Tipy na letné výlety za stredovekom: Mestá a kostoly na Spiši

Pohľad na Spišský hrad. Foto: Juraj Poláček

Spiš je čarovný. Má skvelú polohu a niekde úchvatnú, inde malebnú krajinu. Hraničí s Nízkymi aj Vysokými Tatrami, jeho súčasťou sú Belianske Tatry, Poloniny a Slovenský raj, takže návšteva Spiša sa dá využiť aj na turistiku, wellness a kúpeľný pobyt. Ak máte trochu viac času, autom z Levoče do Košíc a Bardejova prídete približne za hodinu a do Prešova je to akoby na skok. Aquaparky na Liptove sú tiež čo by kameňom dohodil.

Čo je však hlavné, pamiatok je na Spiši toľko, že len najznámejšie vystačia na dvojtýždňovú dovolenku a nie je v možnostiach článku opísať ich všetky. Na dôležitosť regiónu poukazuje aj fakt, že mnohé slovenské pamiatky zapísané v UNESCO sú práve na Spiši.

Pomyselnou ikonou Spiša sú Spišský hrad a Spišská Kapitula, staré sídla svetskej a cirkevnej moci, ktoré sa dívajú na seba z protiľahlých kopcov. Jedni investovali do impozantného opevnenia a luxusného paláca postaveného podľa najlepšej súdobej módy a druhí do kostola, ktorý v ničom nemohol zaostávať za hradom. Obe stavby sú pravdepodobne dielom architektov zo severovýchodnej Itálie alebo Istrie.

Na Spiši je niekoľko pozoruhodných miest a bolo by veľkou škodou obísť Levoču, Kežmarok, Spišské Podhradie. Niekde došlo k radikálnej prestavbe a o dávnych časoch v Poprade svedčí len výnimočný Kostol sv. Egídia. Iné mestá, ako Hniezdne a Podolínec, potrebujú vdýchnuť ducha a súrne obnovu. Na ďalších miestach sa to už udialo a Spišská Sobota alebo Spišská Belá čakajú na turistov. V Starej Ľubovni nedávno odkryli fresky vo farskom kostole a mesto hneď stúplo v pomyselnej atraktivite. Prekvapení pre turistu nebude núdza, lebo na Hornom a Strednom Spiši boli viac ako dva tucty miest, čím sa región radil medzi najviac urbanizované na Slovensku.

Hoci hrady sú jedným zo symbolom Slovenska, na Spiši ich nie je až tak veľa ako napríklad na Považí. Popri Spišskom hrade oblasti dominoval Ľubovniansky hrad, ktorý mnohí radia medzi najkrajšie hrady u nás a miestne múzeum patrí k najlepším na Slovensku. Má inovatívny a pre turistu atraktívny prístup k prezentácii pamiatok a minulosti.

Ak budete mať čas, zájdite na horný Spiš, ktorý kedysi patril k Slovensku a dnes je súčasťou Poľska. V Nedeci (poľ. Niedzica) je ďalší hrad fotogenicky sa vypínajúci nad vodami priehrady. Ak však máte chuť na menej známy hrad, môžete navštíviť bratrícku pevnosť na Zelenej hore v Slovenskom raji. Mestský hrad v Kežmarku je v regióne unikátny, lebo tento typ sa viac staval na strednom Slovensku v banských mestách. Na Dolnom Spiši v zabudnutom regióne sa nachádza Gelnický hrad.

Ak vás zaujímajú sakrálne stavby, tak tu čakajú starobylé dedinské kostoly a napríklad kostol v Žehre sa vďaka svojim freskám dostal medzi pamiatky UNESCO. Mestá vystavali honosné chrámy a okrem notoricky známeho Kostola sv. Jakuba v Levoči vo svojej dobe pútali pozornosť ďalšie stavby. Napríklad v Ľubici, ktorá ešte v 14. storočí bola väčšia ako Kežmarok, sa nachádza najväčší dvojloďový kostol v tej oblasti, kde môžete stráviť dosť veľa času jeho štúdiom. Na Spiši sa nachádzala hustá sieť kláštorov. V Levoči pôsobila aj dielňa majstra Pavla, v ktorej sa vytvárali oltáre a pri kláštoroch niekoľko skriptórií produkujúcich rukopisy.

Dve najprísnejšie rehole našli svoj domov na Spiši. Ruiny kartuziánskeho kláštora na Skale útočišťa v Slovenskom raji priťahujú turistov po prechode Prielomu Hornádu alebo Suchej Belej. Na úplnom severe ako múzeum slúži bývalý kamaldulský Červený kláštor, známy aj legendou o lietajúcom mníchovi a botanikovi Cypriánovi, ktorý asi zostrojil predchodcu rogala. V Levoči je pamiatkou na minoritov starý kostol a kláštor, ktoré nedávno zrekonštruovali. Na Spiši však pôsobili benediktíni, antoniti, rytierske rády, žobravé rehole, takže pamiatok na nich je neúrekom.

Takto na konci som sa dostal k tomu, čo stojí za výnimočným regiónom. Za všetko vďačíme našim Arpádovcom, ktorí viedli expanzívnu politiku na sever a severovýchod, a preto potrebovali základňu. Niekedy v druhej polovici 12., ale ešte viac v 13. storočí sa začal obrovský rozmach Spiša, kde potrebovali vytvoriť infraštruktúru, ktorá by podporovala ich dvor a vojsko.

Spišský hrad bol hlavné sídlo a vďaka unikátnemu románskemu palácu sa dostal do UNESCO. Aj preto kapitulu založili na protiľahlom kopci, aby slúžila duchovným potrebám dvora a vysokej šľachty. Do oblasti sa sťahovali hostia z Itálie, nemeckého prostredia, aby priniesli svoje staviteľské vedomosti a bojové schopnosti.

Na vyživovanie vojska a administratívy bolo treba rozvinutejšie poľnohospodárstvo, remeslá a obchod, ktoré podporovali osídlenie, budovanie dedín a miest. Keďže išlo o rozvinutú a dosť bohatú oblasť, mohla vydržiavať niekoľko desiatok cirkevných ustanovizní.

Zhodou historických okolností sa Spiš tak trochu zakonzervoval v stredoveku a v renesancii. Po vrátení spišských miest z poľského zálohu ich rozvoj ustal. Prosto severná periféria. Druhým faktorom boli stavovské povstania, ktoré narúšali život až do začiatku 18. storočia a aj preto stavebný rozvoj v novoveku neprekryl stredovek ako sa napríklad stalo v Bratislave.

Pamiatok je nepreberné množstvo, a preto sa obmedzím len na tri tipy.

1. tip: Pohrebná kaplnka výnimočného rodu v Spišskom Štvrtku

Spišský Štvrtok sa nachádza na križovatke ciest, ktoré sa tu zbiehajú z celého regiónu. Kto vtedy cestoval, tak prišiel sem a jeho pohľad upútala opevnená vyvýšenina, kde od 13. storočia stál románsko-gotický Kostol sv. Ladislava. Románska je masívna veža a loď so svätyňou si ranogotické. Môžeme si len domýšľať, že mnohí cestujúci prišli ku kostolu, aby sa pomodlili a oddýchli si.

V neďalekých Betlanovciach mali svoj rodový majetok potomkovia spišských kopijníkov Turzovci. V 15. storočí sa začala ich cesta od bojovníkov k top biznismenom vtedajšej Európy, ktorí spolu s bankárskou rodinou Fuggerovcov založili prvú korporáciu – Turzovsko-fuggerovskú mediarsku spoločnosť. V polovici 15. storočia však ich základňou bol stále Spiš a na križovatke ciest chceli zanechať pamätník na svoj rod, aby ho videli všetci pocestní.

Spišský Štvtok – pohrebná kaplnka Turzovcov pri Kostole sv. Ladislava. Foto: archív autora

Juraj Turzo (+1458) si u majstra Viedenskej huty Hansa Puchsbauma objednal projekt pohrebnej kaplnky, ktorú pristavili k južnej strane kostola. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi vrcholné diela gotiky a v jej hmote prišiel veľký svet na Spiš. Inšpiráciou bola slávna parížska Sainte-Chapelle postavená francúzskym kráľom a križiakom sv. Ľudovítom (1214 až 1270) pre relikvie Kristovho umučenia. Nájdeme tu aj prvky pražskej parlérovskej gotiky a najmä špičkovú viedenskú architektúru majstra Puchsbauma, ktorý okrem Dómu sv. Štefana zanechal svoju výraznú stopu aj na bratislavskom Dóme sv. Martina.

Sieťové a sieťovo-hviezdicové klenby, prepracované kružby, oslie chrbty, vysiace vejáre klenieb a odhmotnené steny vytvárajú impozantnú duchovnú stavbu. V stredoveku musela byť ešte pôsobivejšia, lebo v interiéri aj v exteriéri ju krášlili alabastrové sochy a steny ozdobovali fresky. Dodnes je medzi opornými piliermi zachovaná exteriérová freska Ukrižovania. Súčasná výmaľba a vitráže pochádzajú z neogotickej úpravy z 19. storočia. Turzovci tu však nikdy nespočinuli, lebo ďaleko prerástli rozmery Spiša a vypracovali sa na miliardárov v dnešnom slova zmysle.

2. tip: jedinečné cirkevné mestečko Spišská Kapitula

Keď sa povie Spiš, predstavíme si Katedrálu sv. Martina v opevnenej Spišskej Kapitule a Spišský hrad v pozadí na výraznom kopci. A spravíme dobre, lebo tieto dve miesta sú pomyselným srdcom regiónu. Koncom 12. a v 13. storočí arpádovskí králi venovali mimoriadnu pozornosť práve tomuto územiu, kde si vybudovali svoju hlavnú základňu. Prepoštský Kostol sv. Martina sa stal kráľovským kostolom a kapitula plnila funkcie hodnoverného miesta, kde sa overovali listiny. Zároveň kanonici vyhotovovali listiny pre kráľa a jeho hodnostárov v čase ich pobytu na Spiši.

Kapitulu založili blízko starého benediktínskeho kláštora z 11. storočia a na obchodnej ceste, ktorá sa stala jej hlavnou ulicou. Popri nej postavili domy kanonikov, tzv. kanónie, dnes výrazne renesančne a barokovo prestavané. V stredoveku išlo o malé pevnosti, tvŕdze, lebo opevnenie mal len kostol a Prepoštský palác. Územie kapituly vymedzovali dve brány, západná a východná a k pomyselnému zjednoteniu do mestečka prišlo až výstavbou hradieb v 17. storočí, ktoré už chránili aj domy kanonikov.

Pri hornej, západnej bráne začali stavať románsky dvojvežový kostol začiatkom 13. storočia a po vyplienení kapituly Mongolmi pokračovali v jeho prestavbe, takže konečná podoba má v sebe románske aj gotické prvky. Prvotná stavba otvorila Spiš svetu, lebo sa pri nej uplatnili vedomosti a vplyv južného Nemecka a severovýchodnej Itálie, odkiaľ pochádzala Gertrúda, manželka uhorského kráľa Ondreja II. Za vzor poslúžila katedrála v Bambergu, ktorú staval biskup Eckbert, Gertrúdin brat.

Spišská Kapitula. Západná brána, hradby, Katedrála sv. Martina, Prepoštský palác. Foto: archív autora

Kapitulský Kostol sv. Martina bol ojedinelý a patrične reprezentatívny. Patrí k prvým chrámom so zaklenutou loďou na Slovensku a jedinečný je aj tým, že išlo o baziliku s nižšími bočnými loďami, vyššou hlavnou loďou, ktorej západné vstupné priečelie tvoril tzv. westwerk, dvojvežie a reprezentatívny, v tomto prípade kráľovský priestor medzi vežami. Asi slúžil ako súkromná kaplnka Arpádovcov. Na Slovensku bola ojedinelým riešením aj priečna loď, tzv. transept, rovnakej výšky ako hlavná loď a za ich priesečníkom pokračovala hlavná loď a bola zakončená svätyňou s polkruhovou apsidou. Vďaka transeptu mal kostol tvar kríža.

V druhej polovici 15. storočia pristavali ku kostolu odhmotnenú a svetlú pohrebnú kaplnku rodiny Zápoľských, dedičných županov Spiša, ktorá si zobrala za vzor parížsku Sainte Chapelle. V tom istom období sa začala aj veľká prestavba kostola. V priestore transeptu, lode a svätyne kostol zvýšili, zbúrali niektoré steny, čím sa priečna loď stratila a vznikla neskorogotická hala so sieťovou a hviezdicovou klenbou. V interiéri sa zachovalo aj viacero gotických oltárov a fresiek. Pozoruhodné je korunovanie Karola Róberta Pannou Máriou, čím sa zdôrazňoval jeho nárok na vládu nad Uhorskom a táto freska je pripomienkou nových časov po víťaznej bitke pri Rozhanovciach. Zaujímavosťou ešte je, že pri kostole v bočných kaplnkách sa nachádzali archív a knižnica.

Dnes je kostol katedrálou a jedným z hlavných bodov, ktoré musí navštíviť každý turista. Spolu s hradom, Spišským Podhradím a kostolom v Žehre sú kostol a katedrála zapísané v UNESCO.

3. tip: Levoča a starý kláštor minoritov

Mesto ako mnohé iné sa rozvíjalo po mongolskom vpáde, keď sa privilegovaní nemeckí hostia usadili severne od staršej slovenskej osady. Spojením nemeckej a slovenskej časti vznikla Levoča, ktorá sa stala strediskom Spoločenstva spišských Sasov. Mesto sa nachádzalo na obchodnej ceste do Poľska a získalo mnohé privilégiá, ktoré mu pomohli v rozvoji a zbohatnutí.

Levoča – námestie s renesančne prestavanou radnicou a Kostol sv. Jakuba. Foto: archív autora

V slovenských podmienkach ide o výnimočne kompaktné mesto, kde nedošlo k veľkému búraniu budov počas socializmu, a tak sa nám zachoval skvelý príklad mestského prostredia s honosnými domami bohatých kupcov a vedúcich remeselných cechov aj jednoduchšími domami menších remeselníkov a obchodníkov. V strede nemeckej osady je veľkorysé námestie s farským Kostolom sv. Jakuba, radnicou a najhonosnejšími domami. Farský kostol, ako jeden z mála na Slovensku, má zachovaných až 11 gotických oltárov, ktoré dopĺňajú gotické sochy a nástenné maľby. V stredoveku jednotlivé cechy a náboženské bratstvá mali svoje oltáre, vydržiavali kaplána a ten pre nich slúžil omše a pobožnosti. Kostoly boli doslova posiate oltármi, ktoré boli zároveň dôkazom bohatého členenia spoločnosti. Toto sa výnimočne zachovalo práve v Levoči. Pri juhozápadných hradbách na okraji slovenskej osady stojí bývalý minoritský kostol a kláštor a na viacerých miestach sú dochované aj hradby a brány.

V meste bolo viacero umeleckých dielní zameraných na sochárstvo, maliarstvo, kamenárstvo, výrobu oltárov a ich význam presahoval domáci región. Ich zónou vplyvu bolo východné Slovensko a stredoslovenské banské mestá. Trochu zjednodušene povedané, pôsobili na území, kde už nebol vplyv Viedenskej huty. Najznámejším stredovekým umelcom bol Majster Pavol. Kto však boli maliari a sochári, ktorí pracovali pre neho? A kto boli kamenári stavajúci minoritský kláštor a farský kostol? Písomná kultúra Levoče bola na patričnej výške, vznikli v nej viaceré mestské kroniky a v meste pôsobila aj vyššia škola. K stredovekej dokonalosti chýbala len univerzita a katedrála.

Levoča by si zaslúžila samostatný článok, a preto sa v bližšej charakteristike pamiatok obmedzím len na bývalý minoritský kostol a kláštor. Ide o najlepšie dochovaný stredoveký kláštorný komplex na Slovensku. Pozostáva z Kostola sv. Ladislava (dnes zasvätený Panne Márii), krížovej chodby, sakristie, kapitulnej siene, refektára. Postavili ho v 14. storočí a kvôli jeho stavbe pôsobila v Levoči veľká dielňa. Inšpiráciu pre stavbu našli v Dolnom Rakúsku, ale architektonické články sú jedinečné. Jedinečnosť kláštora dotvárajú aj viaceré gotické fresky v celom komplexe,  nielen v kostole. Nedávno prešiel rekonštrukciou, ktorá je do značnej miery vydarená, len tie módne antracitové okná v krížovej chodbe si mohli odpustiť. Akosi vplyv kancelárskej architektúry a novostavieb rodinných domov nepatrí do stredovekého prostredia. Našťastie, väčšina kláštorného komplexu ďalej dýcha svojou nádherou a jezuitským barokom.


Ďalšie články