Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na cestách v Žilinskom kraji vyhasol ďalší mladý život

DOLNÝ HRIČOV – V nedeľu ráno okolo 03:55 sa na diaľnici D3 v katastrálnom území Dolný Hričov v okrese Žilina stala dopravná nehoda. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.

Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania zistili, že vodič viedol osobné motorové vozidlo Audi A4 a následne z doposiaľ presne nezistených príčin prešiel s vozidlom mimo diaľnicu, kde sa auto prevrátilo a ostalo stáť na boku.

Po náraze do zvodidiel pri Klubine zahynul 24-ročný motocyklista

Mohlo by Vás zaujímať Po náraze do zvodidiel pri Klubine zahynul 24-ročný motocyklista

Pri aute sa po príjazde polície a ostatných záchranných zložiek nachádzal 44-ročný muž, ktorý sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,81 mg/l (1,69 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu.

Vedľa vozidla našli 27-ročného muža, ktorý napriek lekárskej pomoci svojím zraneniam podľahol. U nebohého muža bola nariadená pitva.

Táto ulica v Žiline je podľa mesta bezpečnejšia

Mohlo by Vás zaujímať Táto ulica v Žiline je podľa mesta bezpečnejšia

Po dopravnej nehode previezli 44-ročného muža na ošetrenie. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody, ako aj to, kto bol vodičom motorového vozidla, sú predmetom vyšetrovania.

Polícia apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa na cestách správali disciplinovane, ohľaduplne, plne sa venovali vedeniu vozidla, sledovali situáciu v cestnej premávke, nepreceňovali svoje schopnosti a dodržiavali dopravné predpisy.

Minúta  |  

Demokrati z volieb neodstúpia, Republika avizuje referendum k NATO

Mimoparlamentná strana Demokrati neodstúpi z volieb. Zdôraznil to podpredseda strany Jaroslav Naď v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Líder hnutia Republika Milan Uhrík potvrdil, že chcú v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO.

Naď na otázku o nízkych preferenciách strany Demokrati reagoval, že nebude súhlasiť s ich odstúpením z politického boja. Tvrdí napríklad, že voliči zo zahraničia im poslali hlasy a nechcú ich sklamať. Navyše nevie, v prospech koho by sa vzdali.

Uhrík okrem referendovej iniciatívy avizoval, že ak sa aj jeho hnutie nedostane do vlády, ale bude v parlamentnej opozícii, aj tak sa vzdá postu europoslanca.

Obaja diskutujúci súhlasili, že všetky kauzy, týkajúce sa bývalých vlád, treba vyšetriť. Nezhodujú sa v otázke vyvodenia zodpovednosti voči policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi. Podľa Uhríka by mal byť okamžite odvolaný. Tvrdí, že Republika sa nezastáva obvinených nominantov Smeru-SD. Podotkol, že "za Smeru-SD sa síce kradlo, ale bol aspoň ako-taký poriadok". Krajinu podľa neho musí po voľbách riadiť príčetná vláda.

Naď apeluje, aby sa s vyvodzovaním zodpovednosti po zásahu Národnej kriminálnej agentúry a obvinení šéfov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu počkalo na rozhodnutia kompetentných orgánov. Hamran zatiaľ podľa jeho slov neurobil žiadny krok, ktorý by v ňom vzbudil nedôveru. Dodal, že ani odvolávanie šéfa tajnej služby Michala Aláča by aktuálne nič nevyriešilo. Poukázal na to, že je mesiac pred parlamentnými voľbami a po nich si aj tak nová vláda môže menovať svojho nominanta. Dôležité podľa neho je, aby mala polícia voľné ruky a mohla pracovať.

(tasr)

Minúta  |  

V pondelok si pripomenieme 55. výročie od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy

SLOVENSKO/ČESKÁ REPUBLIKA – Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z 21. augusta 1968 síce neotriasla veľmocenským postavením Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), bola však zničujúca pre jeho obraz vo svete. V pondelok si pripomenieme 55. výročie tejto udalosti.

Vpád do Československa totiž odsúdila absolútna väčšina štátov sveta, okrem tých, ktoré od ZSSR úplne záviseli, ako Kuba alebo Vietnam, tých, ktoré potrebovali sovietsku vojenskú pomoc, ako Sýria alebo Irak, alebo tých, ktoré tvrdo odmietali akékoľvek liberalizačné snahy, ako napríklad Severná Kórea. Inváziu tvrdo odsúdili aj socialistické krajiny, ktoré dlhodobo odmietali akceptovať sovietske líderstvo v komunistickom bloku. V tomto prípade išlo o Juhosláviu, Rumunsko, Albánsko a najmä Čínu. Vpád do Československa kritizovala aj väčšina komunistických strán v západoeurópskych krajinách, ale aj v Afrike a Ázii.

[link url = https://standard.sk/415943/foto-takto-sa-zilo-na-liptove-pred-40-rokmi]

Okupácia Československa aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou“. Sympatie k sovietskemu režimu stratili aj mladí ľavicoví radikáli. Ich nádeje sa však neupínali k československým reformátorom a Alexandrovi Dubčekovi, ale novou nádejou na konečnú zmenu fungovania spoločnosti bol skôr čínsky komunistický líder Mao Ce-tung.

Slovensko a Česko si v pondelok pripomenú 55. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej Československej socialistickej republiky. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do ČSSR. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.

Kľúčový rozsudok v Českej republike: Úradná zmena pohlavia nie je možná bez operácie

Mohlo by Vás zaujímať Kľúčový rozsudok v Českej republike: Úradná zmena pohlavia nie je možná bez operácie

Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.

Príbeh. Manžel sa nevrátil zo zahraničia včas, ŠtB im nedala pokoj ďalších 20 rokov

Mohlo by Vás zaujímať Príbeh. Manžel sa nevrátil zo zahraničia včas, ŠtB im nedala pokoj ďalších 20 rokov

Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.

(sita)

Minúta  |  

Pápež vyzval na diplomatické riešenie krízy v Nigeri

Pápež František v nedeľu vyzval na diplomatické riešenie politickej krízy v Nigeri. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.

"So znepokojením sledujem, čo sa deje v Nigeri a pripájam sa k výzve biskupov v prospech mieru v krajine a stability v regióne Sahel," povedal František na vatikánskom Námestí svätého Petra po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. "S modlitbou sa pripájam k úsiliu medzinárodného spoločenstva nájsť čo najskôr mierové riešenie pre dobro všetkých," dodal pápež.

Junta v Nigeri sa dostala k moci 26. júla, keď zadržala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma. Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov je od roku 2020 štvrtou západoafrickou krajinou, v ktorej došlo k štátnemu prevratu, píše AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Voľby by s náskokom vyhral Fico. Matovič a Heger by skončili mimo parlamentu

Voľby do Národnej rady (NR) SR by v auguste vyhrala strana Smer-SD so ziskom 20 percent hlasov. Nasledovali by Progresívne Slovensko (PS) s 15 percentami a Hlas-SD so 14,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre TV Markíza.

Do parlamentu by sa dostali aj Republika (8,8 percenta) a KDH (6,1 percenta). Rovnako by do NR SR postúpili SaS (6,1 percenta), SNS (5,3 percenta) a Sme rodina (5,1 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostala koalícia OĽaNO a priatelia, Za ľudí a Kresťanská únia. Získala by 6,4 percenta hlasov voličov, no ako koalícia troch strán potrebuje na postup do parlamentu aspoň sedem percent.

Potrebných päť percent by nezískali ani Aliancia (3,4 percenta), Demokrati (3,1 percenta), Kotlebovci - ĽSNS (2,1 percenta) či Modrí, Most-Híd (1,7 percenta) a subjekty združené okolo Maďarského fóra (0,7 percenta).

Do parlamentu by sa tiež nedostali Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota (0,4 percenta) ani Karma (0,3 percenta). Pirátska strana-Slovensko, SDKÚ-DS, Komunistická strana Slovenska, Vlastenecký blok, Spravodlivosť a My Slovensko by získali 0,2 percenta. Slovenské Hnutie Obrody by získalo 0,1 percenta hlasov. Nula percent by získali Princíp a Spoločne občania Slovenska.

Smer-SD by v parlamente získal 37 kresiel, PS 28 a Hlas-SD 27. So 16 poslancami by v NR SR bola Republika, SaS a KDH by mali zhodne po 11 kresiel. SNS a Sme rodina by obsadili zhodne po desať kresiel.

Prieskum sa konal od 9. do 16. augusta na vzorke 1009 respondentov.

(tasr)

Minúta  |  

Rodinná dráma. Brat napadol brata ocieľkou na brúsenie nožov

TRENČÍN – Podľa doteraz zverejnených informácií mal 43-ročný muž bodnúť brata do tváre. Vyšetrovateľ voči nemu vzniesol obvinenie za pokus zločinu ublíženie na zdraví. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

Incident sa mal odohrať v Trenčíne v byte mladšieho, 38-ročného brata počas návštevy. Predchádzala mu slovná hádka a prítomnosť alkoholu. Starší brat bodol značnou silou mladšieho ocieľkou na brúsenie nožov do oblasti tváre, konkrétne do miesta pri koreni nosa a do bezprostrednej blízkosti pravého oka, čím spôsobil svojmu bratovi zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie v nemocnici.

Senior napadol svoju 84-ročnú matku lebkou zvieraťa, bratovi búchal hlavu o cestu

Mohlo by Vás zaujímať Senior napadol svoju 84-ročnú matku lebkou zvieraťa, bratovi búchal hlavu o cestu

Po útoku odišiel páchateľ z bytu preč. Muža v zmysle zákona obmedzili na osobnej slobode a umiestnili ho v cele policajného zaistenia.

Vyšetrovateľ podal podnet na jeho väzobné trestné stíhanie a o jeho ďalšom osude bude rozhodovať súd. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.