Matka Tereza bola výnimočnou ženou, ktorá obetovala svoj život pomoci tým, ktorí to najviac potrebovali. Jej práca v prospech chudobných a chorých je inšpiráciou pre ľudí na celom svete. Matka Tereza sa narodila v roku 1910 v Skopje v dnešnom Severnom Macedónsku. V roku 1928 vstúpila do rehoľného rádu Loretánskych sestier v Írsku. V roku 1931 odišla do Indie, kde začala pracovať s chudobnými a chorými v Kalkate. V roku 1950 založila rehoľný rád Kongregácia misionárok lásky, ktorý sa venuje pomoci najbiednejším a opusteným.
Matka Tereza sa venovala starostlivosti o chorých a umierajúcich, o opustených, deti a o ženy, ktoré boli znásilnené alebo týrané. Jej práca bola založená na princípoch kresťanskej lásky a milosrdenstva. Za svoju prácu získala mnoho ocenení vrátane Nobelovej ceny za mier v roku 1979.
V septembri 2016 ju pápež František vyhlásil za svätú. Práca Matky Terezy je aj v súčasnosti inšpiráciou pre ľudí na celom svete. Jej odkaz je jasný: každý človek, bez ohľadu na svoj spoločenský status alebo zdravotný stav, si zaslúži lásku a starostlivosť.
Matka Tereza počas svojho života navštívila takmer každý kút sveta a neobišla ani Žilinský kraj, keď 14. mája 1990 navštívila Čadcu. Pozdravila vtedy tisícky ľudí, ktorí si nedali ujsť príležitosť osobne vidieť ženu, ktorá celý život venovala tým najbiednejším. Na tomto stretnutí sa zúčastnili aj dve Kysučanky, ktoré ju mohli pozdraviť a vidieť na vlastné oči. „Bol to pre mňa výnimočný deň. Videla som ju síce z diaľky, bola veľmi maličká, ale jej rúcho svietilo, bolo ju naozaj pekne vidieť. Vôbec som vtedy netušila, že raz bude svätá,“ povedala Helena Pagačová z Čadce.
Tí, čo boli nablízku, sa jej mohli aj dotknúť. „Pozerala som sa na Matku Terezu. Mala som veľké zdravotné problémy, ale jej slová ma povzbudili. Bolo to úžasné, taká malá žienka, ale jej veľká láska ma napĺňala,“ spomína Magdaléna Bezegová zo Zborova nad Bystricou. Na tieto okamihy z ich stretnutia tak nikdy nezabudne. „Keď to raz máte v pamäti, nikto a nikdy vám to nezoberie. Zostane to navždy vo vašom srdci," dodala.
Vďaka modlitbám sa stali dva zázraky Matky Terezy. Prvý bol oficiálne uznaný už v roku 1998, len rok po jej smrti. Išlo o uzdravenie indickej ženy, ktorej lekári našli v žalúdku neoperovateľný nádor. Rehoľné sestry jej priložili k žalúdku medailón Matky Terezy, bolesť ustúpila a nádor jej zmizol. Rovnako zázračný je aj príbeh Brazílčana, ktorý Matke Tereze vďačí za zbavenie sa infekcie v mozgu. Ťažko chorý Marcilio Haddad Andrino sa spolu s manželkou vytrvalo k Matke Tereze modlili, aby ho zbavila choroby. Lekári si inak ako zázrak jeho uzdravenie nevedeli vysvetliť. Uzdravenie Marcilia bolo cirkvou vyhlásené v poradí za druhý zázrak Matky Terezy, vďaka ktorému ju aj vyhlásili za svätú.