Preskočiť na obsah
  |  

V múzeu M. R. Štefánika finišuje výstava slávneho umelca. Nenechajte si ju ujsť

KOŠARISKÁ – Už len do pondelka 17. júla bude v priestoroch Slovenského národného múzea (SNM) - Múzea Milana Rastislava Štefánika v Košariskách v okrese Myjava sprístupnená výstava s názvom Maľoval ma Martin Benka.

Výstava je venovaná umelcovej tvorbe v kopaničiarskom regióne. „Osobitne predstavuje portrét rodáka z Hornej Polianky Samuela Kolárika so silným osobným príbehom. Návštevník môže výstavu navštíviť v rámci múzejného komplexu vo Vzdelávacom centre Albertína v Košariskách," uviedol Trúsik.

Ako doplnil, pri tejto príležitosti sa tiež uskutočnili scénické prehliadky v expozícii múzea. „Sú zamerané na životný príbeh Štefánika z pohľadu jeho matky Albertíny, parížskeho priateľa a českého výtvarníka Tavíka Františka Šimona a majiteľky parížskeho salóna, madam Claire Boas de Jouvenel," informoval Trúsik.

Tieto prehliadky sa najbližšie budú opakovať v piatok 21. júla pri 143. výročí narodenia M. R. Štefánika.

(tasr)

  |  

Chlapcovi sa po zrážke s autom oddelila hlava od krku. Lekári mu ju pripevnili

Chlapcovi sa hlava odtrhla od tela, ale izraelským lekárom sa ju podarilo opäť pripevniť a zachrániť mu tak život. Zázrakom je, že chlapec nemá žiadne dlhodobé následky. O prípade informoval napríklad server Fox News.

Chlapec Sulejman Hasan z Jordánska bol pred mesiacom zasiahnutý autom, keď jazdil na bicykli. Počas nehody utrpel „obojstrannú dislokáciu atlantookcipitálneho kĺbu", čo znamená, že jeho lebka sa odtrhla od horného stavca chrbtice.

Chlapec v ohrození života sa dostal do rúk chirurgov z jeruzalemskej nemocnice. Tým sa podarilo chlapcovu hlavu opäť pripojiť k chrbtici. „Dieťa sa nám podarilo zachrániť vďaka našim vedomostiam a najmodernejším technológiám v operačnej sále," povedal doktor Einav, ktorý operáciu viedol. Zákrok podľa neho trval niekoľko hodín. Šanca, že chlapec operáciu prežije, bola 50 percent. Jeho úplné uzdravenie je tak podľa lekárov zázrak.

Aj keď operácia prebehla v júni, lekári dlho čakali na oznámenie výsledkov. Chlapec bol z nemocnice prepustený len nedávno. Doktor Einav povedal, že skutočnosť, že chlapec nemá žiadne následky a po tak dlhom procese normálne funguje a chodí bez pomôcok, je veľká vec. Tento druh operácie je veľmi vzácny, obzvlášť potom u detí.

(echo.cz)

  |  

Prieskum: Smer je dvakrát silnejší než Hlas, Matovič a Sulík by neboli v parlamente

Ak by sa voľby do Národnej rady konali na začiatku júla, vyhrala by ich strana Smer so ziskom 20,6 percenta hlasov. Nasledujú Progresívne Slovensko (PS) s 15,6 percenta a Hlas s 11,4 percenta hlasov. Vyplýva to z volebného modelu agentúry NMS Market Research Slovakia pre denník Sme.

Hnutie Republika by skončilo štvrté so ziskom 10,4 percenta hlasov. Nasleduje koalícia OĽANO a priatelia so 6,9 percenta a KDH s 5,7 percenta hlasov. So ziskom 5,3 percenta by skončila Sme rodina.

Menej ako päť percent hlasov by mali SaS (4,7 percenta), SNS (4,6 percenta), Aliancia (3,4 percenta). Pred bránami parlamentu by ostali aj ĽSNS (2,9 percenta), Demokrati (2,8 percenta) a Modrí, Most-Híd (1,2 percenta).

Ak by skončili voľby s týmito výsledkami, mimo parlamentu by sa ocitla koalícia Igora Matoviča, keďže na vstup potrebuje 7 percent, aj Saska Richarda Sulíka.

Prieskum sa robil telefonicky na vzorke 1413 respondentov v termíne od 4. do 9. júla., teda po uzavretí a zverejnení všetkých 25 kandidátiek, takže už reaguje aj na vznik koalície OĽaNO s KÚ a Za ľudí.

Zvyšné strany skončili po úrovňou jedného percenta. So ziskom 0,7 percenta hlasov by skončilo SDKÚ-DS, Komunistická strana Slovenska by získala 0,5 percenta hlasov a Maďarské fórum by dostalo 0,4 percenta hlasov.

(tasr)

  |  

Proti nízkym mzdám aj umelej inteligencii. K štrajku scenáristov v Hollywoode sa pripojili herci

Predstavitelia Odborového zväzu amerických hercov a televíznych a rozhlasových umelcov (SAG-AFTRA) sa vo štvrtok rozhodli pripojiť k štrajku hollywoodskych scenáristov. Nedohodli sa totiž so štúdiami a streamovacími platformami na novej zmluve. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Ide o prvý spoločný štrajk hollywoodskych hercov a scenáristov za uplynulých 60 rokov. Umelci štrajkujú za lepšie pracovné podmienky a vyššie platy, ako aj proti hrozbám, ktoré predstavuje umelá inteligencia.

Hlavný vyjednávač SAG-AFTRA Duncan Cabtree-Ireland oznámil, že "štrajk je krajným prostriedkom" a dodal, že odbory odhlasovali začiatok štrajku na piatok o polnoci.

Scenáristi začali so štúdiami rokovať ešte v marci. Vyjednávačom sa však nepodarilo dohodnúť sa na podmienkach novej kolektívnej zmluvy pred vypršaním existujúcej. Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) zastupujúca spoločnosti vrátane Walt Disney a Netflix potvrdila, že rokovania sa "skončili bez dohody".

Agentúra AP pripomína, že herci a scenáristi v Hollywoode naposledy spoločne štrajkovali v roku 1960, keď bol predsedom hereckých odborov bývalý prezident Spojených štátov Ronald Reagan.

Podľa šéfa Disney Boba Igera v súčasnosti ide o "najhoršie načasovaný štrajk". Dodal, že "očakávania, ktoré má SAG-AFTRA, jednoducho nie sú realistické".

Mnohé filmové štúdiá už začali pre štrajk meniť svoje rozpisy. Štrajk by tiež mohol ohroziť naplánované premiéry celovečerných filmov i natáčanie populárnych televíznych seriálov.

AFP dodáva, že SAG-AFTRA zastupuje viac ako 160-tisíc hercov, moderátorov, hlásateľov a iných pracovníkov mediálneho odvetvia.

(tasr)

  |  

Pred 90 rokmi prijali nacisti zákon zakazujúci vznik politických strán

Napriek tomu, že obsahoval iba dva paragrafy, bol to zákon, ktorý mal ďalekosiahle následky. Znamenal koniec parlamentnej demokracie v medzivojnovom Nemecku.

Dnes (14. júla) uplynie 90 rokov odvtedy, čo nacisti prijali zákon zakazujúci vznik nových politických strán, pričom za jediný politický subjekt bola uzákonená Adolfom Hitlerom vedená krajne pravicová, antisemitská Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP).

Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým odmietol dvakrát urobiť. Hitlera posadila do kresla kancelára bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska a sociálna situácia s miliónmi nezamestnaných, ako aj zákulisné dohody.

Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov. Už na druhý deň po požiari podpísal ríšsky prezident von Hindenburg dekrét "na ochranu ľudu a štátu" a na "odvrátenie komunistických násilných činov ohrozujúcich štát". Toto tzv. Nariadenie o požiari Ríšskeho snemu zrušilo základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, medzi ktoré patrili osobná sloboda, sloboda prejavu i zhromažďovania. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a mohla sa zaviesť ochranná väzba pre komunistov a sociálnych demokratov.

Napriek rozpútanému teroru nedosiahli nacisti vo voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa konali 5. marca 1933, absolútnu väčšinu. V posledných predvojnových voľbách s účasťou viacerých politických strán získali 43,91 percenta hlasov voličov. Čo sa im však podarilo, bol značný nárast členskej základne. Zatiaľ čo v januári 1933 registrovala NSDAP okolo 850-tisíc členov, po marcových voľbách ich už mala dva a pol milióna.

Nacisti presadili 23. marca 1933 v Ríšskom sneme tzv. Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz). Za tento zákon, ktorým sa poslanci vlastne zbavili moci, pretože vláde umožňoval prijímať zákony bez schválenia Ríšskym snemom, hlasovalo 444 poslancov, proti bolo 94 sociálnych demokratov.

Hitlerova NSDAP pokračovala v systematickom rušení politických strán a odborových organizácií. Po komunistoch a sociálnych demokratoch rozpustili nacisti 27. júna 1933 Nemeckú štátnu stranu (Deutsche Staatspartei, DStP), vzápätí nasledovala Nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei, DVP). Dokonca aj Nemecká národná ľudová strana (Deutschnationale Volkspartei, DNVP), ktorá s nacistami spolupracovala, skončila svoju činnosť v júni 1933.

Likvidáciu politických strán v nacistickom Nemecku zavŕšil necelý polrok po prevzatí moci Hitlerom Zákon proti zakladaniu nových strán. Ríšsky snem ho prijal 14. júla 1933. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť o dva dni neskôr, pozostával len z dvoch paragrafov. Prvým vyhlásil za jedinú politickú stranu v krajine NSDAP, druhý paragraf stanovoval, že tomu, kto by sa pokúsil založiť politickú stranu, hrozí trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov.

V nasledujúcich voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa uskutočnili 12. novembra 1933 a boli spojené s referendom o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov, sa dala voliť len jediná strana – NSDAP. Nacisti viedli predvolebnú kampaň v duchu hesla "Jeden národ, jeden vodca, jedno áno". Napokon získali viac ako 92 percent, teda takmer 40 miliónov hlasov voličov, proti boli vyše tri milióny voličov. Za vystúpenie zo Spoločnosti národov zahlasovalo pred 90 rokmi 95 percent Nemcov.

(tasr)

  |  

Žilinská plaváreň oslavuje narodeniny. Pozrite koľko už stojí

ŽILINA – Mestská krytá plaváreň v Žiline v sobotu oslávi 60 rokov od otvorenia. Podľa hovorkyne mesta Zuzany Holienčíkovej bola prvou plavárňou s krytým 50-metrovým bazénom s olympijskými parametrami v bývalom Československu.

Holienčíková tiež pripomenula, že o novootvorenú plaváreň bol veľký záujem – počas prvého dňa si do jej priestorov prišlo zaplávať 2 500 ľudí. „Žilinskú plaváreň postavili v roku 1963 podľa projektov Antona Cimmermanna, pričom na projekte spolupracovala aj jeho manželka Gabriela. Autorom myšlienky bol Ľudovít Dubnicay, ktorý sa stal aj prvým riaditeľom plavárne," uviedla.

Na plavárni sú verejnosti v súčasnosti k dispozícii okrem 50-metrového krytého aj dva 50-metrové vonkajšie bazény s toboganom. „Rekreačné a športové zariadenie si počas svojej existencie získalo priazeň obyvateľov i návštevníkov mesta a vybudovalo si tak vernú základňu. Významné jubileum je preto príležitosťou na oslavu. Celodenný program sa začne o 10:00. Plavárni prídu zablahoželať Peter Bič Project, skupina AYA, dVj.kukOO či Tárajko a Popletajka," dodala hovorkyňa mesta.

Pohľad na bazén, ktorý má rozmery 50 x 20 m. Plavecké podujatia môže sledovať 750 divákov. Foto: Plaváreň Žilina 2023

(tasr)