, rafinované produkty v hodnote takmer troch miliárd dolárov.

India odmietla názor, že sa snaží profitovať z vojnových sankcií.

V období pred septembrovým samitom skupiny 20 krajín, ktorý bude India hostiť po prvý raz, diplomati krajiny horúčkovito pracovali na tom, aby vyvážili obavy Európskej únie, Spojených štátov, Číny, Ruska a ďalších členov.

Zdá sa však, že hlavnou prioritou Módího vlády je zvýšiť sebestačnosť Indie, ktorá nedávno predbehla Čínu ako najľudnatejšia krajina sveta. V praxi to znamená presadzovanie vlastných záujmov bez ohľadu na sťažnosti partnerov.

V decembri sa indického ministra zahraničných vecí S. Jaishankara v parlamente pýtali na rozhodnutie Indie nakupovať ruskú ropu. „Je to rozumná politika ísť tam, kde dostaneme najlepšiu ponuku v záujme indického ľudu,“ povedal. „Ak tvrdíte, že náš postoj spočíval v tom, že sme postavili záujmy indického ľudu na prvé miesto, potom priznávam svoju vinu.“

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.