Preskočiť na obsah
  |  

Hrad Beckov ponúkne cez víkend čarovné elixíry aj metlobalový tréning

BECKOV – Hodiny obrany proti čiernej mágii, metlobalový tréning, ale i sokoliarske vystúpenia ponúka počas víkendu (15. 7. až 16. 7.) návštevníkom hrad Beckov. Informoval o tom riaditeľ neziskovej organizácie Hrad Beckov Peter Pastier.

Návštevníkov hradu tak čaká letná škola kúziel plná čarovných elixírov, obrany proti čiernej mágii, rún a lietania na metlách.

„Počas celého víkendu návštevníkov, okrem tematických vystúpení či metlobalového zápasu, čaká osem zastávok, ktoré preveria čarodejnícke vzdelanie – od prednášok z histórie mágie cez miešanie elixírov, herbológiu, staroveké runy, starostlivosť o magické stvorenia až po výrobu vlastných prútikov," uviedol Pastier. 

V sobotu i v nedeľu sa program na hrade začína od 10:00, ukončia ho sokoliarskymi vystúpeniami o 17:00.

(tasr)

Zdroj: Hrad Beckov
  |  

Najväčší projekt využitia geotermálnej energie v strednej Európe bude v Košiciach

KOŠICE – Dodávky tepla z ekologického zdroja majú začať prúdiť do troch rokov, z nových eurofondov môže projekt získať 56 miliónov eur z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Z využitia geotermálnej energie pre Košice sa stáva národná priorita. Rozhodla o tom dnes Komisia pri Monitorovacom výbore Programu Slovensko pre Fond na spravodlivú transformáciu. Komisia schválila návrh ministra investícií Petra Balíka, aby projekt geotermálneho vrtu pri Ďurkove, ktorý má od roku 2026 do Košíc priniesť ekologické teplo, dostal status národného projektu.

V praxi to znamená, že pre národný projekt bude v najbližších týždňoch vyhlásená výzva z nových eurofondov. Na podporu geotermálnej energie a rozvodov tepla je z Fondu na spravodlivú transformáciu pre územie Košického kraja vyčlenených 56,1 milióna eur.

O podporu sa bude uchádzať spoločnosť, ktorá projekt dlhodobo pripravuje – MH Teplárenský holding, a.s. (MH TH) za účasti partnera GEOTERM KOŠICE, a.s., ktorý je vlastníkom geotermálnych vrtov. Celkové náklady projektu sa odhadujú na takmer 88 miliónov eur.

So zámerom podporiť národný projekt Využitia geotermálnej energie v Košickej kotline z Fondu na spravodlivú transformáciu oboznámil minister investícií Peter Balík vládu minulý týždeň. „Tento unikátny projekt rieši akútny problém závislosti Slovenska na dovoze fosílnych palív a ich využívania v teplárenstve. Podporí využívanie obnoviteľných zdrojov energie, k čomu sme sa zaviazali ako člen Európskej únie v kontexte energetickej aj klimatickej krízy,“ uviedol minister Balík.

(tasr)

  |  

Liptov bude mať nový trávnik pre športovcov

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – Na tréningovom ihrisku pri mestskom futbalovom štadióne v Liptovskom Mikuláši menia 15-ročný umelý trávnik. Na novom začnú amatéri aj profesionáli trénovať už v auguste. Informovala o tom hovorkyňa mesta Viktória Čapčíková.

Dodala, že mesto dalo na športovisku vymeniť aj dve poškodené striedačky a bránky. Ihrisko bude multifunkčné, prispôsobené na bedminton či ragby.

„Uprostred leta odštartujeme aj dobudovanie nášho futbalového štadióna pre potreby najvyššej súťaže. Na hracej ploche bude vyhrievaný trávnik, zabezpečíme prístavbu existujúcej západnej tribúny. Čakajú nás aj stavebné úpravy a prístavby prevádzkovej budovy a východnej tribúny B. Súčasťou modernizácie je aj realizácia kamerového a turniketového systému a umelé osvetlenie hracej plochy," prezradila hovorkyňa.

Podotkla, že práce sa začnú na prelome júla a augusta a potrvajú pol roka. V jesennej časti ligy sa budú zápasy hrávať z dôvodu rekonštrukcie u súperov a na jar po dokončení na štadióne.

Celkové náklady na dobudovanie štadióna predstavujú 2,3 milióna eur, z Fondu na podporu športu získalo mesto príspevok 1,1 milióna eur.

(tasr)

  |  

Polícia vyšetruje úmrtie seniora po páde z 5. poschodia prešovskej nemocnice

Polícia sa zaoberá prípadom úmrtia 78-ročného Prešovčana, ktorý v stredu (12. 7.) v dopoludňajších hodinách vypadol z okna 5. poschodia jedného z pavilónu prešovskej nemocnice. TASR potvrdila prešovská krajská policajná hovorkyňa Jana Ligdayová.

"Vo veci bolo začaté trestné stíhanie, vykonáva sa skrátené vyšetrovanie pre prečin usmrtenia podľa paragrafu 194 odsek jedna Trestného zákona. Bližšie okolnosti prípadu nie je možné poskytnúť," uviedla hovorkyňa. Príslušné ustanovenie Trestného zákona sa týka spôsobenia smrti inému z nedbanlivosti.

Aktuálne sa podľa polície vykonávajú všetky potrebné procesné úkony.

(tasr)

  |  

Prezidentka sa vrátila z Vilniusu, takú úroveň bezpečnosti Slovensko podľa nej nemalo

Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa v stredu (12. 7.) večer vrátila z litovského Vilniusu, kde sa zúčastnila na samite Severoatlantickej aliancie (NATO). Samit podľa nej priniesol Slovensku takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú doteraz ešte nikdy nemalo. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

"Pre mňa bol tento samit predovšetkým o ochrane našich slovenských záujmov na východnej hranici Severoatlantickej aliancie. Samit vo Vilniuse priniesol takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú sme doposiaľ pre našich občanov nikdy nemali," povedala hlava štátu. Lídri schválili nové obranné plány, ktoré pokrývajú aj SR a vyčlenili konkrétne sily, ktoré by v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie prišli na obranu nášho regiónu.

"Znamená to, že po dnešku bude jasnejšie kto, ako, kedy a akým spôsobom by nás pomohol chrániť pre prípad, že by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita boli narušené," dodala Čaputová s tým, že Španielsko sa v rámci už existujúceho mandátu, schváleného slovenským parlamentom, rozhodlo poslať v budúcom roku na Slovensko svoje jednotky a postupne nahradiť líderskú pozíciu Českej republiky.

"Čo považujem za obzvlášť dôležité je, že sme sa dohodli na spôsobe rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici tak, aby rozmiestnenie zariadení v celom regióne bolo koordinované a aby zodpovedalo aktuálnej miere bezpečnostného rizika," podotkla. Nová bezpečnostná situácia spôsobená ruskou inváziou na Ukrajine si však podľa prezidentky vyžaduje aj ďalšie spôsobilosti.

"Vo Vilniuse sme preto podporili zvýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu, čo považujem za dobrú správu nielen pre našu bezpečnosť, ale aj pre naše podniky a zamestnanosť v nich. Všetky členské štáty sme sa zhodli, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu má byť pre členov Aliancie minimom," zdôraznila s tým, že Slovensko už tento záväzok spĺňa a ostáva stále neporovnateľne lacnejším spôsobom bezpečnosti krajiny, ako keby nebola členom Aliancie a musela sa chrániť sama.

Prezidentka ocenila, že samit vo Vilniuse posunul bližšie k členstvu Švédsko a že jeho definitívny vstup bude otázkou blízkeho času. "O vstupe Ukrajiny do Aliancie sa na tomto samite nerozhodovalo - o tom, že sa raz stane členom NATO rozhodli lídri v Bukurešti ešte v roku 2008. Vo Vilniuse sme však rozhodli, že kým sa tak stane, posunieme politické aj praktické vzťahy s Ukrajinou na novú a vyššiu úroveň," povedala. Jej naplnením je podľa prezidentky aj nová Rada NATO-Ukrajina, ktorá zasadla vôbec prvýkrát, a to za osobnej účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

"Táto Rada má pomôcť Kyjevu s prípravou na budúce členstvo, keď to podmienky dovolia a členské štáty o tom rozhodnú. Ani jeden zo štyridsiatky lídrov neotvoril tézu, že Ukrajina by mala byť akousi nárazníkovou zónou, čo občas počúvame u nás doma. Tou nárazníkovou zónou totiž Ukrajina už roky je. A až takou, že ruské vojská si už druhýkrát za osem rokov dovolili násilne vstúpiť na jej územie s úmyslom privlastniť si ďalšie teritórium," podotkla. Práve súčasný stav je podľa prezidentky to, čo vôbec nepomáha bezpečnosti, nepomáha mieru a ani prosperite v Európe.

Ako prezidentka po skončení samitu NATO uviedla, o dodávke kazetovej munície na Ukrajinu sa v rámci spoločných rokovaní lídrov členských štátov NATO, na ktorých bola prítomná, nehovorilo. V reakcii na rozhodnutie Spojených štátov poslať Ukrajine tento typ munície však uviedla, že Slovensko je súčasťou dohovoru o zákaze kazetovej munície a jeho pozícia k tejto záležitosti je teda jasná.

(tasr)

  |  

Rezort školstva chce určiť sumy maximálneho ročného školného za externé štúdium

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR chce určiť sumy maximálneho ročného školného na akademický rok 2024/2025 pre jednotlivé študijné programy v externej forme štúdia. Vyplýva to z opatrenia, ktoré rezort predložil do medzirezortného pripomienkového konania.

Cieľom návrhu opatrenia je určiť maximálne sumy ročného školného, ktoré sa týkajú verejných vysokých škôl a štátnych vysokých škôl a sú určené pre študijné programy poskytované v externej forme štúdia. "Pri určení maximálneho ročného školného sa zohľadňuje dotácia pripadajúca na jedného študenta podľa metodiky rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu pre verejné vysoké školy," vysvetlil rezort školstva v predkladacej správe.

Zo zverejneného materiálu vyplýva, že suma maximálneho ročného školného závisí od ekonomickej náročnosti. "Tá sa v súčasnosti zohľadňuje v závislosti od študijného odboru, v ktorom sa získava vysokoškolské vzdelanie, absolvovaním príslušného študijného programu a stupňa získavaného vysokoškolského vzdelania. Preto je potrebné určiť rôzne sumy maximálneho ročného školného v jednotlivých študijných odboroch, respektíve študijných programoch v príslušnom študijnom odbore," vysvetľuje ministerstvo školstva v predloženom materiáli.

Najnižšie maximálne ročné školné majú mať študenti študijných odborov filozofia, historické vedy, politické vedy, právo, psychológia, sociálna práca, sociológia a sociálna antropológia, teológia či vedy o umení a kultúre. Na prvom stupni by mali študenti týchto odborov platiť 1760 eur, na druhom 2490 eur a na treťom 4960 eur. Na treťom stupni by maximálnu výšku školného v hodnote 4960 eur mali platiť aj študenti odborov ekonómia a manažment, filológia, logopédia a liečebná pedagogika, mediálnych a komunikačných štúdií, ošetrovateľstva, pôrodnej asistencie, učiteľstva a pedagogických vied, umenia a vied o športe.

Najvyššie maximálne ročné školné majú platiť študenti odboru veterinárske lekárstvo. Na prvom stupni to má byť suma 6750 eur, na druhom 9410 eur a na treťom 8780 eur. V prípade spojeného prvého a druhého stupňa to bude 7820 eur. Študenti zubného lekárstva by za spojený prvý a druhý stupeň mali platiť 5650 eur a za tretí stupeň štúdia 13.510 eur.

Dátum účinnosti sa navrhuje od 1. septembra z dôvodu, aby boli sumy maximálneho ročného školného pre jednotlivé študijné odbory známe v dostatočnom predstihu.

(tasr)