Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pripomíname si Deň obetí holokaustu a rasového násilia

Pod číslom 198/1941 vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Nariadenie bolo súhrnom právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovských občanov, ktorá vyústila až k deportáciám Židov do koncentračných táborov.

Prvý transport slovenských Židov vypravili zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942. V nacistických koncentračných táboroch zahynulo viac ako 70-tisíc židovských občanov zo Slovenska.

Dnes (9. septembra) uplynie 82 rokov od schválenia Židovského kódexu, ktorý vznikol podľa nemeckého nacistického vzoru a patril medzi najtvrdšie protižidovské opatrenia vo vtedajšej Európe, aj preto sa 9. september stal pamätným Dňom obetí holokaustu a rasového násilia.

Podľa riaditeľa Múzea židovskej kultúry Michala Vaněka je hlavným zmyslom tohto pamätného dňa aj to, "aby si ľudia mali možnosť uvedomiť, ako môže zákon vydaný najvyššou zákonodarnou mocou štátu viesť od zbavenia ľudských a občianskych práv až k vyvraždeniu desaťtisícov jeho obyvateľov. Aká tenká čiara je medzi právnym štátom a štátom bezprávia a kam až môže situácia dospieť, ak budeme ako spoločnosť relativizovať a ignorovať signály vedúce k vyčleňovaniu či nebodaj kriminalizácii skupín obyvateľstva na základe rasy, náboženstva alebo sexuálnej orientácie."

Židovský kódex, ktorý vláda vojnovej Slovenskej republiky vydala 9. septembra 1941, bol založený na rasovom vymedzení príslušnosti k židovstvu. Išlo o vládne nariadenie, ktoré na rozdiel od zákonov nepodliehalo schváleniu snemu a prezidenta. Bola to najrozsiahlejšia právna norma vydaná v rokoch 1939 - 1945.

Protižidovskú politiku reprezentoval celý aparát vojnovej Slovenskej republiky, ktorý vytváral diskriminačné prostredie. Nielen vláda, ale aj predstavitelia snemu, príslušníci Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), Hlinkovej gardy (HG), regionálni politici, ale aj dobová tlač. "Iniciátormi boli predstavitelia vojnového slovenského štátu, radikálne krídlo vládnucej politickej strany HSĽS s podporou prezidenta Jozefa Tisa, ktorí mali na získanie podpory časti majoritného obyvateľstva k dispozícii aparát propagandy, represie, ale aj systém odmeňovania svojich ľudí či podporovateľov z majetkov skonfiškovaných Židom," dodal riaditeľ Múzea židovskej kultúry.

Podľa neho bol Židovský kódex detailne rozpracovaný právny dokument s množstvom dodatkov, ktoré konkretizovali jednotlivé reštrikcie v každej oblasti sociálneho a hospodárskeho života Židov. Kódex prevzal mnohé antisemitské normy, ktoré na Slovensku vychádzali od roku 1940, inšpirované a prevzaté z nemeckých Norimberských zákonov z roku 1935.

Židovský kódex zásadne obmedzoval osobné, občianske, náboženské a spoločenské práva Židov. Upravoval ich evidenciu, zavádzal verejné označenie, vylučoval ich zo škôl. Obmedzenia sa týkali aj manželstva a pohlavného styku - zmiešané manželstvá trestal kódex trojročným väzením, mimomanželský pohlavný styk dokonca piatimi rokmi. Zaoberal sa aj majetkovoprávnym postavením Židov a upravoval prevod židovského majetku do takzvaného árijského vlastníctva.

Protižidovská politika vyústila k deportáciám Židov do nacistických koncentračných táborov, kde väčšina z nich po krutom zaobchádzaní našla svoju smrť. Transporty zo Slovenska odchádzali do 20. októbra 1942, pričom sa vyviezlo takmer 58-tisíc Židov. Ďalšia vlna deportácií prebiehala od septembra 1944 do marca 1945.

Utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny pripomínajú na Slovensku aj Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga (odhalený 28. augusta 1997) a Múzeum holokaustu v Seredi, ktoré vzniklo v roku 2016 v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora. Múzeum predstavuje autentické miesto viažuce sa k tragickému obdobiu riešenia židovskej otázky na Slovensku počas druhej svetovej vojny.

(tasr)

Minúta  |  

Maroko zasiahlo najsilnejšie zemetrasenie za posledných sto rokov. Hlásia už vyše 1 300 mŕtvych

Silné zemetrasenie, ktoré v noci na sobotu zasiahlo Maroko, si vyžiadalo najmenej 1 305 životov. Zranenia utrpelo ďalších 1 832 ľudí, z nich 1 220 je v kritickom stave, oznámilo večer marocké ministerstvo vnútra. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Úrady sa obávajú, že počty obetí sa ešte zvýšia. Záchranári sa len postupne dostávali do odľahlých oblastí. Maroko vyhlásilo trojdňový štátny smútok.

Mohutné zemetrasenie s magnitúdou 6,8 prinútilo mnohých obyvateľov krajiny stráviť noc v uliciach. Kráľovské marocké ozbrojené sily totiž varovali, že ešte stále hrozia následné otrasy.

Otrasy zdevastovali horské dediny a zničili alebo poškodili mnohé budovy vrátane pamiatok zapísaných do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zábery na sociálnych sieťach zachytávajú trosky i ľudí utekajúcich z budov. Mnohí z obáv z ďalších zemetrasení strávili noc vonku.

Podľa Amerického geologického ústavu (USGS) išlo o najsilnejšie zemetrasenie, aké zasiahlo túto časť severnej Afriky za posledných 100 rokov. Dôsledky prírodnej katastrofy bolo cítiť v okruhu 400 kilometrov. Ľudí vytrhlo zo spánku aj v Španielsku a Portugalsku. Pocítili ho tiež v Alžírsku.

K zemetraseniu došlo v marockom pohorí Vysoký Atlas krátko po 23 h miestneho času (22 h SEČ) v relatívne malej hĺbke 18,5 kilometra, uviedla USGS, pričom epicentrum sa nachádzalo asi 72 kilometrov juhozápadne od Marrakéša, mesta s približne 840-tisíc obyvateľmi a obľúbenej turistickej destinácie.

https://twitter.com/pusholder/status/1700381840371036234

Toto historické mesto, ktoré je vyhľadávané turistami, bolo údajne vážne zasiahnuté, píše stanica BBC.

Zemetrasenie vyvolalo paniku medzi obyvateľmi v Marrakéši, Agadire a ďalších mestách a otrasy bolo cítiť aj v Rabate a Casablance, informovali miestne noviny.     

https://twitter.com/akkadinrte2/status/1700413167799595222

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR nateraz neeviduje, že by medzi obeťami či zranenými po zemetrasení v Maroku mali byť občania SR. Pre TASR to potvrdili z komunikačného odboru rezortu.

"Sme však naďalej v kontakte s tamojšími úradmi a situáciu preverujeme," uviedli. Rezort zároveň potvrdil, že eviduje 15 Slovákov, ktorí sa dobrovoľne zaregistrovali pred cestou do Maroka.

Občania SR alebo príbuzní sa môžu v prípade núdze obrátiť na číslo diplomatickej služby Veľvyslanectva SR v Madride +34 609 002 803, ktorého krajinou pôsobnosti je aj Maroko.

(tasr)   

Minúta  |  

Ukrajinky s lekárskym vzdelaním budú musieť od 1. októbra nastúpiť do armády

Ukrajinky s lekárskym či farmaceutickým vzdelaním budú musieť od 1. októbra nastúpiť na vojenskú službu. Na rozdiel od ukrajinských mužov vo veku 18 až 60 rokov ale nebudú mať zakázané vycestovať z Ukrajiny, dokým nedostanú povolávací rozkaz, píše web stanice Sky News.

Oznámil to v piatok ráno Fedir Venislavskyj, poslanec ukrajinského parlamentu a člen tamojšieho premenného výboru pre národnú bezpečnosť, obranu a tajné služby. V rozhovore pre ukrajinské médiá dodal, že obmedzenie vycestovať do zahraničia sa bude vzťahovať výlučne "na ženy, ktoré už boli zmobilizované".

Ani na ženy, ktoré už teraz slúžia v armáde, sa podľa jeho slov nevzťahuje zákaz vycestovania, aký naopak pre ukrajinských mužov platí od 22. februára 2022, a síce dňa, keď Rusko napadlo Ukrajinu.

Venislavskyj dodal, že v súčasnosti nie je v pláne žiadne rozšírenie povinnej mobilizácie na ukrajinské ženy s iným než uvedeným lekárskym či farmaceutickým vzdelaním.

(tasr)

Minúta  |  

Vyšetrovanému oligarchovi Kolomojskému zmrazili 80 miliónov dolárov

Ukrajinské protikorupčné úrady zmrazili vyše tri miliardy hrivien (viac než 80 miliónov dolárov) patriacich oligarchovi Ihorovi Kolomojskému, ktorý je vo väzbe v rámci vyšetrovania podozrení zo sprenevery. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na správy ukrajinských médií.

Majetok bol jednému z najbohatších Ukrajincov zmrazený na 48 hodín. Okrem uvedenej výšky vkladov sa opatrenie vzťahuje aj na takmer tisíc nehnuteľností a vyše 1 600 vozidiel a plavidiel.

Ukrajinský Národný protikorupčný úrad (NABU) v utorok obvinil oligarchu Kolomojského zo sprenevery 9,2 miliardy ukrajinských hrivien (takmer 250 miliónov dolárov) z banky PrivatBank, ktorú sám spoluzakladal.

Obvinenie prišlo iba niekoľko dní po tom, ako bol oligarcha minulý týždeň vzatý do väzby pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou. V prípade je podozrivých ešte ďalších päť osôb.

Kolomojského právnici zatiaľ správu o zmrazení majetku nekomentovali, rovnako ako sa nevyjadrujú k celej kauze okolo sprenevery. Samotný oligarcha v minulosti akúkoľvek vinu popieral.         

Správu o zmrazení majetku bývalého vlastníka najväčšej ukrajinskej banky, ktorú v roku 2016 zoštátnili, zverejnil aj NABU, ale Kolomojského v nej priamo nemenoval.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno navrhol, aby sa korupcia v čase vojny považovala za vlastizradu. V ostatnom období zbavil funkcie viacerých úradníkov obvinených z úplatkárstva. Boj proti korupcii má kľúčový význam pre snahy Ukrajiny o vstup do EÚ aj pre obraz krajiny v zahraničí.

Kolomojskyj, ktorý získal obrovské majetky po rozpade Sovietskeho zväzu, v minulosti patril k podporovateľom Zelenského a krátko zastával aj úrad gubernátora Dnepropetrovskej oblasti.

(tasr)

Minúta  |  

Klimatickí aktivisti ohlásili neobmedzenú vlnu protestov v Berlíne

Klimatickí aktivisti z iniciatívy Letzte Generation (Posledná generácia) ohlásili v piatok novú neobmedzenú vlnu protestných akcií, ktorá sa začne v stredu v Berlíne. Zároveň vystupňovali svoje požiadavky a žiadajú ukončenie využívania fosílnych palív v Nemecku do roku 2030, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.

"Ukážeme Berlínu, že sme tu. Neopustíme ho, až kým skutočne nenastane zmena," vyhlásila hovorkyňa iniciatívy Carla Hinrichsová na tlačovej konferencie pred úradom spolkového kancelára v Berlíne.

Iniciatíva Posledná generácia organizuje protesty od roku 2022 a je známa tým, že jej členovia sa prilepia k asfaltu a blokujú dopravu, na čo niektorí vodiči reagujú nahnevane, či dokonca aktivistov fyzicky napadnú.

Protestujúci aktivisti pravidelne končia v rukách polície a v niektorých prípadoch sú aj obvinení. Svoje protesty však považujú za adekvátny spôsob ako upozorniť na klimatickú zmenu.

Skupina chce 15. septembra podporiť klimatický štrajk iniciatívy Piatky za budúcnosť a od 18. septembra ohlásila časovo neobmedzené blokády ulíc v Berlíne.

Medzi pôvodné požiadavky Poslednej generácie patrilo obmedzenie maximálnej rýchlosti na diaľniciach na 100 kilometrov za hodinu alebo vytvorenie orgánu zloženého z vybraných občanov, ktorý by diskutoval o tom, ako by sa Nemecko mohlo do roku 2030 stať klimaticky neutrálnym. Hindrichsová k nim v piatok pridala upustenie od využívania fosílnych palív do roku 2030.

Nemecká vláda vytýčila ako termín dosiahnutia klimaticky neutrálnej ekonomiky rok 2045. Do tohto termínu chce napríklad prestať používať fosílne palivá, no súčasná koaličná vláda kabinet v tomto smere nerobí žiadne výrazné kroky, konštatuje DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Rumunsko pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľov pri ukrajinskej hranici

Rumunská vláda pripravuje opatrenia na ochranu obyvateľstva žijúceho v blízkosti hraníc so susednou Ukrajinou. Reaguje tak na intenzívne ruské útoky ukrajinské prístavy v oblasti dunajskej delty v bezprostrednej blízkosti hraníc Rumunska, členskej krajiny NATO, informuje agentúra DPA.

Na rumunskom území v pohraničnej oblasti sa len pred niekoľkými dňami našli trosky, ktoré by mohli byť zvyškami ruského dronu. Rumunské úrady zatiaľ zisťujú, či tomu tak skutočne je.

Rumunský Národný výbor pre výnimočné situácie (CNSU) v piatok rozhodol, že v delte Dunaja budú zavedené opatrenia na ochranu pred hrozbami zo vzduchu, a tiež príslušné výstražné mechanizmy. Ich zavádzanie bude koordinovať rumunský vicepremiér Marian Neacšu.

Rusko v posledných dňoch opakovane útočilo na ukrajinské dunajské prístavy Reni, Izmajil a Kilija. Tie sa nachádzajú necelých 500 metrov od územia Rumunska a sú na dohľad obyvateľov rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

V noci na pondelok sa v neobývanej zalesnenej oblasti pri rumunskej dedine Plauru, ležiacej neďaleko prístavu Izmajil, našli zvyšky potenciálne pochádzajúce z ruského špionážneho dronu, ktorý neniesol žiadnu nálož. Ich pôvod však objasní až ďalšie vyšetrovanie.

Podľa Severoatlantickej aliancie nič nenasvedčuje tomu, že by Rusko úmyselne zaútočilo na Rumunsko. O tom, že na územie Rumunska dopadli zvyšky ruského dronu ako prvá informovala Ukrajina, no vláda v Bukurešti toto tvrdenie najskôr odmietala.

Dostala sa preto pod paľbu kritiky rumunských médií, ktoré jej vyčítali aj to, že obyvateľstvo v oblasti Dunajskej delty nie je nijako chránené pred prípadnými ruskými útokmi a ich následkami a že tam nefungujú ani žiadne varovné systémy. V riedko obývanej oblasti sa nachádza 32 dedín, v ktorých celkovo žije okolo 27.000 obyvateľov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.