Západ pre slabé kapacity nemusí naplniť sľuby o podpore Ukrajiny

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na uplynulom aliančnom samite v litovskom Vilniuse vyhlásil, že pokračovanie vojenskej podpory Ukrajiny je dôležité, keďže konflikt sa stal opotrebovávacím. Neochvejnú vojenskú podporu Kyjevu spolu s ním zároveň deklarovali aj lídri národných štátov.

Tieto slová sa však môžu minúť účinkom, keďže zaobstaranie zbraní pre brániaci sa štát čelí vážnym prekážkam v dôsledku zmenšujúceho sa arzenálu Západu a chabých priemyselných kapacít na jeho doplnenie. Problém badať najmä v Európe, no ďaleko od ideálu má aj situácia v USA.

Medzinárodný inštitút strategických štúdií (IISS) so sídlom v Londýne nedávno skonštatoval, že slabosť európskych zásob spolu s obmedzenou schopnosťou starého kontinentu ich obnovovať „vyvoláva naliehavé otázky o schopnosti európskeho priemyslu pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny v rozsahu a rýchlosti a o jej schopnosti rekapitalizovať sily v NATO a EÚ“.

Michael Brenes, lektor histórie na Univerzite v Yale, zase v novej štúdii o problémoch za veľkou mlákou píše, že vznešená rétorika prezidenta Joea Bidena o úlohe Ameriky pri poskytovaní zbraní Ukrajine „nezodpovedá realite na mieste“. Pokračuje: „Nedostatok vo výrobe, neadekvátne zásoby pracovnej sily a prerušenia v dodávateľských reťazcoch obmedzili schopnosť Spojených štátov dodávať zbrane na Ukrajinu a v širšom zmysle rozširovať obranné kapacity [USA].“