„Rím je bez pápeža. Je tu Bergoglio. Nie Peter. Aj keď je tu fyzicky, v skutočnosti tu nie je, lebo nerobí pápeža.“ Takto sa začína článok novinára Alda Valliho, ktorý rozvíril polemiku o Františkovi. Provokačný text preložili do niekoľkých jazykov, písali o ňom vatikanisti, mnohí na sociálnych sieťach aj sekulárny denník Libero Quotidiano.
Autorovi, ktorý je známy kritik súčasného pontifikátu, vyčítali schizmatický tón a jeho článok označili za hlúpy a škandalózny. Vraj sa nevie zmieriť s tým, že konkláve si zvolilo Jorgeho Bergoglia, tak ho označil za „antipápeža“. Taliansky novinár si však myslí, že nástupca svätého Petra napríklad nemá sprevádzať zranených, ale „obrátiť hriešnikov“, a niektoré Františkove zmätočné vyjadrenia „legitimizujú morálny relativizmus“. Podľa Valliho sa „Bergoglio de facto stal protagonistom procesu rezignácie na povinnosti sv. Petra“, hoci niektorí podčiarkli, že „František nie je kultúrnym bojovníkom“ a chce angažovať druhých pri riešení problémov.
Bez ohľadu na žurnalistovu predstavu o náplni práce rímskeho biskupa sa Valli širšie zamýšľa nad pontifikátom a otvára dôležité témy: „Kríza otcovstva a kríza pápežstva idú ruka v ruke.“ Popri tom kritizuje personalizáciu pápeža, ktorá sa začala už za Jána Pavla II., ale vďaka masmédiám sa teraz pontifex dostal azda všade, no možno nie tam, kde by mal byť:
„Bola doba, v ktorej veriacim prinajmenšom až po Pia XII. bolo jedno, kto je pápež, lebo aspoň vedeli, že ktokoľvek by ním bol, vždy hlásal tú istú náuku a odsudzoval tie isté chyby. Potleskom pápežovi tlieskali ani nie tak tomu, ktorý bol v tom okamihu na svätom tróne, ale pápežstvu, posvätnému kráľovstvu Kristovho námestníka, hlasu najvyššieho pastiera.“
