ČERVENÝ KLÁŠTOR – Turisti v Pieninskom národnom parku (PIENAP) by mali od utorka 22. augusta počítať so zvýšenými obmedzeniami na Pieninskej ceste vrátane jej uzávery, a to v úseku od Lesníckeho potoka po most v Červenom Kláštore. Tie budú platiť až do konca mesiaca z dôvodu finalizácie rekonštrukčných prác na ceste v Prielome Dunajca, ktorá slúži ako turistický chodník. Upozornila na to návštevníkov i podnikateľov v turistickom sektore na sociálnej sieti Správa Pieninského národného parku na sociálnej sieti.
Uzávera chodníka bude trvať v uvedených dňoch podľa požiadaviek realizátora rekonštrukčných prác. „Dôvodom obmedzení je aj arogancia a častokrát urážlivé správanie mnohých turistov voči pracovníkom stavby. Ignorovanie doterajších obmedzení a absencia slušného správania niektorých turistov vedie k ohrozeniu ich vlastnej bezpečnosti, ale aj k ohrozeniu bezpečnosti ostatných návštevníkov a k celkovému zdržiavaniu rekonštrukčných prác,“ zdôvodnila správa národného parku.
Pracovníci Správy PIENAPu budú počas uzávery turistov navigovať na obchádzkovú trasu. Návštevníkom územia odporúčajú využiť turistickú trasu Červený Kláštor – Cerla – Targov – Lesnica. „Po tejto trase je rovnako možné pohybovať sa na bicykloch, avšak je vhodná len pre pokročilých cyklistov,“ informovali. Rovnako je podľa nich možné použiť štátnu cestu Červený Kláštor – Haligovce – Veľký Lipník – Lesnica.
Správa národného parku zároveň prosí aj prevádzkovateľov ubytovacích zariadení a poskytovateľov ďalších služieb v turistike, aby klientov o daných obmedzeniach na Pieninskej ceste informovali a odporúčali im alternatívne trasy. „Prosíme návštevníkov o pochopenie, ohľaduplnosť, trpezlivosť, rešpektovanie obmedzení a slušné správanie,“ apeluje správca územia.
S prácami na Pieninskej ceste spájajúcej obce Červený Kláštor, Lesnica a mesto Szczawnica spolu s poľským národným parkom, začali vlani. Ide na ne viac ako 1,9 milióna eur s DPH. Projekt s názvom „Zvýšenie atraktivity poľsko-slovenského pohraničia v Pieninách prostredníctvom modernizácie existujúcej turistickej infraštruktúry“ je financovaný z fondov Európskej únie v rámci programu Interreg Poľsko – Slovensko. Zahŕňa stavebné úpravy samotnej cesty v celkovej dĺžke 7 980 metrov, rovnako aj sanáciu 27 oporných múrov a dvoch mostov. Okrem toho pribudne deväť prístreškov a informačných tabúľ a 22 zrubových lavičiek.
Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi na Slovensku v júli medziročne stúpol o 5,7 tisíca. Kým v júli minulého roka sociálne dávky dostávalo 58,7 tisíca osôb, v júli tohto roka to už bolo 64,4 tisíca ľudí. Oproti júnu tohto roka pritom počet poberateľov týchto dávok klesol o 458. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Na dávky v hmotnej núdzi bolo v júli po zohľadnení ostatných členov rodiny celkovo odkázaných 136,4 tisíca osôb, čo je 2,51 percenta z celkového počtu obyvateľov na Slovensku. V porovnaní s júnom išlo o pokles o 513 ľudí, resp. o 0,01 percentuálneho bodu.
Sociálne dávky na konci júla najviac dostávali ľudia v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica, najmenej v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom. Kým v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Gelnica išlo o viac ako 10 percent z celkového počtu obyvateľov tohto okresu, v okresoch Púchov, Ilava a Nové Mesto nad Váhom podiel ľudí v hmotnej núdzi na celkovom počte obyvateľov nepresiahol 0,5 percenta.
POPRAD – Pri Pamätníku obetiam okupácie na Námestí sv. Egídia v Poprade si v pondelok popoludní pripomenú augustové udalosti z roku 1968. Pietnu spomienku, ktorá sa začne o 14. hodine, organizuje každoročne Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV). Tento rok uplynulo 55 rokov od okupácie Československa.Združenie pri tejto príležitosti upozorňuje, že pamätník, ktorý ako stále jediný na Slovensku nahrádza centrálny pamätník obetiam okupácie, je po vyše 20 rokoch v havarijnom stave. „Múr na ktorom je umiestnený, sa rozpadáva a hrozí jeho poškodenie. Aj to symbolizuje postoj verejnosti k udalostiam z augusta 1968 a obdobiu tzv. normalizácie," skonštatovalo združenie s tým, že po mnohých peripetiách sa v Poprade podarilo pamätník odhaliť v roku 2002. Je na ňom meno Jozef Bonk, práve jeho totiž pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy nešťastne zasiahla guľka a zranenie neprežil. Každoročne sa na tomto mieste stretávajú tí, ktorým nie sú ľahostajné obete vpádu alebo spomínajú na svojich blízkych.
„Každý národ by si mal pripomínať svoje obete, či už sú to obete druhej svetovej vojny, obete koncentračných táborov, stalinských gulagov alebo totalitných režimov," dodáva SZBPV. Upozorňuje tiež, že Československo bolo ešte v roku 1966 ekonomicky na úrovni Rakúska a malo všetky predpoklady stať sa opäť hospodársky vyspelým štátom, z ktorého by ľudia neutekali za hranice. Jozef Bonk bol v najväčšom meste pod Tatrami jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Pred 55 rokmi pritom 19-ročný mladík vôbec nemal byť v Poprade a jeho rodina dlho neverila, že obeťou streľby je práve on. Vojská piatich socialistických krajín v roku 1968 vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar.
TRENČÍN – V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR).
Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.
„Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500 000 vojakov, 6 300 tankov, 2 000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.
Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil „dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.
Ruská armáda v pondelok ráno odrazila ukrajinský útok dronom na Moskovskú oblasť, tvrdí ruské ministerstvo obrany. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Bezpilotné lietadlo sa po zneškodnení zrútilo západne od Moskvy, uviedol ruský rezort obrany. Škody neboli hlásené. Podľa ministerstva bol letecký útok dronom odrazený asi o 6.50 h moskovského času.
Agentúra Reuters informovala, že pre útok boli pozastavené prílety a odlety na moskovskom letisku Vnukovo. Prevádzku obmedzilo aj moskovské letisko Domodedovo "s cieľom zabezpečiť dodatočné bezpečnostné opatrenia pre lety", informovali v pondelok ruské tlačové agentúry s odvolaním na komunikačné oddelenie letiska.
Rusko v uplynulých mesiacoch čoraz častejšie informuje o útokoch ukrajinských dronov na pohraničné regióny aj na ruskú metropolu Moskva. Najmenej dva útoky nedávno zasiahli aj moskovskú štvrť, kde sídlia mnohé finančné a vládne inštitúcie. V máji Moskva oznámila zneškodnenie dvoch dronov, ktoré mierili na Kremeľ, pripomína AFP.
Ukrajina zvyčajne nekomentuje, kto stojí za útokmi na ruské územie, hoci oficiálni predstavitelia v súvislosti s nimi verejne vyjadrujú spokojnosť.
HRIČOVSKÉ PODHRADIE – Obec Hričovské Podhradie sa nachádza v Strážovských vrchoch pod hradom Hričov. Obec pretína Závadský potok, a práve ten bol v minulosti napojený na vodný mlyn.
Pre časopis Považského múzea sa na históriu mlyna pozrel Jozef Mihálik.
V spomínanej obci sa do roku 1948 nachádzal vodný mlyn situovaný v centre oproti súčasnému obecnému úradu. Do dnešných dní sa, žiaľ, z dôvodu regulácie a odklonu potoka, ako aj novej zástavby na pôvodnom mieste, nezachovali žiadne stopy po existencii tejto stavby.
Láska k remeslu
V Považskej Bystrici dodnes žije pán Milan Rosina, ktorý sa v spomínanom mlyne narodil. Aj napriek tomu, že sa počas života venoval rôznym povolaniam a záľubám, hlboko v podvedomí v ňom ostala láska k tomuto remeslu a ku koreňom jeho predkov. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo počas života vyrobil množstvo funkčných modelov mlynov, ktoré sú v zbierkach nejedného múzea.
Model vodného mlyna z Hričovského Podhradia. Foto: Vlastivedné múzeum/Trenčín.dnes24
Prvý model vyrobil so svojím otcom. Bol to práve model zaniknutého mlyna v obci Hričovské Podhradie, ktorý im patril. Detailný model mlyna sa nachádza v zbierkovom fonde Vlastivedného múzea v Považskej Bystrici, ktorý múzeum zakúpilo od Milana Rosinu v roku 1988.
Jozef, otec Milana Rosinu, bol vyučeným mlynárom a zároveň posledným majiteľom spomínaného mlyna. Pochádzal z rodiny mlynárskeho majstra a tesára. Od svojich 12 rokov chodieval s otcom po robotách v mlynoch. Pracoval a mlel v mlynoch Kolárovice, Štiavnik, Hvozdnica, Podvažie, Ilava, Súľov, Predmier, Považská Bystrica, Stupné, Varín, Terchová, Trstená, Párnica a iné.
Z histórie mlyna
V obci Hričovské Podhradie bola do roku 1914 malá výrobňa textilu, ktorej zariadenia boli poháňané vodným kolesom napájaným zo Závadského potoka. Jej vlastníkom bol barón Popper. Práve v roku 1914 spomínanú výrobňu od baróna Poppera odkúpil Ondrej Ballay. Nákup objektu ho stál šesťdesiattisíc korún a desaťtisíc musel zaplatiť sprostredkovateľovi. Už v roku 1915 bola výrobňa prerobená na vodný mlyn s kameňovým mlecím zložením a tzv. pytľovou truhlou. Mlyn mal však nízky výkon z dôvodu malého množstva vody, denne sa tu dalo vyrobiť 10 vriec obilia.
Mlyn v Hričovskom Podhradí. Foto: Hrad Hričov
V tomto čase bol mlyn jednopriestorový. Vodné koleso a jeho upevnenie na vale bolo zastarané. Polica mala nepohyblivú pandvu a jej upevnenie a vyvažovanie bolo zabezpečené pomocou drevených klincov. Striasací pohyb korýtka bol vytváraný od obruče v kameni. Nedokonalé bolo aj presievacie zariadenie. Strop mlyna bol vysoko, nakoľko budova pôvodne slúžila inému účelu. Taktiež bola poškodená šindľová strecha a do objektu zatekalo.
Mlynár Ondrej Ballay z tohto dôvodu v rokoch 1915 až 1923 mlyn neustále vylepšoval. Bolo vyhotovené nové vodné koleso, nová truhla s celým príslušenstvom a pohyb korýtka zabezpečovalo novšie zariadenie s vačkou. Polica sa doplnila pohyblivou pandvou, vďaka ktorej sa mohli vyvažovať kamene. V zrekonštruovanom zrube sa znížil pôvodný vysoký strop a strecha získala novú šindľovú krytinu. Do roku 1924 sa stavba rozšírila o kamennú miestnosť omietanú hlinou, z tohto dôvodu došlo aj k predĺženiu strechy a úprave štítov.
Pre potreby modernizácie a nových trendov došlo v mlyne po roku 1923 ku komplexnej rekonštrukcii. Boli použité valcovacie stolice dielenskej výroby hnané remenicovým prevodovým systémom. Došlo k úprave koryta potoka a využívali tiež kombinovaný pohon vody s výbušným motorom. Novou prístavbou získal mlyn drevený objekt so sečkovicou a cirkulárom.
Mlyn fungoval do roku 1948. Mlynská budova bola dvojpriestorová. Ľavú miestnosť tvorila mlynica, do ktorej sa vchádzalo z dvora a zároveň sa z nej vchádzalo do izby na pravej strane, murovaná pravá časť slúžila mlynárovej rodine. Z hľadiska dispozície ide o najjednoduchší typ. Išlo o účelovú budovu, v ktorej mala obytná časť podobné rozmery ako mlynica.
Mlyn po technickej stránke tvorili tri strojové sústavy: hnacia, prevodová a pracovná. Súčasťou hnacej sústavy bolo vodné koleso na vrchný pohon. Koleso malo priemer 5 metrov a v roku 1930 naň pritekalo 46 litrov vody za sekundu, pričom jeho výkon bol 1,5 kW. Ide o najmenší typ mlynov na našom území a zároveň v okolí najbežnejší. Pracovnú sústavu v tomto mlyne tvoril mlecí stroj pozostávajúci z jedného páru mlecích kameňov a vysievací stroj na tzv. pytľovanie.
Do mlyna chodievali občania z okolitých obcí. Obilie nosievali ženy na chrbte v plachte a v plátenných vreciach, tzv. noškách. Najmenšia noška mala hmotnosť 10 až 12 kg, tzv. štvrtka. Jedna žena niesla naraz aj 2 až 3 štvrtky. Na múku sa v mlyne mlela pšenica, raž, jačmeň. Miešanina jačmeňa so žitom a rôznymi šrotmi sa nazývala spolnica. Šrot sa mlel do truhly bez pytľa. Obilie na múku sa špicovalo – zbavovalo nečistôt s nasadením pytľa s redším plátnom. Do truhly prichádzali nečistoty a na žajbro čisté zrno. Následne sa vyčistila truhla a nasadil sa pyteľ na múku. Do truhly padala múka a na žajbro jadro a šupiny. Jadro sa opäť vynášalo do koša, čo sa opakovalo aj štyri až päťkrát. Za zomletie sa vyberalo mýto, čo predstavovalo asi 1 liter zo štvrtky. Ženy, ktoré čakali na zomletie, sa nazývali čakačky.
Zo súčasnosti Združenie priateľov Hričovského hradu získalo v roku 2021 do 50-percentného vlastníctva budovu starej školy v centre obce Hričovské Podhradie. Druhú polovicu vlastní samotná obec a spoločnými silami sa tak snažia o opravu budovy pre kultúrne využitie. Práve tento priestor by mal slúžiť ako pamätná izba rodáka Milana Rosinu s vytvorením expozície mlynárstva, v ktorej by sa mala nachádzať aj časť zbierky modelov jeho mlynov.
V noci na dnes uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu.
Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. Zoznam pamätných dní sa zároveň rozšíril aj o 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991. "Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska," vysvetlili predkladatelia novely Zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Išlo o najväčšiu ozbrojenú akciu v Európe od konca druhej svetovej vojny. Na invázii pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií. Intervenčným jednotkám v počte približne 500-tisíc vojakov, 6300 tankov, 2000 diel a 800 lietadiel velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Medzi prvými obeťami okupácie v Bratislave boli v tom čase len 15-ročná Danka Košanová, ktorú zasiahla guľka na schodoch Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí a o rok starší Peter Legner, ktorého smrteľne postrelili pred budovou hlavnej pošty na Námestí SNP.
Spolu si invázia spojeneckých vojsk na Slovensku vyžiadala 37 obetí na životoch. Počas celého obdobia okupácie až do odchodu sovietskych vojsk v roku 1991 zomrelo v dôsledku ich pobytu na území Československa 406 ľudí.
Vedúci predstavitelia KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom boli násilne prevezení do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov nátlaku Kremľa odolal a protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v Československu legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti: František Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a následný pobyt sovietskych vojsk zmrazili akékoľvek nádeje reformovať komunistický systém v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a začal sa proces normalizácie.
V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Odchod sovietskych vojsk sa začal 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil "dočasný", 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.
Bývalý americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že vynechá stredajšiu (23. augusta) debatu kandidátov súperiacich o nomináciu Republikánskej strany do budúcoročných prezidentských volieb. TASR správu prevzala z agentúr AP a AFP.
"Verejnosť vie, kto som a aké úspešné bolo moje pôsobenie vo funkcii prezidenta," uviedol Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. "Preto sa nebudem na debatách zúčastňovať," dodal. Trumpov hovorca bezprostredne neobjasnil, či exprezident plánuje bojkotovať každú debatu pred republikánskymi primárkami, alebo len tie, ktoré sú už naplánované, píše AP.
Bývalý prezident a favorit republikánov už dlhšie vyhlasuje, že nevidí veľký význam pripojiť s k svojim súperom z Republikánskej strany počas prvej debaty, pripomína americká agentúra. Debata je na pláne v stredu v meste Milwaukee v americkom štáte Wisconsin.
Trump bol prezidentom USA od januára 2017 od januára 2021, keď ho v úrade nahradil víťaz prezidentských volieb z novembra 2020 Joe Biden. Trump sa však v roku 2024 plánuje uchádzať o znovuzvolenie.
Tento exprezident v súčasnosti čelí viacerým obžalobám vrátane obvinení z účasti na sprisahaní s cieľom zvrátiť výsledky prezidentských volieb z roku 2020. Usvedčenie v žiadnom z prípadov by mu však nebránilo v kandidovaní na prezidenta alebo vo výkone tejto funkcie, pripomenula AP.
Kanada sa rozhodla nasadiť armádu do boja s rozsiahlymi lesnými požiarmi v provincii Britská Kolumbia na západe krajiny. Oznámil to v nedeľu kanadský premiér Justin Trudeau, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Trudeau uviedol, že kanadskú vládu o takúto pomoc požiadala regionálna vláda v Britskej Kolumbii. Táto provincia zažíva najhoršie lesné požiare vo svojich dejinách. Situáciu zhoršuje suché a veterné počasie. Evakuáciu tam úrady do sobotného večera nariadili vyše 35-tisíc ľuďom. Ďalším 30-tisíc obyvateľom oznámili, aby boli v režime pohotovosti, a teda pripravení svoje domovy opustiť. Úrady v tejto provincii ešte v piatok vyhlásili núdzový stav.
Jeden z požiarov vyčíňa v okolí mesta Kelowna, ležiaceho asi 300 kilometrov východne od Vancouveru, s približne 150-tisíc obyvateľmi. Ďalšie požiare, ktoré zhoršilo veľké sucho, sú hlásené bližšie pri hraniciach s USA či na severozápade Severnej Ameriky.
Vládni predstavitelia na sobotňajšej tlačovej konferencii oznámili nariadenie, ktorého cieľom je zastaviť príchod návštevníkov do oblasti. Zakazuje im ubytovať sa v hoteloch a iných zariadeniach dočasného ubytovania. Okrem mesta Kelowna sa týka aj ďalších miest v oblasti. Premiér Britskej Kolumbie David Eby informoval, že cieľom je uvoľniť ubytovanie pre evakuovaných a hasičov. Odhad počtu zničených budov a škôd na majetku dosiaľ úrady neposkytli.
Kanada zažíva "rekordnú" sezónu lesných požiarov, ktoré podľa oficiálnych odhadov spálili už vyše 14 miliónov hektárov územia. Je to približne rozloha Grécka a takmer dvojnásobok doterajšieho rekordu 7,3 milióna hektárov. O život pri požiaroch dosiaľ prišli prinajmenšom štyria hasiči. Vládni predstavitelia predpokladajú, že obdobie požiarov by sa mohlo z dôvodu extrémneho sucha predĺžiť až do jesene.
Zánik ruskej mesačnej sondy Luna-25 je stratou pre celú vedeckú komunitu, aj keď ju vypustil ten istý štát, ktorý napadol Ukrajinu, vyhlásil bývalý generálny riaditeľ Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Johann-Dietrich Wörner.
"Je to smutné a nie je čas na škodoradosť," povedal Wörner, ktorý stál na čele ESA v rokoch 2015 až 2021. Jeho vyjadrenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako ruská vesmírna agentúra Roskosmos v nedeľu oznámila, že sonda stroskotala na povrchu Mesiaca - iba deň predtým, ako mala pristáť na jeho južnom póle.
ESA spočiatku spolupracovala na príprave misie Luna-25, ale po rozsiahlej vojenskej invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 od nej odstúpila. Podľa Wörnera majú vesmírne misie napriek tomu potenciál významne prispievať k medzinárodnej spolupráci.
"Napokon, Luna-25 bola plánovaná práve s týmto zámerom. Dúfam v spoluprácu medzi všetkými národmi, len čo to politická situácia opäť umožní," povedal Wörner a poznamenal, že každá lunárna misia viedla aj k technologickým úspechom.
Luna-25 bola prvou ruskou misiou na Mesiac od roku 1976, keď vtedajší Sovietsky zväz vypustil vesmírnu sondu Luna-24. Nová misia odštartovala minulý týždeň v piatok. Jej úlohou malo byť hľadanie vody na povrchu telesa a analýza vzoriek mesačnej pôdy.
Sonda bola súčasťou ruskej snahy demonštrovať svoje vedecké schopnosti tvárou v tvár vojne na Ukrajine a medzinárodnej izolácii, ktorej odvtedy čelí. Moskva sa zároveň snažila nadviazať na svoj vesmírny program, ktorý bol v časoch ZSSR priekopníckym.
Na farme v americkom štáte Michigan desaťročia používali cenný meteorit na nevšedný účel - ako zarážku do dverí. Ako referuje web sciencealert.com, majiteľ meteoritu sa až nedávno rozhodol, že skúsi dať oceniť kus horniny. Jej hodnota mu vyrazila dych.
Spomenutú farmu kúpil v roku 1988 muž menom David Mazurek. Pri obhliadke si všimol zvláštny veľký kameň, ktorý podopieral dvere do stodoly. Keď sa majiteľa opýtal na tento objekt, odpovedal mu, že to bol v skutočnosti meteorit, ktorý spadol na ich pozemok v 30. rokoch minulého storočia. Spolu s otcom našli kráter a vykopali kozmické teleso.
Meteorit sa pri predaji dostal do rúk Mazureka ako obyčajný majetok. Tridsať rokov ním podopieral dvere. Len niekedy si ho deti vzali do školy, aby ho ukázali spolužiakom.
Nedávno si však Mazurek všimol, že malé kúsky bežne kupujú rôzni zberatelia. Rozhodol sa preto, že nechá kameň ohodnotiť. Nakoniec ho predal Abramsovmu planetáriu Michiganskej štátnej univerzity za 75-tisíc dolárov. Vesmírny kameň dostal meno Edmore.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová v nedeľu oznámila, že jej krajina daruje Ukrajine dovedna 19 stíhačiek F-16. Vyjadrila sa tak po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, informuje TASR podľa správy agentúry AP a denníka The Guardian.
Holandský premiér Mark Rutte už skôr ohlásil, že Amsterdam aj Kodaň poskytnú Ukrajine takého stíhačky. Zelenskyj bol totiž v nedeľu najskôr na návšteve Holandska, odkiaľ sa presunul do Dánska.
Frederiksenová po rokovaní s ním vyjadrila presvedčenie, že prvých šesť stíhačiek by malo byť Ukrajine dodaných okolo Nového roka. Ďalších osem dostane podľa jej slov Kyjev na budúci rok a zvyšných päť v roku 2025. Dánska premiérka to povedala na tlačovej konferencii, ktorú mala so Zelenským na leteckej základni Skrydstrup v meste Vojens na juhu Dánska. Ukrajinského prezidenta tam prijala spoločne s ministrami obrany a korunnou princeznou Mary.
"Vieme, že vaša sloboda je našou slobodou. Vieme tiež, že potrebujete viac zbraní... Preto oznamujeme, že vám darujeme 19 stíhačiek F-16," povedala Frederiksenová ukrajinskému prezidentovi.
Holandský premiér Mark Rutte už predtým informoval, že jeho krajina má k dispozícii 42 stíhačiek F-16, no ešte sa nerozhodla, či ich Kyjevu daruje všetky, uvádza The Guardian.
Zelenskyj medzitým na platforme Telegram uviedol, že Ukrajina od neho dostane 42 stíhačiek. Samotný Rutte nespresnil časový harmonogram dodania F-16-tiek, ktorý podľa jeho slov závisí od pripravenosti ukrajinských síl aj infraštruktúry.
Pre ukrajinského prezidenta je Dánskou už o treťou víkendovou zastávkou v rámci vopred neohláseného turné po európskych krajinách. V sobotu pricestoval do Švédska, kde s tamojším premiérom Ulfom Kristerssonom rokoval o možnosti získania stíhačiek Gripen na posilnenie ukrajinských vzdušných síl. V nedeľu sa v Holandsku stretol s tamojším premiérom Markom Rutteom. Ten následne potvrdil, že Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16.
Viac ako tisíc žoldnierov z Vagnerovej skupiny odišlo z Bieloruska, pretože neboli spokojní so svojím platom. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu.
Zdroje z Bieloruska pre spomenuté centrum uviedli, že počet wagnerovcov v krajine klesol o približne štvrtinu z pôvodného počtu 5 800 na súčasných 4 400 bojovníkov. Podľa správy centra je dôvodom „nedostatok financií z Ruska“.
Vagnerovci umiestnení v Bielorusku, nespokojní so svojimi zárobkami, vraj podpísali zmluvy na boj v afrických krajinách alebo odišli na dovolenku bez úmyslu vrátiť sa.
Vagnerovci viedli koncom júna neúspešnú vzburu proti Moskve, ktorá odhalila veľké trhliny medzi vysokými predstaviteľmi v Rusku. Tisíce žoldnierov z Vagnerovej skupiny sa neskôr presunuli do Bieloruska, čím v dôsledku zvýšenej vojenskej aktivity na hraniciach zvýšili napätie medzi týmto spojencom Kremľa a susedným Poľskom i pobaltskými štátmi.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko ešte dávnejšie vyhlásil, že vagnerovci sa budú v Bielorusku podieľať na výcviku tamojšej armády. Ukrajinské Národné centrum odporu však uviedlo, že vzhľadom na nízke platy pre inštruktorov „väčšina z nich neplánuje zostať v krajine dlhší čas“.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba tvrdí, že analytici by mali byť opatrnejší pri vytváraní svojich predpovedí a dlhodobých prognóz v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre nemecký denník Bild takto odpovedal na kritiku ukrajinskej protiofenzívy, keďže niektorí analytici v ostatnom čase spochybnili jej tempo.
„K takýmto tvrdeniam pristupujeme pokojne. Podľa nemenovaných predstaviteľov, generálov a analytikov mala Ukrajina vo februári 2022 prestať existovať do troch až desiatich dní. Teraz predpokladajú, že Ukrajina nebude schopná tak rýchlo dobyť späť celé svoje územie. Ukazuje to len to, že aj tí, ktorí majú pochybnosti, časom získavajú väčšiu nádej,“ vyhlásil Kuleba.
Pentagon 11. augusta povedal, že ukrajinským ozbrojeným silám sa podaril zázrak, keď zahnali Rusov do defenzívy. Americké ministerstvo obrany navyše zaznamenalo, že ukrajinské ozbrojené sily postupujú v protiofenzíve, no predpovedalo, že to bude dlhý a náročný boj.
Niektorí americkí predstavitelia neveria, že sa ukrajinským silám v rámci protiofenzívy podarí prerušiť pozemný koridor Rusov z Donbasu na Krym. Ich názor však spochybnil Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý tvrdí, že ukrajinské protiofenzívne operácie výrazne degradujú obranu ruských síl a celková degradácia ruskej obrannej línie vytvára príležitosti na to, aby bol akýkoľvek ukrajinský prielom potenciálne operačne významný.
Americkí skeptici sa obávajú, že Ukrajine sa nepodarí dosiahnuť kľúčový cieľ svojej protiofenzívy - znova dobyť mesto Melitopoľ v Záporožskej oblasti, keďže bude náročné čo i len oslobodiť mesto Tokmak, berúc do úvahy tri línie ruskej obrany.
Analytici z ISW však podotýkajú, že Ukrajina má „mnoho možností na prerušenie kritických ruských pozemných komunikačných línií pozdĺž severného pobrežia Azovského mora, pričom obsadenie Melitopoľa je len jednou z nich“. Šéf ukrajinskej diplomacie Kuleba tvrdí, že to, čo Ukrajinci skutočne potrebujú, sú dlhodobejšie schopnosti na dosiahnutie krátkodobejších výsledkov. „Nikdy nepodceňujte Ukrajinu. Majte dôveru. Majte trpezlivosť. Víťazstvo je tvrdá práca,“ poznamenal Kuleba.
Podľa najnovších správ zo soboty ukrajinské sily prelomili ruské mínové pole severne od Tokmaku a teraz bojujú proti prvej línii ruskej obrany, ktorá drží mesto. Tokmak je od Melitopoľa vzdialený zhruba 75 kilometrov.
Srbsko zvýši dodávky ruského zemného plynu do Maďarska, ak Ukrajina ukončí dohodu s Ruskom o tranzite plynu. Uviedol to v nedeľu maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. TASR správu prevzala z AP.
Szijjártó informoval, že srbský prezident Aleksandar Vučić na stretnutí s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Budapešti ho ubezpečil, že Srbsko bude schopné dodávať viac ruského plynu do Maďarska, ak Kyjev odmietne predĺžiť dohodu, ktorá umožňuje tranzit komodity cez územie Ukrajiny.
"V uplynulých dňoch sme počuli, že Ukrajina by chcela vypovedať dohodu o tranzite zemného plynu s Ruskom. Srbský prezident dnes jasne povedal, že ak by Maďarsko chcelo zvýšiť dodávky zemného plynu cez Srbsko do Maďarska, Srbsko môže zabezpečiť potrebné prepravné kapacity," vyhlásil Szijjártó.
Ukrajinský minister energetiky German Galuščenko totiž naznačil, že Kyjev pravdepodobne nepredĺži tranzitnú dohodu, ktorá privádza ruský zemný plyn do európskych krajín cez Ukrajinu. Platnosť tejto dohody vyprší na budúci rok.
Maďarsko získava približne 80 percent svojho zemného plynu z Ruska, predovšetkým cez plynovod TurkStream, ktorý vedie cez Srbsko na juh Maďarska. Budapešť energicky bojuje proti sankciám na ruskú energiu, ktoré navrhuje Európska únia (EÚ). Aj po invázii Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022 sa Maďarsko snažilo o prístup k ruským fosílnym palivám, pričom tvrdilo, že sú nevyhnutné pre jeho energetickú bezpečnosť.
V apríli počas návštevy Moskvy Szijjártó vyhlásil, že ruská štátna energetická spoločnosť Gazprom súhlasila, že v prípade potreby umožní Maďarsku zvýšiť dovoz zemného plynu nad rámec objemov dohodnutých v dlhodobej zmluve z roku 2021.
Szijjártó v nedeľu oznámil, že Orbán sa stretol aj s prezidentom Turkménska Serdarom Berdymuchamedovom a vyjadril záujem, aby sa Maďarsko stalo destináciou a tranzitným bodom pre budúci vývoz plynu z Turkménska.
Orbán v nedeľu hostí lídrov Turecka, Srbska, Bosny, Kataru a mnohých krajín strednej Ázie. Táto zostava hostí bez akýchkoľvek lídrov a spojencov z EÚ a NATO odráža Orbánovu snahu o zvýšenie diplomatickej a politickej spolupráce s autokraciami na Balkáne a v Ázii.
ŽILINA – Krajská knižnica v Žiline si pre svojich návštevníkov pripravila ďalšiu novinku. K 3D tlačiarňam pribudli dva nové šijacie stroje.
Opraviť vlastné oblečenie, ušiť si vlastný kúsok či len tak popustiť uzdu svojej fantázii môžete vo vznikajúcom priestore Makerspace v Krajskej knižnici, ktorý je zameraný na podporu tvorivosti, inovácie a výroby.
ŽILINA – V nedeľu krátko popoludní zasahovali horskí záchranári v Západných Tatrách pri páde turistky. Horská záchranná služba (HZS) o tom informovala na sociálnej sieti.
Krátko popoludní v nedeľu nahlásili náhodní svedkovia pád turistky z hrebeňa Skriniarok smerom na juh. Po páde s ňou nemali ani vizuálny, ani zvukový kontakt.
O súčinnosť bola okamžite požiadaná posádka Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS), ktorá z heliportu v Žiari vyzdvihla na palubu záchranára HZS a spoločne smerovali na miesto pádu. Záchranár HZS a lekárka VZZS boli pomocou palubného navijaka vysadení na mieste nehody. Žiaľ, 58-ročná slovenská turistka pri približne 200 metrovom páde strmým skalným terénom utrpela zranenia nezlučiteľné so životom.
Posádka sa tak vrátila na svoju základňu z tejto záchrannej akcie bez pacienta.
Turistka padala viac ako 200 metrov. Pád neprežila. Zdroj: HZS
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po krátkej návšteve Holandska v nedeľu pricestoval do Dánska. Oznámil to v príspevku na sociálnej sieti, informuje TASR.
Zelenskyj napísal, že naplánované má stretnutia s premiérkou Dánska Mette Frederiksenovou, dánskou kráľovskou rodinou a poslancami dánskeho parlamentu.
S dánskymi predstaviteľmi bude rokovať o prehĺbení vzájomnej spolupráce i o stíhačkách F-16, uviedol. "Pripravujeme viac dobrých správ pre ukrajinských bojovníkov," dodal v príspevku na platforme Telegram.
Pre ukrajinského prezidenta ide tento víkend už o tretiu zastávku v rámci vopred neohláseného turné po európskych krajinách. V sobotu pricestoval do Švédska, kde s tamojším premiérom Ulfom Kristerssonom rokoval o možnosti získania stíhačiek Gripen na posilnenie ukrajinských vzdušných síl.
V nedeľu sa v Holandsku stretol s premiérom Markom Rutteom. Ten následne potvrdil, že Dánsko a Holandsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16.
VYSOKÉ TATRY – Niektoré historické budovy vo Vysokých Tatrách sa darí rekonštruovať, iné dlhé roky chátrajú. Medzi pozitívne príklady záchrany zaradil Maroš Semančík z popradského pracoviska Štátneho archívu Prešov Vilu Lavínu v Novom Smokovci. Naopak negatívne vníma rozpadávajúcu sa historicky prvú poschodovú i hrazdenú budovu v Tatrách, známu aj ako Vila Bellevue či Kúpeľný dom v Tatranskej Lomnici.„Najstaršia budova vo Vysokých Tatrách je v dezolátnom stave a hrozí, že čoskoro spadne. Nachádza sa v Starom Smokovci nad mestským úradom vedľa parkoviska a bola postavená v roku 1850. Pôvodne ju nazvali Veľký dom, keďže išlo na tú dobu o veľkú budovu. Dovtedy tam boli len prízemné zrubové domčeky," priblížil Semančík. Stavba podľa neho slúžila na ubytovanie kúpeľných hostí, dokonca sa v nej istý čas zdržali aj viaceré prominentné osobnosti, medzi inými napríklad aj František Ferdinand d´Este. V súčasnosti je budova oplotená a zjavne chátra.
Naopak aktuálne sa v Novom Smokovci obnovuje tzv. Penzák a dokončuje sa aj rekonštrukcia prvého obchodu v Tatranskej Lomnici – Kuszmannov bazár. „Pôvodnú budovu neznámi zlodeji vykradli a podpálili v zime 1903, keď boli Tatry opustené. Začiatkom roka 1904 majiteľ, hneď ako zistil, že budova je zničená, začal na tom istom mieste stavať novú. Dokončená bola ešte v lete, prevádzkoval tam obchod na prízemí a ubytovacie priestory na poschodí," ozrejmil Semančík. Prevádzková riaditeľka bazáru Miriama Vojčíková pre TASR uviedla, že náklady na obnovu tejto kultúrnej pamiatky sú na úrovni 5,5 milióna eur. S prácami sa začalo vlani po odkúpení spoločnosťou, ktorá vlastní aj jeden z hotelov. V súčasnosti sa tam už nachádza reštaurácia a prvá remeselná pekáreň v Tatrách, zvyšnú časť prestavujú na ubytovanie. „Pôvodnú budovu dal ešte v roku 1896 postaviť obchodník z Kežmarku Július Kuszmann, po požiari, keď ju znovu postavili, tam bol obchodný dom. Neskôr bola stavba známa aj ako hotel Tatry. My sme sa pri rekonštrukcii snažili maximálne zachovať pôvodný vzhľad stavby ešte z konca 19. storočia, a to najmä na základe dobových fotografií, ktorých však nebolo veľa," priblížila Vojčíková s tým, že pri projekte museli dodržať aj podmienky pamiatkarov. Budova sídli na začiatku lomnického parku.
Opätovné predčasné parlamentné voľby by po tých septembrových mohli podľa platnej legislatívy nastať v dvoch prípadoch. Ak by sa na tom zhodla ústavná väčšina Národnej rady (NR) SR, alebo ak by boli splnené podmienky pre rozpustenie parlamentu hlavou štátu. Vzhľadom na termín prezidentských volieb a na lehoty stanovené v Ústave SR je však rozpustenie parlamentu prezidentkou nereálne. Zhodli sa na tom ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka, ústavný právnik Peter Kresák i docent ústavného práva Marek Domin.
"Ďalšie predčasné voľby, ak by voľby 30. septembra neviedli k vytvoreniu vlády, ktorá by získala dôveru NR SR, je možné dosiahnuť dvoma spôsobmi. Tým prvým je, že by si sami poslanci museli odhlasovať uznesenie o skrátení volebného obdobia, teda postupovali by rovnako ako začiatkom tohto roku," uviedol Domin. Kresák i Procházka dodali, že na to je podľa ústavy potrebných aspoň 90 hlasov poslancov.
Druhou možnosťou je podľa právnikov vyhlásenie predčasných volieb ako dôsledku rozpustenia parlamentu. Pripomenuli, že rozpustenie NR SR prezidentkou prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré ústava presne menuje.
Domin ozrejmil, že jedným z takýchto prípadov je, ak by bola po voľbách vymenovaná vláda, predložila by parlamentu programové vyhlásenie a ten by ho do šiestich mesiacov neschválil. Kresák pripomenul aj možnosť, ak by sa NR SR neuzniesla do troch mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, alebo ak by parlament nebol dlhšie ako tri mesiace spôsobilý uznášať sa, hoci jeho zasadanie nebolo prerušené a bola opakovane zvolávaná schôdza. Podľa právnikov existuje aj možnosť rozpustiť parlament, ak by bolo jeho zasadanie prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava.
Kresák priblížil, že právo rozpustiť parlament prezidentka nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. "Rozpustenie parlamentu je vzhľadom na termín volieb nereálne, pretože tomu bránia lehoty, súvisiace s koncom prezidentkinho funkčného obdobia v júni 2024," uzavrel Procházka.
TRENČÍN – Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vydal výstrahu druhého stupňa pred horúčavami pre časť juhozápadného a južného Slovenska. Pre viaceré okresy v trenčianskom kraji platí výstraha prvého stupňa.
Výstraha druhého stupňa platí pre okresy Bratislava, Malacky, Pezinok, Senec, Komárno, Nové Zámky, Šaľa, Dunajská Streda, Galanta, Senica a Skalica. Teplota vzduchu v týchto oblastiach ojedinele dosiahne 35 °C, čo môže predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov. SHMÚ upozornil, že takéto vysoké teploty sú v tomto období a oblasti zriedkavé, pričom pravdepodobnosť poškodenia zdravia nadmerným zaťažením organizmu je u niektorých osôb vysoká.
Ako ďalej SHMÚ informoval, platná bude aj výstraha prvého stupňa pred vysokými teplotami pre juh košického, banskobystrického, nitrianskeho a trnavského kraja a platí aj pre viaceré okresy trenčianskeho kraja – Bánovce nad Bebravou, Myjava, Nové mesto nad Váhom, Partizánske, Prievidza a Trenčín.
SHMÚ zároveň vydal výstrahy aj na pondelok a utorok, keď vyvrcholí prílev horúceho až tropického vzduchu. Ochladiť by sa malo až v závere budúceho týždňa.
ŽILINA – V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave ročne evidujú približne 30 prípadov detských úrazov spôsobených požitím diskovitých bateriek. Najčastejšie ide o deti vo veku od dvoch do piatich rokov. Baterky môžu pritom spôsobiť vážne poškodenie zdravia. Upozornil na to Jaroslav Bibza z Kliniky detskej chirurgie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a NÚDCH.
„Diskovité baterky sa bežne používajú v domácnosti vrátane niektorých hračiek a deti sa k nim ľahko dostanú často aj bez povšimnutia rodiča. Môžu spôsobiť až vážne poškodenie steny hornej časti tráviacej rúry, hlavne pažeráka a žalúdka," ozrejmil lekár.
Ako uviedol, v hornej časti pažeráka môžu baterky spôsobiť až jeho prederavenie smerom do priedušnice, v strednej časti môžu poškodiť stenu aorty, čo môže viesť k masívnemu krvácaniu až vykrvácaniu dieťaťa. „Keď sa nevie, že dieťa požilo baterku, môže vykrvácať za niekoľko minút," podotkol.
TRENČÍN – V pondelok 21. augusta sa o 16:00 hodine uskutoční na Námestí sv. Anny pri Pamätníku obetiam komunizmu spomienka na udalosti, ktoré životy ľudí v našej krajine v roku 1968 obrátili naruby.
Mesto Trenčín pozýva na výstavu, na ktorej si môžete zaspomínať alebo vypočuť, čo cítili obyvatelia Trenčína, keď sa v noci z 20. na 21. augusta začala vojenská invázia do Československa. K spomienke na udalosti spred 55 rokov svojím príhovorom prispeje aj vedúci oddelenia audiovizuálnej tvorby Ústavu pamäti národa Ján Endrődi.
Komplexný pohľad na príčiny, priebeh a dôsledky tejto invázie môžete získať na výstave, ktorú mesto pripravilo v spolupráci s Ústavom pamäti národa. Má názov „August 1968. Nádeje a vytriezvenia“ a od 19. augusta sa nachádza na Štúrovom námestí.
Výstava na 24 paneloch mapuje rozdelenie sveta na demokratický Západ a komunistický Východ, vládu komunistického režimu od krvavých 50-tych rokov až po rok 1968. Odpovedá na otázky, čo vlastne bol socializmus s ľudskou tvárou, ako naň reagoval Sovietsky zväz a ďalšie štáty Varšavskej zmluvy, kto sa podieľal na kolaborácii, aký bol priebeh vojenskej invázie a jej dôsledky. Osobitné panely sú venované obetiam invázie. Celkový obraz dotvárajú málo známe fotografie okupačných vojsk z rôznych miest Slovenska.
Holandský premiér Mark Rutte v nedeľu povedal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, že Holandsko a Dánsko poskytnú Ukrajine stíhačky F-16. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.
Rutte na holandskej leteckej základni povedal, že stíhačky budú na Ukrajinu dodané, keď budú splnené bližšie nešpecifikované podmienky. Vyjadril sa tak dva dni po tom, ako Spojené štáty odobrili dodanie stíhačiek F-16 z Dánska a Holandska na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident v príspevku na sociálnej sieti napísal, že stíhačky F-16 Kyjev dostane, keď ukrajinskí piloti a technici ukončia výcvik na obsluhu týchto lietadiel. "Štyridsaťdva stíhačiek. A to je len začiatok. Ďakujeme Holandsko!" uviedol.
Zelenskyj pricestoval do holandského Eindhovenu v nedeľu okolo poludnia. Na vojenskej základni si spolu s Ruttem prezreli dve stíhačky F-16 zaparkované v hangári.
Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v sobotu večer povedal, že výcvik ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 sa už začal. Výcvik bude podľa neho trvať najmenej šesť mesiacov, čo sa považuje za minimum pre pilotov, možno však aj dlhšie.
DOLNÝ HRIČOV – V nedeľu ráno okolo 03:55 sa na diaľnici D3 v katastrálnom území Dolný Hričov v okrese Žilina stala dopravná nehoda. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.
Na základe doteraz vykonaného vyšetrovania zistili, že vodič viedol osobné motorové vozidlo Audi A4 a následne z doposiaľ presne nezistených príčin prešiel s vozidlom mimo diaľnicu, kde sa auto prevrátilo a ostalo stáť na boku.
Pri aute sa po príjazde polície a ostatných záchranných zložiek nachádzal 44-ročný muž, ktorý sa podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 0,81 mg/l (1,69 promile) alkoholu vo vydychovanom vzduchu.
Vedľa vozidla našli 27-ročného muža, ktorý napriek lekárskej pomoci svojím zraneniam podľahol. U nebohého muža bola nariadená pitva.
Po dopravnej nehode previezli 44-ročného muža na ošetrenie. Ďalšie okolnosti a príčiny vzniku dopravnej nehody, ako aj to, kto bol vodičom motorového vozidla, sú predmetom vyšetrovania.
Polícia apeluje na všetkých účastníkov cestnej premávky, aby sa na cestách správali disciplinovane, ohľaduplne, plne sa venovali vedeniu vozidla, sledovali situáciu v cestnej premávke, nepreceňovali svoje schopnosti a dodržiavali dopravné predpisy.
Mimoparlamentná strana Demokrati neodstúpi z volieb. Zdôraznil to podpredseda strany Jaroslav Naď v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo. Líder hnutia Republika Milan Uhrík potvrdil, že chcú v najbližších štyroch rokoch zorganizovať referendum o vystúpení z NATO.
Naď na otázku o nízkych preferenciách strany Demokrati reagoval, že nebude súhlasiť s ich odstúpením z politického boja. Tvrdí napríklad, že voliči zo zahraničia im poslali hlasy a nechcú ich sklamať. Navyše nevie, v prospech koho by sa vzdali.
Uhrík okrem referendovej iniciatívy avizoval, že ak sa aj jeho hnutie nedostane do vlády, ale bude v parlamentnej opozícii, aj tak sa vzdá postu europoslanca.
Obaja diskutujúci súhlasili, že všetky kauzy, týkajúce sa bývalých vlád, treba vyšetriť. Nezhodujú sa v otázke vyvodenia zodpovednosti voči policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi. Podľa Uhríka by mal byť okamžite odvolaný. Tvrdí, že Republika sa nezastáva obvinených nominantov Smeru-SD. Podotkol, že "za Smeru-SD sa síce kradlo, ale bol aspoň ako-taký poriadok". Krajinu podľa neho musí po voľbách riadiť príčetná vláda.
Naď apeluje, aby sa s vyvodzovaním zodpovednosti po zásahu Národnej kriminálnej agentúry a obvinení šéfov Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu počkalo na rozhodnutia kompetentných orgánov. Hamran zatiaľ podľa jeho slov neurobil žiadny krok, ktorý by v ňom vzbudil nedôveru. Dodal, že ani odvolávanie šéfa tajnej služby Michala Aláča by aktuálne nič nevyriešilo. Poukázal na to, že je mesiac pred parlamentnými voľbami a po nich si aj tak nová vláda môže menovať svojho nominanta. Dôležité podľa neho je, aby mala polícia voľné ruky a mohla pracovať.
SLOVENSKO/ČESKÁ REPUBLIKA – Invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa z 21. augusta 1968 síce neotriasla veľmocenským postavením Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), bola však zničujúca pre jeho obraz vo svete. V pondelok si pripomenieme 55. výročie tejto udalosti.
Vpád do Československa totiž odsúdila absolútna väčšina štátov sveta, okrem tých, ktoré od ZSSR úplne záviseli, ako Kuba alebo Vietnam, tých, ktoré potrebovali sovietsku vojenskú pomoc, ako Sýria alebo Irak, alebo tých, ktoré tvrdo odmietali akékoľvek liberalizačné snahy, ako napríklad Severná Kórea. Inváziu tvrdo odsúdili aj socialistické krajiny, ktoré dlhodobo odmietali akceptovať sovietske líderstvo v komunistickom bloku. V tomto prípade išlo o Juhosláviu, Rumunsko, Albánsko a najmä Čínu. Vpád do Československa kritizovala aj väčšina komunistických strán v západoeurópskych krajinách, ale aj v Afrike a Ázii.
Okupácia Československa aj u najväčších sympatizantov komunizmu pochovala všetky ilúzie o možnosti reformovať diktatúru sovietskeho typu do podoby „socializmu s ľudskou tvárou“. Sympatie k sovietskemu režimu stratili aj mladí ľavicoví radikáli. Ich nádeje sa však neupínali k československým reformátorom a Alexandrovi Dubčekovi, ale novou nádejou na konečnú zmenu fungovania spoločnosti bol skôr čínsky komunistický líder Mao Ce-tung.
Slovensko a Česko si v pondelok pripomenú 55. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšej Československej socialistickej republiky. V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do ČSSR. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991.
Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom.
Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Pápež František v nedeľu vyzval na diplomatické riešenie politickej krízy v Nigeri. Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AFP.
"So znepokojením sledujem, čo sa deje v Nigeri a pripájam sa k výzve biskupov v prospech mieru v krajine a stability v regióne Sahel," povedal František na vatikánskom Námestí svätého Petra po nedeľnej modlitbe Anjel Pána. "S modlitbou sa pripájam k úsiliu medzinárodného spoločenstva nájsť čo najskôr mierové riešenie pre dobro všetkých," dodal pápež.
Junta v Nigeri sa dostala k moci 26. júla, keď zadržala demokraticky zvoleného prezidenta Mohameda Bazouma. Niger s približne 26 miliónmi obyvateľov je od roku 2020 štvrtou západoafrickou krajinou, v ktorej došlo k štátnemu prevratu, píše AFP.
Voľby do Národnej rady (NR) SR by v auguste vyhrala strana Smer-SD so ziskom 20 percent hlasov. Nasledovali by Progresívne Slovensko (PS) s 15 percentami a Hlas-SD so 14,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu, ktorý realizovala agentúra Focus pre TV Markíza.
Do parlamentu by sa dostali aj Republika (8,8 percenta) a KDH (6,1 percenta). Rovnako by do NR SR postúpili SaS (6,1 percenta), SNS (5,3 percenta) a Sme rodina (5,1 percenta).
Pred bránami parlamentu by ostala koalícia OĽaNO a priatelia, Za ľudí a Kresťanská únia. Získala by 6,4 percenta hlasov voličov, no ako koalícia troch strán potrebuje na postup do parlamentu aspoň sedem percent.
Potrebných päť percent by nezískali ani Aliancia (3,4 percenta), Demokrati (3,1 percenta), Kotlebovci - ĽSNS (2,1 percenta) či Modrí, Most-Híd (1,7 percenta) a subjekty združené okolo Maďarského fóra (0,7 percenta).
Do parlamentu by sa tiež nedostali Srdce vlastenci a dôchodcovia - Slovenská národná jednota (0,4 percenta) ani Karma (0,3 percenta). Pirátska strana-Slovensko, SDKÚ-DS, Komunistická strana Slovenska, Vlastenecký blok, Spravodlivosť a My Slovensko by získali 0,2 percenta. Slovenské Hnutie Obrody by získalo 0,1 percenta hlasov. Nula percent by získali Princíp a Spoločne občania Slovenska.
Smer-SD by v parlamente získal 37 kresiel, PS 28 a Hlas-SD 27. So 16 poslancami by v NR SR bola Republika, SaS a KDH by mali zhodne po 11 kresiel. SNS a Sme rodina by obsadili zhodne po desať kresiel.
Prieskum sa konal od 9. do 16. augusta na vzorke 1009 respondentov.
TRENČÍN – Podľa doteraz zverejnených informácií mal 43-ročný muž bodnúť brata do tváre. Vyšetrovateľ voči nemu vzniesol obvinenie za pokus zločinu ublíženie na zdraví. Polícia o tom informovala na sociálnej sieti.
Incident sa mal odohrať v Trenčíne v byte mladšieho, 38-ročného brata počas návštevy. Predchádzala mu slovná hádka a prítomnosť alkoholu. Starší brat bodol značnou silou mladšieho ocieľkou na brúsenie nožov do oblasti tváre, konkrétne do miesta pri koreni nosa a do bezprostrednej blízkosti pravého oka, čím spôsobil svojmu bratovi zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie v nemocnici.
Po útoku odišiel páchateľ z bytu preč. Muža v zmysle zákona obmedzili na osobnej slobode a umiestnili ho v cele policajného zaistenia.
Vyšetrovateľ podal podnet na jeho väzobné trestné stíhanie a o jeho ďalšom osude bude rozhodovať súd. V prípade dokázania viny hrozí obvinenému trest odňatia slobody na päť až dvanásť rokov.
ŽILINA – Narodila sa uprostred druhej svetovej vojny a lekár jej pri narodení prorokoval blízku smrť. Prežila a vyrástla z nej silná žena, ktorú čakali nemalé životné skúšky spojené s minulým režimom. Toto je príbeh Žilinčanky Nadi Köhlerovej.
Narodila sa 2. septembra roku 1944 dcére židovského riaditeľa textilnej továrne Viere a otcovi Štefanovi pochádzajúceho z chudobných pomerov.
Matka sa pre svoju vieru musela skrývať
„Aj keď mamička nebola nijako veriaca, na začiatku vojny konvertovala ku katolíkom a neskôr otec požiadal prezidenta o výnimku, aby mamička nemusela do transportu. Stálo to vraj dosť peňazí, ale nakoniec aj to prestalo platiť a zmiešaným manželstvom bol ohrozený aj otec. Snáď sa vraj vzhľadom na to na oko rozviedli, to už neviem presne,“ približuje pamätníčka Naďa dramatické okolnosti, ktoré predchádzali jej narodeniu pre magazín Paměť národa.
V roku 1942 Viera spolu so svojou mamičkou dostali rozkaz dostaviť sa na zhromaždisko, odkiaľ mali byť deportované nevedno kam. Štefan Šaradin sa však rozhodol svoju milovanú ženu zachrániť. Pracoval vtedy v žilinskej továrni na zápalky, kde ako riaditeľ pôsobil tzv. hospodársky dôležitý pán Wittenberg. Ten na otcovu prosbu dovolil, že môže schovávať svoju ženu v pivnici továrne.
Po viac ako roku skrývania v pivnici Viera otehotnela. Hrozili zdravotné komplikácie, a ak by sa pôrod aj podaril, čo s malým novorodencom? Skrýša mohla byť ľahko vyzradená a dôsledky katastrofálne.
„Našťastie prišiel zmätok spojený s vypuknutím Slovenského národného povstania. Mamička v tom čase dostala pôrodné bolesti a otec ju odviezol do pôrodnice. V tých chaotických dňoch nikto neriešil, či je mamička Židovka, a pod dohľadom lekára ma porodila. Bola som vraj ale taká slabučká, že doktor mi prorokoval skorý koniec. Mamička sa zariekla, že urobí všetko pre to, aby som žila.“
Do pivnice už sa s novonarodenou dcérou nevrátila. Útočisko našli v horách v Turci u vzdialenej príbuznej, ktorá matku s dcérou schovala vo svojom dome. Keď museli utiecť aj odtiaľ, dožili koniec vojny v pivničnom byte v Žiline.
O svojom pôvode nevedela až do dospelosti
Po vojne sa Viera dozvedela, že babičku deportovali do koncentračného tábora, ktorý neprežila. Naďa o rodinnej histórii vtedy nevedela nič.
„Nebola som vychovávaná ako Židovka a vôbec som nevedela, že ňou som. Boli sme krstení katolíci, ale ja som celý život ateistka. Inak som bola v škole obľúbená a dobre som sa učila. Aj keď bolo Slovensko veľmi antisemitické, ja som to nijako nepociťovala, pretože nikto nič nevedel až do dospelosti, keď ma začala zaujímať rodinná história,“ hovorí pamätníčka.
Strýko dostal trest smrti
Otec po vojne vstúpil do komunistickej strany, pretože idealisticky veril, že strana zmení sociálne pomery v spoločnosti k lepšiemu. V tom čase na Slovensku vznikali nové úrady, vrátane Štátnej bezpečnosti. Nadin strýko Juraj Glaser, ktorý počas vojny bojoval s partizánmi a ktorému chýbalo vzdelanie, sa nechal v dobrej viere u ŠtB zamestnať. Jeho priamym nadriadeným bol Osvald Závodský. Toho komunisti obvinili, podobne ako v Čechách Rudolfa Slánského, z údajnej protistraníckej činnosti. Závodského vedenie Štátnej bezpečnosti vraj nepracovalo podľa inštrukcií straníckeho vedenia a krylo rôzne definovaných nepriateľov. Na základe vykonštruovaného procesu ho komunisti v roku 1954 popravili. Nadin strýko Juraj Glaser dostal trest smrti tiež, potom verdikt znížili na doživotie. V Leopoldove a ďalších lágroch nakoniec pretrpel 13 rokov.
Snáď vďaka tomu, že otec bol v KSČ a uväznený strýko nosil iné priezvisko, nemala Naďa problém dostať sa na vysokú školu. V rokoch 1961 až 1966 v Bratislave študovala farmáciu. V tom čase sa tiež zoznámila so svojim osudovým mužom Ivanom Köhlerom, bohémskym študentom hudobných vied, ktorý miloval jazz a fotografovanie viac ako školu. „Keď som sa s ním zoznámila, už bol zo školy vyhodený, takže ju ani nedoštudoval,“ spomína Naďa na muža, ktorý jej učaroval svojou charizmou a talentom. Na ďalších viac ako dvadsať rokov sa stala jeho životnou oporou.
Udalosti augusta 1968
V roku 1966 dostala Naďa umiestnenku do lekárne v Českej Lípe a Ivan tam dostal prácu v múzeu. Narodil sa im syn Richard a tu ich zastihla invázia vojsk Varšavskej zmluvy. „Bývali sme na námestí v Českej Lípe, boli štyri hodiny ráno a na dvere búchal kamarát so slovami: Vstávajte, je vojna, sú tu Rusi a vy spíte. Vyšli sme dole na námestie, ktoré už bolo plné tankov. Môj manžel s jedným kolegom z múzea sadli na motorku a odišli do Prahy fotiť okupáciu,“ opisuje Naďa dramatické okamihy.
Ivan Köhler sa zapojil do amatérskej fotografickej skupiny, ktorá spolupracovala s fotografmi z Mníchova, kam v roku 1969 dostali Köhlerovci pozvanie. Naďa si v Mníchove našla brigádu v odbore, Ivana sa pokúšal zamestnať vo svojej galérii mníchovský priateľ, ale po nejakej dobe ho prepustil. „Manžel bol bohém celým telom. Bol veľmi družný a najradšej bavil ľudí. Nemal zmysel pre zodpovednosť a disciplínu. Kamarát by vraj asi skrachoval, keby ho tam ešte chvíľu nechal,“ charakterizuje Naďa svojho vtedajšieho manžela, ktorého slobodomyseľná povaha vo vtedajšom režime zapríčinila mnoho problémov.
Naďa v Mníchove zostala tri mesiace, Ivan sa rozhodol zostať dlhšie. Písal sa rok 1969 a v Československu vyšlo rozhodnutie opäť nepriedušne uzavrieť hranice. Občania, ktorí sa zdržiavali mimo územia republiky, sa mali pod hrozbou postihu vrátiť do 9. októbra 1969.
„Môj manžel sa o to ale vôbec nezaujímal. Bola mu ľahostajná politika aj kto je prezident. On chcel len žiť, chcel byť voľný a užívať si život. Takže si nevšimol nariadenie nejakého Husáka, že sa má vrátiť. Zháňala som sa po ňom, aby nebol problém. Ale problém bol.“
Naďa v roku 1984. Foto: Paměť národa
ŠtB prekážal ich životný štýl
Akonáhle sa Ivan tri týždne po termíne vrátil do republiky, zabavili mu pas a ako občan podozrivý z pokusu o emigráciu sa ocitol pod štátnym dozorom. „ŠtB nám urobila domovú prehliadku a myslím, že mu vtedy zabrali aj negatívy z augustovej okupácie 1968,“ opisuje Naďa situáciu.
Ivanov neskorý návrat do Československa tak odštartoval dvadsaťročné prenasledovanie, ktoré na svojich pleciach niesla predovšetkým pamätníčka Naďa Köhlerová. Jej manžel, od tej chvíle považovaný za antisocialistický živel, si nebral servítky pred ústa. Nedokázal sa zmieriť s tým, že mu režim znemožňuje žiť slobodne. Zároveň ale nerobil nič, za čo by ho mohli zavrieť, pretože do ilegálnych ani politických akcií sa nezapájal.
„To ho nezaujímalo. Dráždil skrátka len svojím spôsobom života. Mal zamestnanie v múzeu, ale kontakt s mníchovskými fotografmi, záľuba v džeze či fotografovanie bolo prejavom slobodného zmýšľania. Manžel bol na očiach pre svoju výstrednosť.“
V roku 1970 sa Naďa rozhodla vrátiť na Slovensko. V Českej Lípe pociťovala veľkú psychickú záťaž, pretože manžel necítil zodpovednosť za rodinu ani po finančnej stránke a dúfala, že na Slovensku ju podporí manželova matka. To sa však nestalo.
„Išla som nakoniec tam, kam nikto nechcel – do malého mestečka Rajec. Dostala som miesto vedúcej lekárne, hoci som nebola v strane. To len svedčí o tom, že Rajcu sa naozaj každý snažil vyhnúť. Dôležité bolo tiež, že sme tam dostali bývanie. Na prízemí bola lekáreň, na poschodí nádherný priestranný byt. Na pôjde si manžel urobil ateliér.“
V pätách im boli tajní a situácia tam bola ešte horšia. „Prišli okamžite. Zasahovali do súkromného života tým, že pozorovali, ako žijeme, a videli, že manžel neprispieva na domácnosť, že máme konflikty, videli, že som obľúbená a mám okolo seba kamarátov, ktorí mi napríklad aj dvorili,“ opisuje. Všetky tieto slabé miesta ŠtB používali na to, aby mohli mužom manipulovať. „Napríklad zavolali manželovi do práce, že niekoho doma mám, hoci išlo len o kamaráta. Manžel sa vrátil a nastal medzi nami konflikt. A to sa im hodilo. Čakali, že to vzdám a že od neho utečiem.
Keby od manžela odišla, zničili by ho
Naďa to síce s manželom nemala ľahké a rodinu s tromi deťmi de facto živila sama, ale pred ŠtB ho stále kryla. „Manžela pozývali na výsluchy, ale bol drzý a logicky veľmi neuvažoval, žil si vo svojej umeleckej dimenzii, čím ich hrozne rozčuľoval. Nemali však pádny dôvod, aby ho zavreli. Radšej sa rozprávali so mnou, pretože to malo nejakú logiku. Chodili za mnou často, väčšinou do lekárne. Chceli odo mňa, aby som presvedčila manžela na podpísanie spolupráce s ŠtB. Že mu dajú pas a vyšlú ho na zahraničné cesty. Samozrejme sme to odmietli. Tak za mnou chodili a snažili sa ma presvedčiť, aby som od manžela odišla, pretože sa nestará o rodinu. Keby som od neho odišla, mali by to s ním jednoduchšie a zničili by ho. Kryla som ho.“
Čo si džezová sekcia mohla dovoliť na Slovensku, to by v Čechách neprešlo
Naďa oceňovala umelecké kvality manželovej fotografickej práce a snažila sa ho podporovať finančne aj morálne. Mohla si užívať jazzové koncerty a festivaly v Žiline, ktoré Ivan Köhler organizoval, aj návštevy priateľov v dome v Rajci, ktorý sa stal akýmsi neoficiálnym umeleckým centrom. Čisto pragmaticky sa usilovala o zachovanie rodiny aj z obáv o svoje deti, ktoré by mali veľké problémy, ak by sa ich otec stal politickým väzňom.
„Zaujímavé bolo, že manžel spolupracoval s českou Jazzovou sekciou a umožňoval významným českým jazzmanom, ako bol Jiří Stivín, Jana Koubková, Eva Olmerová a ďalším, vystupovať v Žiline.“ Jazzová sekcia nevzbudzovala na Slovensku toľko nežiaducej pozornosti ako v Čechách. Naďa napríklad spomína, že Česi priniesli na festival zo Západu materiály o umení. „Nikto z ŠtB si to ani nevšimol. Chalani hovorili, že toto keby vybalili v Prahe, hneď by ich zobrali. ŠtB sa totiž na Slovensku sústredila hlavne na opozičnú cirkev.“
V roku 1975 bola tretíkrát tehotná, keď ich dom navštívil o generáciu starší slovenský spisovateľ Dominik Tatarka, ktorý od roku 1970 nesmel publikovať. „Ja som bola nešťastná, že som tehotná, pretože som netušila, ako to všetko zvládnem. Cítila som sa unavená, na všetko sama, manžel mi nepomáhal. Dominik Tatarka bol ale taký milý a láskavý, že ma nejako upokojil. Nakoniec som dcéru pomenovala po ňom,“ rozpráva Naďa Köhlerová, ktorá si dodnes nemôže odpustiť, že už sa so spisovateľom nikdy nestretla.
„Keď sa dozvedel, že mám Dominiku, napísal mi veľmi krásny, dlhý a dojemný list. Vtedy bol v úplnom zatratení, úplne sám, navyše chorý a bolo pre neho povzbudením, že niekomu stál za to, aby po ňom pomenoval svoje dieťa.“
Naďa mu chcela odpísať a stretnúť sa s ním, ale dostala vážne varovanie, aby to nerobila, pretože Tatarka je, rovnako ako jej manžel, pod stálym dohľadom ŠtB, všetka jeho korešpondencia je lustrovaná, na dome má kamery a stretnutie sa im vypomstí. Až po jeho smrti Naďa objavila, že vo svojej knihe Sám proti noci vydanej roku 1984 v Mníchove venoval niekoľko listov jej dcére Dominike. Mimochodom, bol prvým z niekoľkých málo Slovákov, ktorí podpísali Chartu 77.
Naďa Köhlerová vychovala tri deti, po revolúcii 1989 sa rozviedla a usadila sa v Prahe.
Predseda Smeru-SSD Robert Fico a predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina) podporia mimoriadnu schôdzu parlamentu k zásahu Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), ktorá poslancov čaká v pondelok (21. 8.). Zhodli sa na tom v diskusnej relácii TA3 V politike. Žiadajú tiež prezidentku Zuzanu Čaputovú a premiéra Ľudovíta Ódora, aby situáciu riešili.
"Téma by mohla byť veľmi slušne rozpracovaná na pôde NR SR, veľmi záleží od toho, ako sa postavia poslanci k iniciatíve," uviedol Fico.
Obaja tiež žiadajú Ódora, aby okamžite pristúpil k odvolaniu policajného prezidenta Štefana Hamrana. Naznačili manipuláciu vyšetrovaní. Fico hovoril o snahe pozatvárať opozíciu, Kollár o boji proti Sme rodina.
Fico spomenul aj hrozbu manipulácie výsledkov parlamentných volieb pri sčítavaní hlasov. Avizoval, že Smer-SD má pripravený systém kontroly výsledkov. Obdobne sa vyjadril aj Kollár.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu oznámil, že pricestoval na návštevu Holandska. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Lietadlo so Zelenským pristálo na vojenskom letisku v Eindhovene okolo poludnia, povedal hovorca holandskej vlády. Táto návšteva prichádza po tom, ako Spojené štáty schválili dodanie stíhačiek F-16 z Dánska a Holandska na Ukrajinu.
Ukrajinský prezident napísal, že do Holandska pricestoval so svojou manželkou Olenou. Priblížil, že s holandským premiérom Markom Rutteom bude rokovať najmä o stíhačkách F-16.
Ide o druhú Zelenského návštevu Holandska od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Podľa agentúry Reuters je predmetná návšteva súčasťou pokračujúceho úsilia Kyjeva o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
VYSOKÉ TATRY – V Tatranskom národnom parku (TANAP) ešte nevedia definovať počet vlastníkov, ktorí by chceli predať svoje pozemky v rámci výkupu. Ten bude realizovať štát. Riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko pre agentúru SITA vysvetlil, že zatiaľ disponujú len čiastkovými informáciami, ktoré ešte nie sú definitívne. Výzva totiž bude ukončená na konci augusta. V priebehu septembra začnú s vyhodnocovaním ponúk, ktoré potrvá do konca októbra.
Podľa Majka informácie o počte národnému parku posunie ministerstvo ako výstup z aplikácie, prostredníctvom ktorej sa záujemcovia o odpredaj môžu hlásiť. „Rokovali sme už s viacerými aj súkromnými vlastníkmi, aj so zástupcami tých pozemkov, kde sú vlastníkmi mestá. Oslovili sme nespočetné množstvo vlastníkov aj písomne, aby sa každý dobrovoľne rozhodol, či si chce pozemok ponechať alebo ho ponúkne na odpredaj,“ opísal.
Práve vlastníctvo pozemkov zo strany štátu umožňuje podľa rezortu životného prostredia správam národných parkov efektívnejšie spravovať najvzácnejšiu slovenskú prírodu. „Vďaka vlastníctvu a dohodám s majiteľmi máme už dnes v Tatranskom národnom parku 54 percent územia v najprísnejšom režime ochrany. Vieme podporovať mäkký turizmus, vychádzať v ústrety návštevníkom a zároveň plniť svoju základnú funkciu, a to chrániť tú najcennejšiu prírodu,“ uviedol riaditeľ najstaršieho národného parku na Slovensku. Zároveň pripomenul, že princíp aktuálneho výkupu je postavený na dobrovoľnosti vlastníka ponúknuť svoj pozemok na výkup.
Zámerom výkupu pozemkov v národnom parku a starostlivosti o ne je zachovať ich vzácnosť a biodiverzitu. „Keď som súkromný vlastník nejakého pozemku, pozerám sa naň aj z pohľadu ekonomických výnosov. Ako keď máte pole, zasadíte zemiaky a očakávate aj nejakú úrodu. To je logický pohľad súkromného vlastníka na pozemok, ktorý chce z neho čerpať aj nejaké benefity,“ poznamenal Majko. Pri pozemkoch, ktoré prejdú do vlastníctva štátu, však správa podľa jeho slov vie garantovať, že jediným benefitom bude biodiverzita, zachovanie prírodných procesov a všetkého vzácneho, čo sa v danom území nachádza. „Určite nebude prioritou manažovanie, obhospodarovanie alebo nejaké komerčné využitie,“ dodal. Zámerom je podľa jeho slov naplniť ciele a vízie ozajstného národného parku, v rámci ktorých ekonomika nie je na prvom mieste.
Pripraviť ponuku pozemku na výkup štátom má verejnosti pomôcť aj aplikácia ponukavykupupozemkov.sk. Kontakty na koordinátorov výkupu sa nachádzajú na oficiálnych stránkach každej správy národného parku. Celkovo je na výkup od súkromných vlastníkov určených 68 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Rozhodovať bude komisia zložená z predstaviteľov ministerstva životného prostredia a Útvaru hodnoty za peniaze.
BAJEROVCE – Časť úseku cesty III. triedy medzi obcami Bajerovce, okres Sabinov a Šambron v okrese Stará Ľubovňa v lete zrekonštruovali. Informovala o Správa a údržba ciest Prešovského samosprávneho kraja s tým, že práce si vyžiadali takmer pol milióna eur.
Dôvodom rekonštrukcie približne kilometrového úseku cesty bol jej nevyhovujúci stavebno-technický stav, ktorý už dlhšie obdobie trápil účastníkov cestnej premávky. „V rámci stavebných prác sme realizovali frézovanie vozovky, recykláciu podkladu za studena, osadenie trativodu a drenážnych šácht a zriadenie obrusnej asfaltovej vrstvy, vrátane spojovacieho postreku," uvádzajú prešovskí cestári. Okrem toho sa spevnili krajnice a uložili priekopové tvárnice, súčasťou projektu bola aj rekonštrukcia piatich priepustov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu prisľúbil tvrdú odvetu za ruský raketový útok na centrum severoukrajinského mesta Černihiv, pri ktorom v sobotu zahynulo sedem ľudí a vyše sto ďalších bolo zranených.
"Som si istý, že naši vojaci odpovedia Rusku za tento teroristický útok. Reagovať (budú) hmatateľne," povedal Zelenskyj vo videopríhovore zverejnenom v nedeľu v skorých ranných hodinách na záver návštevy Švédska.
Agentúra AP podotkla, že šlo o Zelenského prvú zahraničnú cestu od účasti na júlovom summite NATO v Litve.
Medzi obeťami útoku v Černihive uviedol Zelenskyj aj šesťročné dievčatko Sofiu a potvrdil, že medzi zranenými je 15 detí.
Gubernátor Černihivskej oblasti Viačeslav Čaus v nedeľu informoval, že celkový počet zranených stúpol na 148.
Ukrajinské médiá uviedli, že ruská armáda zasiahla centrum Černihova balistickou raketou. Okrem univerzity dostalo zásah aj činoherné divadlo, kde sa konala výstava výrobcov dronov.
"Je mi jasné, že ich cieľom bolo vojenské podujatie, ktoré sa konalo v budove činoherného divadla," povedal úradujúci primátor Černihiva Olexandr Lomako o výstave dronov usporiadanej v divadle. Dodal zároveň, že "Rusi, ktorí tieto rakety odpálili, a tí, ktorí im dali príkaz zasiahnuť mesto uprostred bieleho dňa, si boli vedomí, že obeťami budú väčšinou civilisti."
V rozhovore pre britskú stanicu BBC Lomako označil sobotňajší útok za teroristický čin a za vojnový zločin spáchaný na civilistoch.
Černihivská radnica vyhlásila v meste trojdňový smútok na pamiatku obetí sobotňajšieho útoku.
