Tipy na letné výlety za stredovekom: Mestá a kostoly na Spiši

Spišský Štvtok – pohrebná kaplnka Turzovcov pri Kostole sv. Ladislava. Foto: archív autora

Juraj Turzo (+1458) si u majstra Viedenskej huty Hansa Puchsbauma objednal projekt pohrebnej kaplnky, ktorú pristavili k južnej strane kostola. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie patrí medzi vrcholné diela gotiky a v jej hmote prišiel veľký svet na Spiš. Inšpiráciou bola slávna parížska Sainte-Chapelle postavená francúzskym kráľom a križiakom sv. Ľudovítom (1214 až 1270) pre relikvie Kristovho umučenia. Nájdeme tu aj prvky pražskej parlérovskej gotiky a najmä špičkovú viedenskú architektúru majstra Puchsbauma, ktorý okrem Dómu sv. Štefana zanechal svoju výraznú stopu aj na bratislavskom Dóme sv. Martina.

Sieťové a sieťovo-hviezdicové klenby, prepracované kružby, oslie chrbty, vysiace vejáre klenieb a odhmotnené steny vytvárajú impozantnú duchovnú stavbu. V stredoveku musela byť ešte pôsobivejšia, lebo v interiéri aj v exteriéri ju krášlili alabastrové sochy a steny ozdobovali fresky. Dodnes je medzi opornými piliermi zachovaná exteriérová freska Ukrižovania. Súčasná výmaľba a vitráže pochádzajú z neogotickej úpravy z 19. storočia. Turzovci tu však nikdy nespočinuli, lebo ďaleko prerástli rozmery Spiša a vypracovali sa na miliardárov v dnešnom slova zmysle.

2. tip: jedinečné cirkevné mestečko Spišská Kapitula

Keď sa povie Spiš, predstavíme si Katedrálu sv. Martina v opevnenej Spišskej Kapitule a Spišský hrad v pozadí na výraznom kopci. A spravíme dobre, lebo tieto dve miesta sú pomyselným srdcom regiónu. Koncom 12. a v 13. storočí arpádovskí králi venovali mimoriadnu pozornosť práve tomuto územiu, kde si vybudovali svoju hlavnú základňu. Prepoštský Kostol sv. Martina sa stal kráľovským kostolom a kapitula plnila funkcie hodnoverného miesta, kde sa overovali listiny. Zároveň kanonici vyhotovovali listiny pre kráľa a jeho hodnostárov v čase ich pobytu na Spiši.

Kapitulu založili blízko starého benediktínskeho kláštora z 11. storočia a na obchodnej ceste, ktorá sa stala jej hlavnou ulicou. Popri nej postavili domy kanonikov, tzv. kanónie, dnes výrazne renesančne a barokovo prestavané. V stredoveku išlo o malé pevnosti, tvŕdze, lebo opevnenie mal len kostol a Prepoštský palác. Územie kapituly vymedzovali dve brány, západná a východná a k pomyselnému zjednoteniu do mestečka prišlo až výstavbou hradieb v 17. storočí, ktoré už chránili aj domy kanonikov.

Pri hornej, západnej bráne začali stavať románsky dvojvežový kostol začiatkom 13. storočia a po vyplienení kapituly Mongolmi pokračovali v jeho prestavbe, takže konečná podoba má v sebe románske aj gotické prvky. Prvotná stavba otvorila Spiš svetu, lebo sa pri nej uplatnili vedomosti a vplyv južného Nemecka a severovýchodnej Itálie, odkiaľ pochádzala Gertrúda, manželka uhorského kráľa Ondreja II. Za vzor poslúžila katedrála v Bambergu, ktorú staval biskup Eckbert, Gertrúdin brat.

Spišská Kapitula. Západná brána, hradby, Katedrála sv. Martina, Prepoštský palác. Foto: archív autora

Kapitulský Kostol sv. Martina bol ojedinelý a patrične reprezentatívny. Patrí k prvým chrámom so zaklenutou loďou na Slovensku a jedinečný je aj tým, že išlo o baziliku s nižšími bočnými loďami, vyššou hlavnou loďou, ktorej západné vstupné priečelie tvoril tzv. westwerk, dvojvežie a reprezentatívny, v tomto prípade kráľovský priestor medzi vežami. Asi slúžil ako súkromná kaplnka Arpádovcov. Na Slovensku bola ojedinelým riešením aj priečna loď, tzv. transept, rovnakej výšky ako hlavná loď a za ich priesečníkom pokračovala hlavná loď a bola zakončená svätyňou s polkruhovou apsidou. Vďaka transeptu mal kostol tvar kríža.

V druhej polovici 15. storočia pristavali ku kostolu odhmotnenú a svetlú pohrebnú kaplnku rodiny Zápoľských, dedičných županov Spiša, ktorá si zobrala za vzor parížsku Sainte Chapelle. V tom istom období sa začala aj veľká prestavba kostola. V priestore transeptu, lode a svätyne kostol zvýšili, zbúrali niektoré steny, čím sa priečna loď stratila a vznikla neskorogotická hala so sieťovou a hviezdicovou klenbou. V interiéri sa zachovalo aj viacero gotických oltárov a fresiek. Pozoruhodné je korunovanie Karola Róberta Pannou Máriou, čím sa zdôrazňoval jeho nárok na vládu nad Uhorskom a táto freska je pripomienkou nových časov po víťaznej bitke pri Rozhanovciach. Zaujímavosťou ešte je, že pri kostole v bočných kaplnkách sa nachádzali archív a knižnica.

Dnes je kostol katedrálou a jedným z hlavných bodov, ktoré musí navštíviť každý turista. Spolu s hradom, Spišským Podhradím a kostolom v Žehre sú kostol a katedrála zapísané v UNESCO.

3. tip: Levoča a starý kláštor minoritov

Mesto ako mnohé iné sa rozvíjalo po mongolskom vpáde, keď sa privilegovaní nemeckí hostia usadili severne od staršej slovenskej osady. Spojením nemeckej a slovenskej časti vznikla Levoča, ktorá sa stala strediskom Spoločenstva spišských Sasov. Mesto sa nachádzalo na obchodnej ceste do Poľska a získalo mnohé privilégiá, ktoré mu pomohli v rozvoji a zbohatnutí.

Levoča – námestie s renesančne prestavanou radnicou a Kostol sv. Jakuba. Foto: archív autora

V slovenských podmienkach ide o výnimočne kompaktné mesto, kde nedošlo k veľkému búraniu budov počas socializmu, a tak sa nám zachoval skvelý príklad mestského prostredia s honosnými domami bohatých kupcov a vedúcich remeselných cechov aj jednoduchšími domami menších remeselníkov a obchodníkov. V strede nemeckej osady je veľkorysé námestie s farským Kostolom sv. Jakuba, radnicou a najhonosnejšími domami. Farský kostol, ako jeden z mála na Slovensku, má zachovaných až 11 gotických oltárov, ktoré dopĺňajú gotické sochy a nástenné maľby. V stredoveku jednotlivé cechy a náboženské bratstvá mali svoje oltáre, vydržiavali kaplána a ten pre nich slúžil omše a pobožnosti. Kostoly boli doslova posiate oltármi, ktoré boli zároveň dôkazom bohatého členenia spoločnosti. Toto sa výnimočne zachovalo práve v Levoči. Pri juhozápadných hradbách na okraji slovenskej osady stojí bývalý minoritský kostol a kláštor a na viacerých miestach sú dochované aj hradby a brány.

V meste bolo viacero umeleckých dielní zameraných na sochárstvo, maliarstvo, kamenárstvo, výrobu oltárov a ich význam presahoval domáci región. Ich zónou vplyvu bolo východné Slovensko a stredoslovenské banské mestá. Trochu zjednodušene povedané, pôsobili na území, kde už nebol vplyv Viedenskej huty. Najznámejším stredovekým umelcom bol Majster Pavol. Kto však boli maliari a sochári, ktorí pracovali pre neho? A kto boli kamenári stavajúci minoritský kláštor a farský kostol? Písomná kultúra Levoče bola na patričnej výške, vznikli v nej viaceré mestské kroniky a v meste pôsobila aj vyššia škola. K stredovekej dokonalosti chýbala len univerzita a katedrála.

Levoča by si zaslúžila samostatný článok, a preto sa v bližšej charakteristike pamiatok obmedzím len na bývalý minoritský kostol a kláštor. Ide o najlepšie dochovaný stredoveký kláštorný komplex na Slovensku. Pozostáva z Kostola sv. Ladislava (dnes zasvätený Panne Márii), krížovej chodby, sakristie, kapitulnej siene, refektára. Postavili ho v 14. storočí a kvôli jeho stavbe pôsobila v Levoči veľká dielňa. Inšpiráciu pre stavbu našli v Dolnom Rakúsku, ale architektonické články sú jedinečné. Jedinečnosť kláštora dotvárajú aj viaceré gotické fresky v celom komplexe,  nielen v kostole. Nedávno prešiel rekonštrukciou, ktorá je do značnej miery vydarená, len tie módne antracitové okná v krížovej chodbe si mohli odpustiť. Akosi vplyv kancelárskej architektúry a novostavieb rodinných domov nepatrí do stredovekého prostredia. Našťastie, väčšina kláštorného komplexu ďalej dýcha svojou nádherou a jezuitským barokom.