Profesor Daniel Škoviera, klasický filológ, neolatinista, prekladateľ a vysokoškolský profesor, sa narodil 30. novembra 1946 na fare v dedine Mikulášová v Bardejovskom okrese, v rodine gréckokatolíckeho kňaza ako v poradí druhé dieťa. Po pseudosobore v apríli 1950, keď jeho otec, kňaz Ján Škoviera, odmietol podpísať prestup na pravoslávie, bola rodina vysťahovaná do Čiech.
Vtedy mal Daniel Škoviera tri a pol roka. Tak sa krajom jeho detstva stala Českomoravská vysočina. Najprv časť Rozkoš na okraji Havlíčkovho Brodu. Tam začal chodiť do základnej školy, neskôr na strednú ekonomickú školu. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Filozofickej fakulte v Bratislave v odbore latinčina – francúzština. Počas vysokej školy, koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, bol v častom kontakte s predstaviteľmi podzemnej cirkvi. Ešte počas štúdia Daniel Škoviera zbieral svoje prvé pedagogické skúsenosti, keď vyučoval na gymnáziu na Novohradskej ulici v Bratislave, kde bola v roku 1968/69 popri latinčine zavedená aj gréčtina. Po absolvovaní vysokej školy, na ktorej promoval s vynikajúcim prospechom, ostal na nej pôsobiť ako asistent. V roku 1972 sa oženil s Máriou Mockovou.
Ako odborný asistent pôsobil Daniel Škoviera až do roku 1979. Od októbra 1979 bola jeho klasickofilologická kariéra prerušená, pretože ako praktizujúci kresťan predstavoval v očiach štátnej moci pre pedagogický proces ideologické nebezpečenstvo. Stal sa teda pracovníkom – knihovníkom Kabinetu teórie a dejín žurnalistiky Filozofickej fakulty UK. V tomto období prekladal diela antických i kresťanských autorov, ktoré neskôr, v nových spoločensko-politických pomeroch, publikoval. Už v tomto období aktívne pracoval v rámci cyklu Antická knižnica aj pre Slovenský rozhlas.
