Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká rozviedka údajne počas vzbury vagnerovcov odpočúvala Prigožina a Lukašenka

Nemecká Spolková spravodajská služba (BND) dokázala získať prístup k rozhovorom medzi lídrom ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenijom Prigožinom a prezidentom Bieloruska Alexandrom Lukašenkom počas vzbury v Ruskej federácii na konci júna. Informuje o tom portál Ukrajinska pravda s odvolaním sa na spoločné vyšetrovanie nemeckých vysielateľov WDR a NDR.

Nemecká rozviedka podľa médií odpočúvala telefonické rozhovory medzi vodcom vagnerovcov a Lukašenkom, keď diskutovali o podmienkach ukončenia vzbury. BND sa tak údajne priamo dozvedela o Lukašenkovej úlohe sprostredkovateľa medzi Prigožinom a ruským vodcom Vladimirom Putinom.

WDR a NDR zároveň uvádzajú, že nemecká rozviedka mala už týždeň pred udalosťami nejasné dôkazy o možnej vzbure v Rusku a snažila sa tieto informácie potvrdiť u partnerov, no neúspešne, a preto o nich neinformovala kancelára Olafa Scholza.

„Prvé varovanie o týchto udalostiach údajne BND nemeckej vláde poslala v piatok večer - deň predtým ako vagnerovci obsadili ruské vojenské objekty a mesto Rostov nad Donom,“ cituje Ukrajinska pravda.

Minulý týždeň sa objavili informácie, že nemecká Spolková spravodajská služba začala internú kontrolu svojho zlyhania v súvislosti s predvídaním pokusu o štátny prevrat v Rusku a jej šéf Bruno Kahl údajne čelí demisii. Aktuálne informácie to však vyvracajú.

(sita)

Minúta  |  

Žilinka opäť žiada belgickú prokuratúru o podklady v prípade smrti Jozefa Chovanca

Generálny prokurátor SR Maroš Žilinka opätovne žiada kompetentnú belgickú prokuratúru o podklady v prípade úmrtia slovenského občana Jozefa Chovanca v Belgicku. Trvá na objektívnom objasnení okolností a príčin úmrtia. TASR o tom informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.

„Generálny prokurátor v piatok opätovne požiadal generálnu prokurátorku pri Odvolacom súde v Mons o poskytnutie informácie o aktuálnom stave trestného konania vedeného v Belgicku v tejto veci, ako aj o zaslanie konečného rozhodnutia, ak bolo konanie medzičasom skončené," priblížila Drobová. Dodala, že belgická prokurátorka na list z 23. januára doposiaľ nereagovala, preto Žilinka zaslal ďalšiu žiadosť.

Žilinka deklaruje, že v rámci zákonných oprávnení a možností, plne rešpektujúc postavenie orgánov iného konajúceho štátu Európskej únie, urobí všetko pre náležité objasnenie dôvodov a spôsobu úmrtia Slováka.
Jozef Chovanec zomrel 23. februára 2018 po zatknutí belgickou federálnou políciou na bruselskom letisku Charleroi a následnom kontroverznom zákroku policajtov v cele predbežného zadržania.

Slovensko podľa rezortu diplomacie navrhuje, aby belgické úrady vykonali v prípade ďalšie vyšetrovacie úkony. Závery belgickej prokuratúry nenavrhnúť trestne stíhať žiadne osoby nie sú podľa ministerstva definitívne.

(tasr)

Minúta  |  

Líder bosnianskych Srbov podpísal zákon namierený proti mierovému vyslancovi

Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik podpísal v piatok kontroverzný návrh zákona, ktorý umožňuje Republike srbskej obísť rozhodnutia medzinárodného vyslanca pre Bosnu Christiana Schmidta. Ten má v súčasnosti výrazné výkonné právomoci. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Dodik vedie kampaň za odtrhnutie sa Republiky srbskej (RS) od Bosny. Očakáva sa, že podpíše aj ďalší zákon, ktorým sa pozastavuje uznávanie rozhodnutí bosnianskeho ústavného súdu Republikou srbskou. Parlament RS toto opatrenie schválil v júni.

Tieto zákony boli na Západe všeobecne odsúdené, pričom Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Európska únia uviedli, že dané kroky ohrozujú mierovú dohodu, ktorá v roku 1995 ukončila vojnu v Bosne a Hercegovine.

Dodikov podpis prvého zákona prišiel len niekoľko dní po tom, ako Schmidt tento predpis zrušil. Zároveň schválil nové opatrenie, ktoré umožní bosnianskej justícii stíhať politikov, ktorí sa postavia proti jeho príkazom a príkazom ústavného súdu - s trestom odňatia slobody až do výšky piatich rokov.

Schmidt dohliada na civilné aspekty mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne v rokoch 1992 - 1995, pričom má právomoc odvolávať zvolených predstaviteľov a vydávať zákony.

Bosna sa riadi administratívnym systémom vytvoreným na základe Daytonskej dohody, ktorý síce fungoval pri ukončení konfliktu v 90. rokoch, ale do značnej miery bráni politickému rozvoju krajiny, upozorňuje AFP.

V súlade s touto dohodou sa krajina rozdelila na dva subjekty - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú, kde dominujú bosniansku Srbi. Tieto dva subjekty sú spojené slabou ústrednou vládou.

(tasr)

Minúta  |  

V Košickom Starom Meste sa začalo s revitalizáciou parkov

KOŠICE – S prvými prácami na revitalizácii parku medzi ulicami Kuzmányho, Kpt. Nálepku a Československej armády v košickej mestskej časti Staré Mesto sa začalo vo štvrtok (6. 7.).

Informuje o tom mesto Košice na sociálnej sieti s tým, že postupne sa spustia aj práce na revitalizácii priestoru medzi ulicami Branisková, Tatranská a Československej armády.

Župan Trnka v prestrojení: Na Košickom hrade si vyskúšal tradičné remeslo

Mohlo by Vás zaujímať Župan Trnka v prestrojení: Na Košickom hrade si vyskúšal tradičné remeslo

V uvedených lokalitách medzi obytnými domami majú vzniknúť oddychové zóny. „Na doposiaľ nevyužívaných plochách týchto parkov sa vybudujú detské ihriská, dažďové záhrady, chodníčky, ihriská na športové aktivity, venčoviská. Doplní sa verejné osvetlenie, lavičky, pitník a ďalšie prvky drobnej architektúry," uvádza magistrát.

Mesto ubezpečuje, že žiadne stromy sa rúbať nebudú. FOTO: Mesto Košice

Podľa neho sa zazelením okrem zlepšenia ekologickej stability vytvorí aj atraktívny verejný priestor pre športové aktivity a príjemné trávenie voľného času. „Zhotoviteľ zároveň ubezpečil, že sa nebudú rúbať žiadne stromy. Práve naopak, v rámci projektu sa zeleň ešte doplní," dodáva.

Práce v oboch lokalitách majú byť hotové do konca októbra. Zhotoviteľom je firma Cesty Košice. Podľa zmluvy o dielo bude revitalizácia oboch zelených plôch stáť dokopy takmer 640 000 eur s DPH. Financovaná je prevažne z eurofondov.

Minúta  |  

Erdogan nevylučuje, že podporí kandidatúru Švédska do NATO

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok ponechal otvorenú možnosť podporenia kandidatúry Švédska do NATO a povedal, že jeho krajina na nadchádzajúcom summite Aliancie v litovskom Vilniuse "urobí najlepšie rozhodnutie, nech už bude akékoľvek". TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Erdogan sa vyjadril niekoľko hodín predtým, ako mal prijať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovaniach zameraných na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine a rozširovanie Severoatlantickej aliancie pod vedením USA.

Turecko, ktoré je členom NATO, odmieta podporiť prijatie Švédska do Aliancie. Tento postoj podráždil Washington i Brusel, ktoré tvrdia, že Štokholm urobil dosť pre riešenie obáv Ankary.

Erdogan blokuje kandidatúru Švédska z dôvodu dlhodobého sporu o (z pohľadu Ankary) laxný prístup Štokholmu k údajným kurdským militantom žijúcim v tejto škandinávskej krajine.

Erdogan v piatok potvrdil svoje obavy a opýtal sa, "ako môže krajina s teroristami na uliciach prispievať k NATO", cituje AFP slová tureckého lídra.

Erdogan však zároveň nevylúčil, že dá zelenú členstvu Švédska, o čom bude v pondelok rokovať so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom na rozhovoroch pred summitom NATO vo Vilniuse.

Erdogan počas príhovoru ku kadetom v Istanbule ďalej povedal, že na summite NATO, ktorý sa začne v utorok (11. júla) v litovskom hlavnom meste, vyjadrí obavy Ankary zo vstupu Švédska do tejto vojenskej aliancie, dopĺňa tlačová agentúra DPA.

Turecko obviňuje Švédsko z podpory skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické, pričom má na mysli najmä zakázaných povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorí bojujú za autonómiu na juhovýchode Turecka.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenská a ukrajinská firma spoločne pracujú na prototype novej húfnice

Slovenská a ukrajinská firma chcú spoločne postaviť funkčný prototyp novej húfnice. Projekt štátnej akciovej spoločnosti Konštrukta Defence a Kramatorského závodu ťažkého strojárstva potvrdilo Ministerstvo obrany (MO) SR. Stanovisko TASR poskytla hovorkyňa rezortu Mária Precner.

"Základom by bola platforma zo slovenskej húfnice Eva, ukrajinská strana by sa podieľala na integrovaní technických riešení osvedčených pri bojovom nasadení na fronte," načrtla hovorkyňa.

Ako dodalo ministerstvo, ide o ďalší perspektívny projekt slovenského obranného priemyslu, ktorý môže do budúcnosti znamenať dlhodobú spoluprácu, výrobu a na to nadväzujúce výhody z pohľadu ekonomiky a zamestnanosti.

Projekt spomenula ako príklad rozvíjajúcej sa spolupráce SR a Ukrajiny v oblasti obrany aj prezidentka Zuzana Čaputová na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.