Preskočiť na obsah
  |  

Pri vážnej nehode v Kapušanoch ostali ranení

KAPUŠANY – Vážnu dopravnú nehodu zaznamenali dopoludnia v Kapušanoch pri Prešove. Na hlavnom ťahu sa zrazili osobné autá a kamión.

Ako informovali okoloidúci, na miesto nešťastia prišli záchranné zložky, niektorí účastníci vraj boli zranení. Bližšie informácie o príčinách nehody zatiaľ neboli známe. Podľa hlásenia Zelenej vlny RTVS vodiči v tomto úseku musia počítať so zdržaním, a to v obidvoch smeroch.

(Zdroj a foto: regiony.zoznam.sk)

  |  

Veľké nešťastie: Bojnická zoo prišla o mladého ošetrovateľa

BOJNICE – Národná Bojnická zoo prišla o jedného zo svojich ošetrovateľov. Mladý Lukáš zomrel náhle vo veku 25 rokov. Informovala o tom Bojnická zoo na svojej sociálnej sieti.

Podľa Bojnickej ZOO sa mladý Lukáš venoval ošetrovaním šeliem a neskôr aj africký slonom. Po jeho odchode zavládol v Bojniciach smútok a kolegom bude určite chýbať. S ošetrovateľstvom a chovateľstvom zvierat začal na začiatku minulého roka.

„Lukáš bol náš kolega a kamarát. Bol priateľský a zhovorčivý. V zoo začínal na úseku záhradníctva v roku 2021 a vzhľadom na to, že ho práca so zvieratami napĺňala a lákala nielen doma, ale aj v zoo, od januára 2022 prešiel na zoologický odbor ako chovateľ/ošetrovateľ zvierat. Odišiel človek, ktorý mal rád prírodu, zvieratá a život ako taký," uviedla pre Nový Čas vedúca odboru marketingu v zoo Bojnice.

„Nič nie je také ťažké, ako nájsť vhodné slová pre veľkú bolesť," napísala zoo odkaz pre Lukáša.

  |  

Prehovorili muž, ktorý prežil holokaust, i Róbert Bezák

LEVOČA – Levočania si pripomenuli Deň holokaustu a rasového násilia. Pri tejto príležitosti sa mesto opäť pripojilo k projektu Nezabudnutí susedia, ktorého cieľom je zorganizovať spomienkovú tryznu súbežne v čo najväčšom počte slovenských miest a obcí.

O podujatí informovalo mesto na svojej sociálnej sieti. V Levoči sa celoslovenská tryzna uskutočnila v piatok ôsmeho septembra pri pamätnej tabuli obetiam holokaustu na budove Spojenej školy internátnej na Námestí Štefana Kluberta. Stalo sa tak na mieste, kde v minulosti stála synagóga.

Súčasťou programu spomienkového podujatia boli príhovory preživšieho Ladislava Wellwarda, emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka a modlitba za zosnulých rabína M. B. Kapustina. Prítomní čítali mená obetí holokaustu aj mená záchrancov.

  |  

Banská Bystrica hostí remeslá a Anetu Langerovú

BANSKÁ BYSTRICA – Najväčšie kultúrno-spoločenské podujatie v Banskej Bystrici prináša počas druhého septembrového víkendu umenie tradičného remesla. Tentoraz ide o mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo – informovala Banská Bystrica na svojej sociálnej sieti.

Trh tradičných remesiel a stánky s ľudovo-umeleckými výrobkami budú od ôsmeho do desiateho septembra umiestnené v okolí Barbakánu a na Starej tržnici na Námestí Štefana Moysesa, na Námestí SNP a v Dolnej ulici. Okrem predaja samotných výrobkov je trh sprevádzaný ukážkami ich výroby. Prezentujú sa takmer tri stovky remeselníkov zo Slovenska, ale i zo zahraničia.

Návštevníci môžu vidieť prácu umeleckého odlievača kovov, bábkara, šperkára a zvonolejára. Pre zatraktívnenie vstupu na Trh tradičných remesiel bola na základe grafických návrhov scénografa Františka Liptáka vyrobená drevená brána. Prvýkrát je predstavená počas tohtoročného jarmoku. Hlavným dejiskom folklórnych vystúpení, koncertov a otváracieho ceremoniálu je pódium na Námestí SNP.

Medzi účinkujúcimi sú český hráč na bendže, spevák a zabávač Ivan Mládek, speváčka Aneta Langerová, kapela Ploštín Punk a vokálna skupina Fragile. Lazovnú ulicu zaplnili tvorivé dielne a výstava venovaná Radvanskému jarmoku. V Regionálnom centre remesiel ÚĽUV na Dolnej ulici 14 prebieha prezentácia ľudových remesiel. V rámci sprievodného programu je v Thurzovom dome sprístupnená výstava SymBBolika šperkárky Kataríny Žiak – priblížilo Mesto Banská Bystrica na svojom facebookovom profile.

Foto: FB Banská Bystrica

  |  

Rozlúčiť sa s letom prišli na KVP-čko Tina a Ego

KOŠICE – Na Sídlisku KVP v Košiciach sa s letom lúčia vo veľkom štýle. Zorganizovali tu deň plný zábavy, kvalitnej hudby, chutného občerstvenia a veselých chvíľ. To všetko v rámci Letného festivalu.

Ako ďalej informuje Mestská časť Košice-Sídlisko KVP na svojej sociálnej sieti, sobotné dopoludnie patrí dídžejovi a Divadlu hudby pre deti. K dispozícii sú zároveň všetky skákacie hrady, aby sa mohli poriadne vyblázniť aj najmenší kávepéčkari. Od 13.00 sa návštevníci festivalu môžu tešiť na modelovanie balónikov a karikaturistu, do 16.00 budú pripravené aj ďalšie atrakcie pre deti i dospelých.

Hlavný hudobný program sa začína o 16.00 vystúpením Tiny. Pokračovať bude kapelou Creek Sound, kapelou ICONITO, Kelsom a raperom Egom, ktorý program festivalu zakončí. Počas celej akcie budú prichystané stánky s občerstvením, ako aj lokálnymi výrobkami, aby si každý z tohto dňa mohol odniesť niečo na pamiatku. K dispozícii bude stánok s miešanými drinkami.

Všetko dianie je koncentrované v Drocárovom parku v blízkosti Komunitnej kaviarne v čase od 10.00 do 20.00. Parkovať sa dá na parkovisku medzi potravinami Milk Agro a Teakwondom na Stierovej ulici. Podujatie je spolufinancované Košickým samosprávnym krajom a Sídlisko KVP ho organizuje v spolupráci s OZ Občania sídliska KVP.

  |  

Prieskum: Peniaze deťom odkladajú takmer štyri pätiny rodičov. Využívajú najmä sporiace účty

Takmer polovica rodičov si myslí, že deti potrebujú na bezstarostné štúdium a osamostatnenie viac ako 20-tisíc eur. Peniaze im odkladá 77 percent rodičov, pričom využívajú najmä sporiace účty alebo stavebné sporenie, aj keď podľa odborníkov existujú výhodnejšie spôsoby. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu agentúry Ipsos pre investičnú platformu Fondee. Uskutočnil sa počas augusta tohto roku na vzorke 1 250 rodičov.

Na otázku, či budú deti pre úspešný vstup do dospelosti potrebovať viac peňazí ako ich rodičia, odpovedalo pozitívne 81 percent respondentov. Podľa 37 percent opýtaných by malo deťom stačiť na úspešné osamostatnenie sa niekoľko tisíc eur. Vyše 20-tisíc eur uviedlo 24 percent, viac ako 40-tisíc eur zvolilo 16 percent a hranicu okolo 100-tisíc eur uviedlo 5 percent rodičov.

"Otázkou zostáva, koľkým z nich sa podarí tieto sumy pre svoje dieťa či deti zabezpečiť. Totožný prieskum sa totiž pýtal aj na to, koľko mesačne dávajú pre každé dieťa bokom. Dve z piatich rodín uviedli, že len niekoľko eur a jedna z piatich odkladá pár desiatok eur. Ak to dávajú na sporiace účty, ako prieskum naznačuje, tak sa k hodnote 20-tisíc eur buď nedostanú, alebo sa násobne viac nadrú," dodala Eva Hlavsová z platformy Fondee.

Z prieskumu vyplýva, že 46 percent rodičov odkladá peniaze prostredníctvom sporiacich účtov. V prípade 38 % opýtaných ide o stavebné sporenie. Oba produkty však podľa investičnej platformy neumožňujú prekonať infláciu, ktorá predstavuje 2 až 3 percentá ročne. V konečnom dôsledku tak podľa odborníkov deti dostanú menej, ako im rodičia počas niekoľkých rokov odkladali.

"Keď rodič dieťaťu odloží 4-tisíc eur na bankový účet, za 18 rokov budú mať tieto peniaze až o takmer 40 % nižšiu hodnotu vplyvom inflácie. Princíp je rovnaký aj pri sporiacich účtoch, ktorých ročné úroky, žiaľ, nedosahujú výšku inflácie," objasnila Hlavsová.

Do investícií s cieľom finančného balíka pre deti, keď vyrastú, sa púšťa zlomok rodičov. Akcie využíva približne 13 percent z nich, termínované vklady, dlhopisy či ETF fondy využívajú jednotky percent rodičov. V prípade dlhodobého horizontu však investovanie dáva podľa odborníkov väčší zmysel pred sporiacimi účtami či stavebným sporením.

(tasr)