Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vnútorná bezpečnosť či príprava na vojnu? Srbsko zastavilo vývoz zbraní po sankciách USA na šéfa tajnej služby krajiny

Srbsko pozastavilo vývoz všetkých druhov zbraní na dobu 30 dní. Stalo sa tak len niekoľko dní po tom, ako Spojené štáty uvalili sankcie na šéfa tajnej služby tejto balkánskej krajiny za údajné nezákonné obchody so zbraňami a inú trestnú činnosť.

Srbský minister obrany Miloš Vučevič vyhlásil, že zákaz vývozu je nevyhnutný pre naplnenie potrieb srbskej armády a zvýšenie jej bojovej pripravenosti v čase črtajúcej sa krízy v balkánskom regióne. "Neznamená to, že Srbsko ide do vojny alebo vyzýva na vojnu, no máme na zreteli všetky bezpečnostné riziká a výzvy," povedal Vučevič.

Srbský prezident tento krok prvýkrát oznámil pred niekoľkými dňami. Ako dôvod zákazu uviedol "vnútornú bezpečnosť" Srbska s ohľadom na napätie v susednom Kosove, bývalej srbskej provincii, ktorej vyhlásenie nezávislosti z roku 2008 Belehrad neuznáva. Vučevič uviedol, že toto rozhodnutie bude po 30 dňoch prehodnotené.

Srbsko sa formálne usiluje o členstvo v Európskej únii, no odmietlo sa pripojiť k západným sankciám voči Rusku. Spojené štáty a predstavitelia EÚ nedávno zintenzívnili úsilie o dosiahnutie dohody medzi Srbskom a Kosovom, pretože sa obávajú možnej novej nestability v Európe popri pokračujúcej vojne na Ukrajine.

Srbsko čelilo tvrdeniam, že vyváža zbrane do krajín, na ktoré sa vzťahuje medzinárodný zákaz. Vučevič tieto tvrdenia odmietol.        

Spojené štáty uvalili začiatkom tohto týždňa sankcie na šéfa srbskej tajnej služby Aleksandra Vulina, ktorý mal údajne zneužiť svoju verejnú funkciu na pomoc srbskému obchodníkovi Slobodanovi Tešičovi pri nelegálnom prevoze zbraní cez srbské hranice. Americké ministerstvo financií obvinilo Vulina aj z účasti na obchodovaní s drogami. Zmienený obchodník so zbraňami Tešič už predtým figuroval na sankčnom zozname USA.

Vulin sa stal šéfom tajnej služby vlani v decembri. Pred tým pôsobil v Srbsku ako minister vnútra, pričom ešte v tejto funkcii navštívil vlani v auguste Moskvu. Ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi vtedy povedal, že "Srbsko je jediným štátom v Európe, ktorý (proti Rusku) nezaviedol sankcie a nebol súčasťou protiruskej hystérie."

(tasr)

Minúta  |  

Srbsko: Ruského protivojnového aktivistu nakoniec vpustili do krajiny

Srbské úrady v piatok povolili vstup do krajiny ruskému protivojnovému aktivistovi Pjotrovi Nikitinovi, ktorý strávil takmer dva dni na letisku v hlavnom meste Belehrad.

Pjotr Nikitin má ruské i holandské občianstvo a povolenie na pobyt v Srbsku, kde spolu s rodinou žije už niekoľko rokov. Ako spresnil, vo štvrtok sa pokúšal dostať do Srbska na svoj holandský pas po návrate z dovolenky v Portugalsku. Na belehradskom letisku Nikolu Teslu ho však zastavili a nariadili mu návrat do nemeckého Frankfurtu nad Mohanom, odkiaľ priletel. Nikitin to však odmietol a noc strávil na letisku, až kým ho v piatok nakoniec do krajiny nevpustili.

Aktivista tvrdí, že úrady mu nijakým spôsobom nevysvetlili, prečo mu vstup do krajiny odopreli. Ostrý kritik ruského prezidenta Vladimira Putina srbským médiám uviedol, že za jeho trápením je podľa jeho názoru práve Moskva.

"Netuším, ako som sa stal nežiaducou osobou. Jediným vysvetlením je, že to bolo na Putinov príkaz," dodal. "Je to ilustrácia toho, aký veľký je tu vplyv ruského režimu," poznamenal.

Prodemokratický aktivista Nikitin je známy ako otvorený kritik ruskej invázie na Ukrajinu a režimu ruského prezidenta Vladimira Putina. Bol jedným z organizátorov protivojnových a prodemokratických protestov v Srbsku.

Od začiatku vojny na Ukrajine prišlo do Srbska zhruba 200-tisíc ruských občanov - srbské úrady totiž od Rusov nevyžadujú víza. Množstvo Rusov tam utieklo pred povolaním do armády či presunulo svoje podnikanie do Srbska ako do krajiny, kde neplatia sankcie.

(tasr)

Minúta  |  

Estónsko vydalo do Spojených štátov ruského pašeráka západných zbraní

Estónsko vydalo do Spojených štátov ruského občana, ktorý je obvinený z pašovania vojenskej techniky a munície z USA do Ruska. Na oficiálnom webe o tom informuje americké ministerstvo spravodlivosti.

Štyridsaťosemročný Vadim Konoščenok s údajnými väzbami na ruskú Federálnu bezpečnostnú službu (FSB) bol zatknutý v Estónsku na základe predbežného zatykača vydaného v Spojených štátoch. Z Estónska do USA ho vydali vo štvrtok. Už v piatok sa mal Rus postaviť pred federálneho sudcu v Brooklyne pre sprisahanie a ďalšie obvinenia súvisiace s globálnou sieťou obstarávania a praním špinavých peňazí v mene ruskej vlády.

Konoščenok údajne poskytol Rusku pokročilé Američanmi vyvinuté technológie a muníciu. Spolu s ďalšími osobami bol súčasťou „komplexného nadnárodného zločineckého plánu pod vedením ruských spravodajských služieb“.

Tieto osoby podľa amerického ministerstva spravodlivosti nezákonne nakupovali a vyvážali elektronické súčiastky, z ktorých niektoré by mohli byť použité pri vývoji jadrových a hypersonických zbraní, kvantových počítačov a iných vojenských technológií.

(sita)

Minúta  |  

Rusko obvinilo Ukrajinca z vraždy bývalého veliteľa ponorky

Ruské orgány obvinili ukrajinského občana Serhija Denisenka z úkladnej vraždy bývalého veliteľa ruskej ponorky Stanislava Ržického, ako aj z nelegálneho obchodu so zbraňami, uviedol v piatok vo vyhlásení Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom). TASR informuje na základe správy stanice CNN.

Denisenka, ktorý je občanom Ukrajiny, zadržali začiatkom tohto týždňa v súvislosti s vraždou niekdajšieho veliteľa ponorky Krasnodar v ruskej Čiernomorskej flotile. Ržickij bol zastrelený niekoľkými ranami do hrudníka i chrbta v pondelok skoro ráno počas behu v parku v juhoruskom meste Krasnodar.

Sledkom zverejnil videozáznam, podľa ktorého podozrivého priviedli na miesto činu. Nie je jasné, či tam Denisenko vypovedal pod nátlakom, uvádza CNN.

Ržickij naposledy pôsobil ako šéf oddelenia pre mobilizáciu. Predtým bol veliteľom ponorky Krasnodar, ktorá je vybavená riadenými strelami typu Kalibr a podľa tvrdení ukrajinských médií sa vlani v júli podieľala na ostreľovaní ukrajinského mesta Vinnycia. Na toto mesto dopadli rakety Kalibr vystrelené z Čierneho mora, čo si vyžiadalo viacero obetí na životoch i zranených.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský veľvyslanec: Kyjev napreduje extrémne rýchlo k členstvu v EÚ

Ukrajinský veľvyslanec pri Európskej únii Vsevolod Čencov tvrdí, že Kyjev napreduje „extrémne rýchlo“ z hľadiska členstva v Únii. Ako referuje web eurointegration.com.ua, povedal to v rozhovore pre Ukrajinské rádio.

„Pravdepodobne žiadna krajina neprešla tak rýchlo do štádia začiatku rokovaní. Ak si spomenieme, že sme prihlášku podali koncom februára minulého roka a v priebehu niekoľkých mesiacov, v júni, nám bol udelený štatút kandidátskej krajiny a rokovanie očakávame do konca tohto roka, tak ideme rýchlosťou svetla smerom k štandardom EÚ,“ zdôraznil Čencov.

V komentári k takzvanému ústnemu hodnoteniu Európskej komisie o plnení kritérií Čencov poznamenal, že dve kritériá, ktoré boli úplne splnené, by nemali vyvolávať sklamanie alebo nespokojnosť. „Naopak, v súčasnosti jasne rozumieme tomu, čo je potrebné urobiť, aby sme pokročili do ďalšej fázy.“

Podľa jeho názoru to bude mať Ukrajina vo fáze rokovaní o vstupe do EÚ jednoduchšie, keďže tento proces sa v skutočnosti začal v roku 2014 podpísaním asociačnej dohody.

Európska komisia predložila ústne predbežné hodnotenie pokroku Ukrajiny smerom k EÚ. Výkonný orgán Únie sa domnieva, že Ukrajina úplne splnila dve zo siedmich podmienok potrebných na začatie prístupových rokovaní. Spomenul však pokrok v súvislosti so zostávajúcimi kritériami.

(sita)

Minúta  |  

Blinken: Ak Rusko nepredĺži obilnú dohodu, trpieť budú chudobné štáty

Ak Rusko na budúci týždeň nepredĺži dohodu umožňujúcu vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, doplatia na to rozvojové štáty vrátane regiónu juhovýchodnej Ázie, a to nedostatkom potravín a vyššími cenami. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po rokovaniach regionálneho fóra Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v indonézskej Jakarte. TASR správu prevzala z agentúry AFP a Reuters.

Na rokovaní sa zúčastnili okrem iného aj šéfovia diplomacií EÚ, Japonska, Číny, Ruska či Spojených štátov. Blinken svojim rezortným kolegom povedal, že USA sú "pripravené podporiť spravodlivý a trvalý mier" na Ukrajine.

"Rovnako ako mnohé krajiny v regióne (juhovýchodnej Ázie) sú USA znepokojené rastúcou asertivitou Číny v Juhočínskom a Východočínskom mori a v Taiwanskom prielive," povedal Blinken novinárom. Pripomenul, že počas rokovaní apeloval, aby si ázijské štáty mohli slobodne a bez nátlaku vyberať svoju cestu a partnerov.

Na adresu ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova Blinken novinárom povedal, že počas rozhovorov ponúkol len negatívny pohľad na diskutované záležitosti, pričom jeho vyjadrenia "neboli ani konštruktívne, ani produktívne". Lavrov podľa slov Blinkena "pripísal všetky problémy sveta Spojeným štátom".

Podobne sa v súvislosti s ruským ministrom vyjadroval aj šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. "Lavrov mi odpovedal veľmi agresívne, že všetko je 'sprisahanie Západu' a vojna bude pokračovať, pretože Rusko vôbec nie je pripravené zastaviť agresiu a stiahnuť vojská," povedal Borrell novinárom po ukončení rokovaní regionálneho fóra. Lavrov s novinármi po rokovaní nehovoril.

Na rokovaniach ASEAN-u zvyčajne plánovanú politickú agendu zatlačia od úzadia geopolitické udalosti, dodáva Retuers.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.