Útočia aj Rusi
Ruské vojnové kanály však tento týždeň na sociálnych sieťach informovali aj o vojenských úspechoch Moskvy. Armádne jednotky údajne úspešne prekročili rieku Žerebec juhozápadne od mesta Svatove a obsadili časť územia na druhej strane brehu, čím sa rozšírilo a prehĺbilo predmostie s rozlohou päť krát sedem kilometrov.
Na Twitteri o tom informoval aj Inštitút pre štúdium vojny (ISW): „Ruské sily pokračovali v útočných operáciách pozdĺž línie Svatove – Kreminna 23. júla a údajne dosiahli takticky významné zisky juhozápadne od obce Svatove.“ Inštitút doplňuje, že ruské zdroje môžu postup útočiacej armády zveličovať.
Za územné zisky sa platí množstvom krvi a vojenskej techniky
Aj keď možno ruská armáda nie je schopná prevziať iniciatívu a plnohodnotne zaútočiť na ukrajinské pozície na všetkých častiach frontu, zostáva dostatočne silná na to, aby dokázala úspešne brániť stovky kilometrov opevnení. Prestížny think tank Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) nedávno uviedol, že ide pravdepodobne o najrozsiahlejšiu sieť opevnení od druhej svetovej vojny. S pomocou silného letectva je potom postup Ukrajincov priam nemožný.
Ukrajina je v ofenzíve proti ruským pozíciám, kde mali vojaci mesiace na vybudovanie rozsiahlej obrany vrátane mínových polí, bariér a bunkrov. Klasické západné doktríny pritom hovoria, že na útok na zakopaného protivníka by mal mať útočník aspoň trojnásobnú početnú prevahu a mal by využívať dobre koordinovanú kombináciu vzdušných a pozemných síl. Jednotkám Kyjeva to všetko chýba, píše americký denník Wall Street Journal.
„Ukrajina skutočne potrebuje byť schopná rozšíriť a synchronizovať vojenské operácie, ak chce byť schopná prelomiť ruskú obranu,“ cituje denník Franza-Stefana Gadyho, nezávislého vojenského analytika, ktorý nedávno precestoval ukrajinské frontové línie.
Aj preto Ukrajina oslobodila len zhruba 180 štvorcových kilometrov, resp. britské ministerstvo ešte dávnejšie hovorilo o približne 300 štvorcových kilometroch. A hoci môže byť aktuálna bilancia pre Ukrajinu ešte o niečo priaznivejšia, ide do veľkej miery o zanedbateľné posuny, keďže ruské jednotky okupujú asi 120-tisíc km² ukrajinského územia, čiže zhruba 20 percent celkovej rozlohy krajiny.
Obete medzi vojakmi sa podľa odhadov rátajú v tisíckach. Z bojiska tiež nechýba množstvo videozáznamov, na ktorých sú ničené desiatky ukrajinských bojových vozidiel.
O obrovských stratách hovorili západným reportérom aj samotní ukrajinskí vojaci na viacerých častiach frontu.
„Nepoznám plány našej vlády, ale vyzerá to na vyhladenie vlastného obyvateľstva,“ uviedol pred mesiacom ukrajinský vojak v Bachmute. „Len za pár hodín sme napočítali 48 zranených vojakov a 6 zabitých. Lekári povedali, že to bol pomalý deň,“ priblížil reportér VICE News.
Najväčšou prekážkou ofenzívy je ruská dominancia vo vzduchu
Ukrajine sa nepodarilo to, čo dosiahli jej jednotky pri minuloročných výpadoch. Nečakane husté mínové polia spomalili protiofenzívu a nechali ich vystavené úderom ruských lietadiel a rakiet.
Žiadna západná armáda by sa nepokúšala prelomiť vybudovanú obranu bez kontroly oblohy, píše denník Wall Street Journal s odkazom na slová podplukovníka americkej armády vo výslužbe Johna Nagla, ktorý je teraz docentom vojnových štúdií na Vojenskej akadémii americkej armády.
Ten uviedol, že „Amerika by sa nikdy nepokúšala poraziť pripravenú obranu bez vzdušnej prevahy, ale oni (Ukrajinci) nemajú vzdušnú prevahu“. Dodal, že sa nedá preceniť to, aká „dôležitá je vzdušná prevaha pre vedenie pozemného boja“, pokiaľ chce mať útočník „rozumné straty“.
Denník WSJ píše, že ako obzvlášť nebezpečné sa ukázali ruské bezpilotné lietadlá a tiež útočné vrtuľníky, najmä stroje Kamov Ka-52 Alligator. Tie patria medzi najmodernejšie ruské vrtuľníky a môžu zostať ďaleko za líniou dotyku, pričom sa spoliehajú na zameriavacie údaje z pozorovacích dronov, ktoré skenujú front. Ich laserom navádzané rakety Vichr majú dosah približne 8 kilometrov, čo je viac ako dvojnásobok dosahu všetkých prenosných protilietadlových rakiet vo výzbroji Ukrajiny.
Ofenzíva stagnuje, neúspech na bojisku vzbudzuje otázky aj ohľadom dostatku zbraní i výcviku
Pravdepodobnosť, že Ukrajinci tento rok urobia nejaký veľký prielom, sa postupne zmenšuje. Znepokojenie vo Washingtone a medzi spojencami preto rastie. Dlhšia vojna by si vyžadovala obrovské investície v podobe zbraní aj výcviku ukrajinských vojakov.
Americké váhanie pritom kontrastuje s meniacimi sa názormi v Európe, kde viac lídrov v posledných mesiacoch dospelo k presvedčeniu, že Ukrajina musí v konflikte zvíťaziť, aby sa zaistila bezpečnosť kontinentu, píše WSJ. Dodáva však, že európske armády nemajú dostatok zdrojov na to, aby Ukrajine dodali všetko, čo potrebuje. A podľa západných diplomatov je nepravdepodobné, že európski lídri výrazne zvýšia podporu Kyjevu, ak pocítia neochotu USA.
Tú bolo cítiť počas samitu NATO vo Vilniuse, kde sa dalo krájať napätie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkými predstaviteľmi, pokračuje denník. Dopĺňa, že neschopnosť Kyjeva presadiť sa proti ruskej obrane presvedčila mnohých západných vojenských pozorovateľov, že ukrajinské sily potrebujú viac výcviku v zložitých vojenských manévroch, účinnejšiu protivzdušnú obranu a oveľa viac ochranného vybavenia.
Lídri vopred vedeli, že sa bude platiť krvou
Zelenskyj pritom ešte v júnovom rozhovore pre denník Wall Street Journal priznal, že Rusko má na fronte vzdušnú prevahu a že nedostatočná ochrana ukrajinských jednotiek znamená, že v boji „zahynie veľký počet vojakov“.
Analytici amerického ministerstva obrany už začiatkom tohto roka vedeli, že ukrajinské útočiace jednotky budú mať problémy čeliť ruským leteckým útokom, píše ďalej americký denník. Pentagón v dokumentoch, za ktorých únik údajne môže príslušník amerického letectva Jack Teixeira, vyčísľoval minimálny počet zbraní v ukrajinských rukách, ktoré by boli schopné zasiahnuť vzdialené lietadlá. V uniknutých zložkách tiež poukazoval na riziko „neschopnosti zabrániť ruskej vzdušnej prevahe“.
Kyjev nemá dostatok vybavenia protivzdušnej obrany (ako sú Patrioty americkej výroby či mobilnejšie nemecké systémy Gepard) na to, aby ich mohol rozmiestniť v blízkosti frontovej línie, píše WSJ. Nedostatok ukrajinskej protivzdušnej obrany umožnil Rusku ovládnuť oblohu pozdĺž väčšiny frontu.
„Rusi sú teraz schopní lepšie využívať svoje letecké prostriedky,“ povedal Douglas Barrie, vedúci pracovník CSIS. Dodal, že „Rusko nemá vzdušnú prevahu nad celou Ukrajinou, ale z pohľadu obrancu je v oveľa lepšej pozícii.“
