Preskočiť na obsah
  |  

Od pondelka sa skončia dopravné obmedzenia na Solivarskej ulici

PREŠOV – Uzávierka Solivarskej ulice, v súvislosti s rekonštrukciou mosta, potrvá do konca tohto týždňa. Od pondelka 17. júla sa skončia dopravné obmedzenia, ktoré tak trvali oproti pôvodnému plánu o týždeň dlhšie. Práce na stavbe mosta totiž skomplikovalo nevhodné podložie, pre ktoré musel zhotoviteľ prác predĺžiť pôvodne deväťdňovú uzávierku ulice vrátane výluky mestskej hromadnej dopravy (MHD).

Ako informovala Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja (PSK) na svojej sociálnej sieti, rekonštrukčné práce na 51-ročnom moste, prevádzajúcom cestu tretej triedy cez potok Sekčov na Solivarskej ulici v Prešove, intenzívne pokračujú. „Zhotoviteľ aktuálne na ľavom mostnom objekte finalizuje montáž bezpečnostného zariadenia – zábradlia, verejného osvetlenia, realizuje prekládku trolejového vedenia a dokončuje pridružené zemné práce na cestnom telese,“ uviedli cestári.

Ľavý mostný objekt bude účastníkom cestnej premávky sprístupnený v pondelok 17. júla za dopravných obmedzení, ktoré budú závisieť od priebehu stavebných prác na pravom mostnom objekte. Od budúceho týždňa ukončí výluku spojov Dopravný podnik mesta Prešov (DPMP) a spoje sa vrátia do pôvodného režimu. „Mimoriadne zmeny v premávke MHD, ktoré boli zavedené od 1. júla v súvislosti s výlukou na Solivarskej ulici, zostávajú v platnosti do nedele 16. júla. Od 17. júla budú všetky linky MHD premávať v pôvodných trasách, podľa prázdninového cestovného poriadku,“ uviedol hovorca DPMP Vladimír Tomek.

Rekonštrukčné práce na Solivarskej ulici sa týkajú mostného objektu s dĺžkou viac ako 55 metrov a priľahlého 160-metrového cestného úseku. Prešovský samosprávny kraj (PSK) projekt realizuje cez Integrovaný regionálny operačný program. Celkovo tu preinvestuje 3,13 miliónov eur. Kompletné ukončenie stavených prác je plánované na október tohto roka.

(sita)

  |  

Bidenove faux pas pokračujú: Pomýlil si Putina a Zelenského, v NATO víta Švajčiarsko a oživil Alžbetu II.

Prvému mužovi USA sa uplynulé dva týždne podarilo vyriecť niekoľko nezmyslov. V médiách sa diskutovalo aj o tom, či sa nesprával nevhodne počas návštevy britského panovníka.

V pondelok 10. júla privítal kráľ Karol III. na Windsorskom zámku amerického prezidenta Joea Bidena. Išlo o ich prvé oficiálne stretnutie od májovej korunovácie britského panovníka.

Počas stretnutia Biden dvakrát položil Karolovi III. na chrbát ruku: pri ich zvítaní a počas prehliadky čestnej stráže. Takéto gesto niektorí odborníci označili za porušenie kráľovského protokolu, lebo počas podobnej ceremónie smie osobný fyzický kontakt iniciovať len člen kráľovskej rodiny.

Zdroj z Buckinghamského paláca však uviedol, že kráľovi toto gesto „vyhovovalo". „Bol to nádherný symbol srdečnosti a náklonnosti medzi oboma osobami a ich národmi," uviedol zdroj s dôvetkom, že Biden tým neporušil protokol.

Zablúdil

Bez výsmechu však neostal ani záver ceremónie. Biden sa totiž pristavil pri členovi čestnej stráže a začal sa s ním rozprávať. Kráľ sa ho snažil odviesť preč, ale prezident na jeho námietky nereagoval a pokračoval v rozhovore. Po chvíli akoby precitol a pohol sa preč, ale vyzeral dezorientovaný a Karol III. mu musel viackrát ukázať, kadiaľ má ísť.

Na Twitteri to spustilo spŕšku výsmešných komentárov, v ktorých prvého muža USA prirovnávali k hlavnej postave komediálneho filmu Pán Magor a jeho účasť na ceremónii k „ukážke demencie v plnej farbe a rozlíšení".

https://twitter.com/RyanAFournier/status/1678435238907633664

Bidenovi sa pravidelne darí vyrábať trapasy spojené s týmto spriateleným ostrovom. Len pred pár týždňami si pomýlil funkciu britského premiéra Rishiho Sunaka a nazval ho prezidentom. Počas návštevy Írska si poplietol novozélandský rugbyový tím s britským oddielom, ktorý Írov masakroval.

V polovici júna zas spôsobil rozruch, keď prejav v Connecticute, ktorý sa vôbec netýkal Veľkej Británie, zakončil slovami: „Boh ochraňuj kráľovnú". Ako sme písali vyššie, súčasným monarchom Spojeného kráľovstva je kráľ Karol III., lebo jeho matka a historicky najdlhšie vládnuca kráľovná Alžbeta II. vlani v septembri zomrela. Tlačové oddelenie Bieleho domu až neskoro večer objasnilo, že Biden touto zvláštnou poznámkou len „komentoval niekoho v dave". Nespresnili však, na koho konkrétne prezident reagoval, ani v akej súvislosti.

Kto to má vlastne vstúpiť do NATO a kto vládne v Rusku?

Prvý muž USA nemá občas jasno ani v tom, či je jeho spojencom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj alebo jeho ruský náprotivok Vladimir Putin. Vysvitlo to na tohtoročnom samite NATO vo Vilniuse.

"Vladimir a ja… Nemal by som byť taký familiárny," zhodnotil rýchlo Biden, keď si uvedomil, že zamenil mená oboch znepriatelených lídrov. „S pánom Zelenským sme hovorili o tom, aké záruky by sme mohli medzičasom poskytnúť, keď som bol na Ukrajine a keď sme sa stretli na iných miestach," opravil sa Biden.

https://twitter.com/piersmorgan/status/1679127692917067777

Vodca jadrovej superveľmoci si mýli aj štáty, ktoré majú čoskoro rozšíriť rady Severoatlantickej aliancie. Na jeseň sa má uskutočniť hlasovanie o vstupe Švédska do NATO, ale Biden si ho splietol so štátom, ktorý má síce rovnaké začiatočné písmeno, ale vyše dvestoročnú tradíciu vojenskej neutrality.

„Niektorí americkí novinári si určite pamätajú, ako mi zavolal líder Fínska a povedal, či by mohol prísť za mnou, a na druhý deň prišiel a povedal: ,Podporíte vstup mojej krajiny do NATO?‘ Dostali sme telefón. Navrhol, aby sme zavolali lídrovi Švajčiarska," povedal Biden. Omyl si však uvedomil a okamžite povedal, že mal na mysli Švédsko.

Pred dvoma týždňami sa najvyššie postavený Američan zaskvel vetou, že „Putin jednoznačne prehráva vojnu v Iraku". Prezident mal určite na mysli vojnu na Ukrajine, ktorá vypukla minulý rok vo februári. Namiesto toho spomenul štát, ktorý USA a spojenci sami napadli v roku 2003. V minulosti tiež vyhlásil, že: „Putin môže obkľúčiť Kyjev tankami, ale nikdy si nezíska srdcia a duše iránskeho národa“.

Osemdesiatročný Biden je najstarším prezidentom v histórii Spojených štátov. Jeho kritici tvrdia, že je príliš starý na to, aby sa uchádzal o druhé funkčné obdobie.

(est)

  |  

Slovensko starne. Potrebuje pracovníkov z cudziny, nie je však pre nich atraktívne

Na základe demografického vývoja na Slovensku sa odhaduje, že o desať rokov bude u nás o štvrť milióna menej ľudí v produktívnom veku. Pri súčasnom počte približne 2,5 milióna pracujúcich to predstavuje pokles takmer o desať percent.

Zrýchlenie procesov pri prijímaní zamestnancov z tretích krajín by však pomohlo konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva, no pre kvalifikovanejších pracovníkov z cudziny Slovensko nie je atraktívne, informovala Asociácia personálnych agentúr Slovenska (APAS) „Na Slovensku máme podľa portálu www.slubyzamestnanosti.gov.sk dlhodobo otvorených vyše 90-tisíc neobsadených pracovných pozícií. Pritom takmer 75 percent slovenských zamestnávateľov podľa aktuálnych prieskumov čelí ťažkostiam pri hľadaní kvalifikovaných ľudí. Problémom je pritom nielen nájsť pracovníkov s potrebnými zručnosťami, ale v niektorých regiónoch, najmä na západnom Slovensku, aj ľudí bez zručností," uviedla prezidentka APAS Zuzana Rumiz.

Slovenské firmy dnes zamestnávajú historicky najvyšší počet cudzincov. Kým v roku 2013 pracovalo na Slovensku 13 400 ľudí zo zahraničia, v máji 2023 ich bolo až 95 585. To je viac než sedemnásobný nárast len za posledných desať rokov. Napriek tomu však podľa Rumiz problém s nedostatkom pracujúcich narastá. „Pred 10 rokmi malo nedostatok ľudí asi 45 percent slovenských firiem, teraz je to približne 75 percent. A očakáva sa, že v roku 2030 až deväťdesiat percent našich firiem nebude vedieť nájsť vhodnú pracovnú silu, čo predstavuje veľké riziko pre celú našu ekonomiku," dodala.

Výzvam spojeným s nedostatkom pracujúcich čelí podľa nej väčšina krajín eurozóny, je teda podľa nej logické, že možnosť dovozu pracovnej sily z EÚ nie je pre všetkých reálna. Skôr je pravdepodobné, že v tomto konkurenčnom boji bude Slovensko ťahať za kratší koniec, čo sa už dnes u nás ukazuje na problémoch s kvalifikovanými pracovníkmi napríklad v zdravotníctve.

„Vybavovanie pracovných víz u nás trvá veľmi dlho a ani naše ambasády často nie sú pripravené na taký počet žiadostí, aký by bol potrebný," priblížila Rumiz, podľa ktorej by práve zjednodušenie a zrýchlenie zákonných procesov pri prijímaní zamestnancov z tretích krajín pomohlo konkurencieschopnosti slovenského hospodárstva.

„Konkurencia krajín v rámci Európy je totiž veľká, mnohé majú tieto procesy omnoho jednoduchšie a kratšie, vedia tak zabezpečiť zahraničnú pracovnú silu pre svoj pracovný trh oveľa rýchlejšie. Ak u nás nezjednodušíme prijímanie zamestnancov z krajín mimo EÚ, môže sa nám ľahko stať, že sa dostaneme do problémov. Ako malý štát máme totiž jedinú možnosť, nastaviť vhodné podmienky jednak pre prichádzajúcich zahraničných zamestnancov, no tiež pre firmy, ktoré ich budú zamestnávať," uzavrela Zuzana Rumiz.

(tasr)

  |  

Útok medveďa na Liptove: Muž skončil v nemocnici

LIPTOVSKÝ HRÁDOK – Pri Liptovskom Hrádku malo dôjsť dnes k stretu medveďa s mužom. Ten utrpel viaceré zranenia a previezli ho do nemocnice.

„Môžem potvrdiť, že sme o 7:30 prijali volanie o pomoc pre zraneného muža, ktorého údajne napadol medveď. Vyslaní záchranári mu ošetrili viaceré zranenia. Mal povrchové poranenia ramena a otvorenú ranu predkolenia," uviedla hovorkyňa uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby SR Alena Krčová.

(tasr)

  |  

Koniec Šojgua a Gerasimova? Británia upozorňuje na možnú nespokojnosť ruských vojakov

Viacerí príslušníci ruskej armády nie sú spokojní s vedením ruských ozbrojených síl, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti ministerstvu obrany i generálnemu štábu.

"Priama kritika od podriadených bude pravdepodobne narastajúcim problémom pre ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova," píše britský rezort obrany.

Ministerstvo pripomína vyjadrenia generála Ivana Popova, ktorý bol nedávno odvolaný z postu veliteľa 58. kombinovanej armády, pretože kritizoval neúčinnosť ruského postupu vo vojne na Ukrajine. "Popovove vyjadrenia upriamujú pozornosť na veľkú nespokojnosť, ktorú mnohí vojaci pravdepodobne voči vedeniu armády prechovávajú," píše rezort.

Ministerstvo dodáva, že vedenie ruskej armády opakovane kritizoval aj šéf ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, ktorého bojovníci sa pred tromi týždňami pokúsili o vzburu. Ten upozorňoval najmä na slabé vedenie, chaos a neschopnosť armády pod vedením Šojgua.

(tasr)

  |  

Astronomické observatóriá vo Vysokých Tatrách v sobotu otvárajú brány verejnosti

Vysoké Tatry – Vysokohorské observatóriá na Skalnatom Plese a Lomnickom štíte v sobotu 15. júla otvárajú svoje brány verejnosti. Druhý z dvojice dní otvorených dverí (DOD) Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (AsÚ SAV) v Tatranskej Lomnici je naplánovaný na 19. augusta. SAV o tom informuje na svojej webovej stránke.

„Nadšenci vesmíru tak budú mať počas dvoch letných sobôt príležitosť spoznať prácu astronómov, nahliadnuť do priestorov, v ktorých realizujú svoje merania a pozorovania, a pozrieť si teleskopy a prístrojové vybavenie observatórií," uvádza.
V observatóriu na Skalnatom Plese budú vstupy o každej celej a každej polhodine, a to v čase od 10:00 do 16:00. Ako priblížil Ján Svoreň z AsÚ SAV, návštevníkom ukážu aj 1,3-metrový zrkadlový ďalekohľad, ktorý je najväčší na Slovensku.

Na Lomnickom štíte sa zas zoznámia s prístrojmi svetovej úrovne určenými na pozorovanie slnečnej koróny. Prehliadky tam budú vykonávať priebežne počas obdobia premávania lanovej dráhy.
AsÚ SAV otvára výskumné pracoviská verejnosti pri príležitosti 80. výročia svojho založenia a tiež pri príležitosti 70. výročia SAV.

(tasr)