"Pre mňa bol tento samit predovšetkým o ochrane našich slovenských záujmov na východnej hranici Severoatlantickej aliancie. Samit vo Vilniuse priniesol takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali," povedala hlava štátu. Lídri schválili nové obranné plány, ktoré pokrývajú aj SR a vyčlenili konkrétne sily, ktoré by v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie prišli na obranu nášho regiónu.

"Znamená to, že po dnešku bude jasnejšie kto, ako, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita boli narušené," dodala Čaputová s tým, že Španielsko sa v rámci už existujúceho mandátu, schváleného slovenským parlamentom, rozhodlo poslať v budúcom roku na Slovensko svoje jednotky a postupne nahradiť líderskú pozíciu Českej republiky.

"Čo považujem za obzvlášť dôležité je, že sme sa dohodli na spôsobe rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby rozmiestnenie zariadení v celom regióne bolo koordinované a aby zodpovedalo aktuálnej miere bezpečnostného rizika," podotkla. Nová bezpečnostná situácia spôsobená ruskou inváziou na Ukrajine si však podľa prezidentky vyžaduje aj ďalšie spôsobilosti.

"Vo Vilniuse sme preto podporili zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu, čo považujem za dobrú správu nielen pre našu bezpečnosť, ale aj pre naše podniky a zamestnanosť v nich. Všetky členské štáty sme sa zhodli, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu má byť pre členov Aliancie minimom," zdôraznila s tým, že Slovensko už tento záväzok spĺňa a ostáva stále neporovnateľne lacnejším spôsobom bezpečnosti krajiny, ako keby nebola členom Aliancie a musela sa chrániť sama.

Prezidentka ocenila, že samit vo Vilniuse posunul bližšie k členstvu Švédsko a že jeho definitívny vstup bude otázkou blízkeho času. "O vstupe Ukrajiny do Aliancie sa na tomto samite nerozhodovalo - o tom, že sa raz stane členom NATO rozhodli lídri v Bukurešti ešte v roku 2008. Vo Vilniuse sme však rozhodli, že kým sa tak stane, posunieme politické aj praktické vzťahy s Ukrajinou na novú a vyššiu úroveň," povedala. Jej naplnením je podľa prezidentky aj nová Rada NATO-Ukrajina, ktorá zasadla vôbec prvýkrát, a to za osobnej účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

"Táto Rada má pomôcť Kyjevu s prípravou na budúce členstvo, keď to podmienky dovolia a členské štáty o tom rozhodnú. Ani jeden zo štyridsiatky lídrov neotvoril tézu, že Ukrajina by mala byť akousi nárazníkovou zónou, čo občas počúvame u nás doma. Tou nárazníkovou zónou totiž Ukrajina už roky je. A až takou, že ruské vojská si už druhýkrát za osem rokov dovolili násilne vstúpiť na jej územie s úmyslom privlastniť si ďalšie teritórium," podotkla. Práve súčasný stav je podľa prezidentky to, čo vôbec nepomáha bezpečnosti, nepomáha mieru a ani prosperite v Európe.

Ako prezidentka po skončení samitu NATO uviedla, o dodávke kazetovej munície na Ukrajinu sa v rámci spoločných rokovaní lídrov členských štátov NATO, na ktorých bola prítomná, nehovorilo. V reakcii na rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine tento typ munície však uviedla, že Slovensko je súčasťou dohovoru o zákaze kazetovej munície a jeho pozícia k tejto záležitosti je teda jasná.

(tasr)