Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Proti nízkym mzdám aj umelej inteligencii. K štrajku scenáristov v Hollywoode sa pripojili herci

Predstavitelia Odborového zväzu amerických hercov a televíznych a rozhlasových umelcov (SAG-AFTRA) sa vo štvrtok rozhodli pripojiť k štrajku hollywoodskych scenáristov. Nedohodli sa totiž so štúdiami a streamovacími platformami na novej zmluve. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.

Ide o prvý spoločný štrajk hollywoodskych hercov a scenáristov za uplynulých 60 rokov. Umelci štrajkujú za lepšie pracovné podmienky a vyššie platy, ako aj proti hrozbám, ktoré predstavuje umelá inteligencia.

Hlavný vyjednávač SAG-AFTRA Duncan Cabtree-Ireland oznámil, že "štrajk je krajným prostriedkom" a dodal, že odbory odhlasovali začiatok štrajku na piatok o polnoci.

Scenáristi začali so štúdiami rokovať ešte v marci. Vyjednávačom sa však nepodarilo dohodnúť sa na podmienkach novej kolektívnej zmluvy pred vypršaním existujúcej. Aliancia filmových a televíznych producentov (AMPTP) zastupujúca spoločnosti vrátane Walt Disney a Netflix potvrdila, že rokovania sa "skončili bez dohody".

Agentúra AP pripomína, že herci a scenáristi v Hollywoode naposledy spoločne štrajkovali v roku 1960, keď bol predsedom hereckých odborov bývalý prezident Spojených štátov Ronald Reagan.

Podľa šéfa Disney Boba Igera v súčasnosti ide o "najhoršie načasovaný štrajk". Dodal, že "očakávania, ktoré má SAG-AFTRA, jednoducho nie sú realistické".

Mnohé filmové štúdiá už začali pre štrajk meniť svoje rozpisy. Štrajk by tiež mohol ohroziť naplánované premiéry celovečerných filmov i natáčanie populárnych televíznych seriálov.

AFP dodáva, že SAG-AFTRA zastupuje viac ako 160-tisíc hercov, moderátorov, hlásateľov a iných pracovníkov mediálneho odvetvia.

(tasr)

Minúta  |  

Pred 90 rokmi prijali nacisti zákon zakazujúci vznik politických strán

Napriek tomu, že obsahoval iba dva paragrafy, bol to zákon, ktorý mal ďalekosiahle následky. Znamenal koniec parlamentnej demokracie v medzivojnovom Nemecku.

Dnes (14. júla) uplynie 90 rokov odvtedy, čo nacisti prijali zákon zakazujúci vznik nových politických strán, pričom za jediný politický subjekt bola uzákonená Adolfom Hitlerom vedená krajne pravicová, antisemitská Národnosocialistická nemecká robotnícka strana (Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, NSDAP).

Ríšsky prezident Paul von Hindenburg menoval Adolfa Hitlera za ríšskeho kancelára 30. januára 1933, hoci to predtým odmietol dvakrát urobiť. Hitlera posadila do kresla kancelára bezvýchodisková ústavná kríza, neutešená hospodárska a sociálna situácia s miliónmi nezamestnaných, ako aj zákulisné dohody.

Necelý mesiac po vymenovaní Hitlera za ríšskeho kancelára zinscenovali nacisti 27. februára 1933 požiar Ríšskeho snemu (Reichstag), z ktorého obvinili komunistov. Už na druhý deň po požiari podpísal ríšsky prezident von Hindenburg dekrét "na ochranu ľudu a štátu" a na "odvrátenie komunistických násilných činov ohrozujúcich štát". Toto tzv. Nariadenie o požiari Ríšskeho snemu zrušilo základné práva z Ústavy Weimarskej republiky, medzi ktoré patrili osobná sloboda, sloboda prejavu i zhromažďovania. Zaviedol sa trest smrti za vlastizradu a mohla sa zaviesť ochranná väzba pre komunistov a sociálnych demokratov.

Napriek rozpútanému teroru nedosiahli nacisti vo voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa konali 5. marca 1933, absolútnu väčšinu. V posledných predvojnových voľbách s účasťou viacerých politických strán získali 43,91 percenta hlasov voličov. Čo sa im však podarilo, bol značný nárast členskej základne. Zatiaľ čo v januári 1933 registrovala NSDAP okolo 850-tisíc členov, po marcových voľbách ich už mala dva a pol milióna.

Nacisti presadili 23. marca 1933 v Ríšskom sneme tzv. Zmocňovací zákon (Ermächtigungsgesetz). Za tento zákon, ktorým sa poslanci vlastne zbavili moci, pretože vláde umožňoval prijímať zákony bez schválenia Ríšskym snemom, hlasovalo 444 poslancov, proti bolo 94 sociálnych demokratov.

Hitlerova NSDAP pokračovala v systematickom rušení politických strán a odborových organizácií. Po komunistoch a sociálnych demokratoch rozpustili nacisti 27. júna 1933 Nemeckú štátnu stranu (Deutsche Staatspartei, DStP), vzápätí nasledovala Nemecká ľudová strana (Deutsche Volkspartei, DVP). Dokonca aj Nemecká národná ľudová strana (Deutschnationale Volkspartei, DNVP), ktorá s nacistami spolupracovala, skončila svoju činnosť v júni 1933.

Likvidáciu politických strán v nacistickom Nemecku zavŕšil necelý polrok po prevzatí moci Hitlerom Zákon proti zakladaniu nových strán. Ríšsky snem ho prijal 14. júla 1933. Zákon, ktorý nadobudol účinnosť o dva dni neskôr, pozostával len z dvoch paragrafov. Prvým vyhlásil za jedinú politickú stranu v krajine NSDAP, druhý paragraf stanovoval, že tomu, kto by sa pokúsil založiť politickú stranu, hrozí trest odňatia slobody v trvaní od šiestich mesiacov do troch rokov.

V nasledujúcich voľbách do Ríšskeho snemu, ktoré sa uskutočnili 12. novembra 1933 a boli spojené s referendom o vystúpení Nemecka zo Spoločnosti národov, sa dala voliť len jediná strana – NSDAP. Nacisti viedli predvolebnú kampaň v duchu hesla "Jeden národ, jeden vodca, jedno áno". Napokon získali viac ako 92 percent, teda takmer 40 miliónov hlasov voličov, proti boli vyše tri milióny voličov. Za vystúpenie zo Spoločnosti národov zahlasovalo pred 90 rokmi 95 percent Nemcov.

(tasr)

Minúta  |  

Žilinská plaváreň oslavuje narodeniny. Pozrite koľko už stojí

ŽILINA – Mestská krytá plaváreň v Žiline v sobotu oslávi 60 rokov od otvorenia. Podľa hovorkyne mesta Zuzany Holienčíkovej bola prvou plavárňou s krytým 50-metrovým bazénom s olympijskými parametrami v bývalom Československu.

Holienčíková tiež pripomenula, že o novootvorenú plaváreň bol veľký záujem – počas prvého dňa si do jej priestorov prišlo zaplávať 2 500 ľudí. „Žilinskú plaváreň postavili v roku 1963 podľa projektov Antona Cimmermanna, pričom na projekte spolupracovala aj jeho manželka Gabriela. Autorom myšlienky bol Ľudovít Dubnicay, ktorý sa stal aj prvým riaditeľom plavárne," uviedla.

Dobrá správa. Turisti na Liptove nemusia riešiť poistenie

Mohlo by Vás zaujímať Dobrá správa. Turisti na Liptove nemusia riešiť poistenie

Na plavárni sú verejnosti v súčasnosti k dispozícii okrem 50-metrového krytého aj dva 50-metrové vonkajšie bazény s toboganom. „Rekreačné a športové zariadenie si počas svojej existencie získalo priazeň obyvateľov i návštevníkov mesta a vybudovalo si tak vernú základňu. Významné jubileum je preto príležitosťou na oslavu. Celodenný program sa začne o 10:00. Plavárni prídu zablahoželať Peter Bič Project, skupina AYA, dVj.kukOO či Tárajko a Popletajka," dodala hovorkyňa mesta.

Pohľad na bazén, ktorý má rozmery 50 x 20 m. Plavecké podujatia môže sledovať 750 divákov. Foto: Plaváreň Žilina 2023

(tasr)

Minúta  |  

USA schválili predaj prvej antikoncepčnej tabletky dostupnej bez predpisu

Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) vo štvrtok odobril predaj prvej voľne dostupnej antikoncepčnej tabletky v USA. Tá má byť dostupná dokonca bez akéhokoľvek vekového obmedzenia.

Tabletka s názvom Opill sa má užívať raz denne. Podľa jej výrobcu, írskej spoločnosti Perrigo, by sa mala dostať do predaja v Spojených štátoch začiatkom roka 2024. BBC píše, že táto tabletka má schválenie FDA už od roku 1973. Doteraz ju však bolo možné užívať len na lekársky predpis.

Táto hormonálna antikoncepcia pre ženy bude dostupná voľne bez lekárskeho predpisu v lekárňach, potravinách, supermarketoch aj na internete v USA. Agentúry dokonca uvádzajú, že bude dostupná bez akéhokoľvek vekového obmedzenia.

Podľa BBC niektorí vedci počas procesu schvaľovania vyjadrili obavy, či mladí ľudia a osoby s obmedzenou gramotnosťou porozumejú pokynom v príbalovom letáku, vrátane toho, že tabletka sa nesmie užívať, ak mali ženy v minulosti rakovinu prsníka.

Členovia výboru však napokon dospeli k záveru, že ženy s rakovinou prsníka sú pravdepodobne v kontakte so svojimi lekármi a vedia, že by nemali užívať hormonálnu antikoncepciu.

Záujem o tabletku bude v konečnom dôsledku závisieť od jej ceny, ktorú plánuje Perrigo oznámiť ešte tento rok. Viaceré médiá uvádzajú, že práve cena môže byť pre mladých ľudí, ktorí sú pre výrobok cieľovou skupinou, dôvodom, prečo o ňu v konečnom dôsledku nemusí byť vysoký záujem. Pri iných antikoncepčných tabletách totiž časť ceny hradí poisťovňa.

Výrobca a progresívne mimovládne organizácie majú preto v poisťovniach lobovať, aby pokryli časť nákladov aj pri voľnopredajnej tabletke.

Ako uvádza BBC, medzi najčastejšie vedľajšie účinky Opillu patrí nepravidelné krvácanie, bolesti hlavy, závraty a nevoľnosť.

Pripomeňme, že vyššia dostupnosť antikoncepcie najmä medzi mladými ľuďmi znamená aj vyššie riziko nezodpovedného sexuálneho správania. A v konečnom dôsledku aj vyšší počet neplánovaných tehotenstiev.

(tasr, mic)

Minúta  |  

Kyjev zakázal ruskojazyčné kultúrne produkty. Je to jazyk agresorského štátu, vraví poslanec

Radnica v ukrajinskej metropole Kyjev uvalila moratórium na verejné využívanie ruskojazyčných "kultúrnych produktov", informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry DPA.

"Raz a navždy musí byť ruský kultúrny produkt na území hlavného mesta Ukrajiny s konečnou platnosťou obmedzený," uviedol mestský poslanec Vadym Vassylčuk z národno-liberálnej strany Holos (Hlas).

Zákazu podliehajú knihy, hudba, filmy i divadelné či cirkusové predstavenia, spresňuje DPA.

Ruština je jazykom "agresorského štátu" a nemá v Kyjeve čo hľadať, dodal Vassylčuk.

Za nové opatrenie hlasovalo 71 zo 120 poslancov. Týka sa aj historických diel vysokej umeleckej hodnoty, ako napríklad diel Michaila Bulgakova, jedného z najslávnejších ruskojazyčných spisovateľov z Kyjeva. Vo vyhlásení sa neuvádza, aké tresty budú plynúť z porušenia nových opatrení.

Od prozápadnej revolúcie z roku 2014 a následnej ruskej anexie polostrova Krym v krajine posilnili ukrajinizáciu, konštatuje DPA.

Ukrajinská ústava síce naďalej garantuje používanie ruštiny ako jedného z jazykov národnostných menšín, po ruskej vojenskej invázii však v krajine zosilnel tlak na všetko ruské, dodáva agentúra.

(tasr)

Minúta  |  

Námestníka ruského ministra zatkli pre obvinenia z úplatkárstva

Námestníka ruského ministra pre digitálny rozvoj Maxima Paršina zatkli pre podozrenia z korupcie. Bezprostredne pred svojím zatknutím mal námestník podľa správ ruských médií prijímať úplatok.

"Súd prijal žiadosť vyšetrovateľa o predsúdne zadržanie v rámci procedurálneho opatrenia proti (Maximovi) Paršinovi, a to do 12. septembra," uvádza sa vo vyhlásení citujúcom hovorcu moskovského okresného súdu.

Paršina (46) zatkli pre obvinenia z úplatkárstva v mimoriadne širokom rozsahu, cituje DPA. Námestníkom ministra pre digitálny rozvoj v ruskej vláde je od roku 2018. Medzi jeho povinnosti patria rozvoj informačných technológií (IT), vytváranie priaznivých podmienok pre IT spoločnosti a školenia programátorov.

Korupcia sa v Rusku považuje za rozšírenú sčasti preto, že úrady bojujú voči nej len selektívne. Občas sú za korupčné praktiky stíhaní aj vysokopostavení činitelia. Bývalý minister hospodárstva Alexej Uľukajev bol v roku 2017 odsúdený za úplatkárstvo na osem rokov väzenia.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.