Profesionálna astronómia na Slovensku má 80 rokov: Astrológia nie je veda
Bohužiaľ, stáva sa aj teraz, že pri nejakej konfrontácii sme označení ako astrologický ústav, čo na jednej strane vyvoláva u nás úsmev, na druhej strane je zarážajúce, že aj po takej dlhej dobe si tieto dve oblasti ľudia pletú,“ povedal na dnešnej tlačovej besede pri príležitosti okrúhleho výročia Astronomického ústavu SAV jeho riaditeľ Peter Gömöry.
Základný rozdiel medzi astronómiou a astrológiou je ten, že „kým astronómia, resp. astrofyzika, je vedecká disciplína, tak astrológia nespĺňa žiadne parametre, ktoré by sa dali pripísať skutočnej vednej disciplíne,“ doplnil Gömöry.
Astronomický ústav SAV sa venuje výskumu medziplanetárnej hmoty, kam patria aj asteroidy a rôzne iné telesá. „Drvivá väčšina potenciálne nebezpečných objektov sa monitoruje. Vieme ich dráhy, takže vieme, že nejaká tragédia sa dá vylúčiť,“ reagoval Gömöry na možnosť stretu Zeme s veľkým asteroidom. Pousmial sa aj pri zmienke o známom americkom filme Armagedon, ktorý rozpráva takýto príbeh. „Je to veľmi dobrá vec na oddych. Nemá to s realitou nič spoločné, už ani zobrazenie tých telies. Je to fikcia, umelecká predstava. Aj pre mňa je to voľnočasová aktivita, pri ktorej nemusím premýšľať,“ povedal Gömöry.
V tomto roku si podľa riaditeľa pripomíname 80 rokov Ústavu vďaka tomu, že práve 19. septembra 1943 sa začali na Skalnatom plese prvé profesionálne pozorovania Slnka v práve dokončenej budove observatória. Prvé pozorovania uskutočnil Antonín Bečvář. On stojí tiež za atlasom hviezdnej oblohy, ktorý vznikal práve na Skalnatom plese. V 50. rokoch bolo podľa Gömöryho observatórium významné pri objavovaní nových komét.
Následne s vybudovaním observatória na Lomnickom štíte, čo je najvyššie položené pracovisko u nás, sa začalo s výskumom slnečnej korony. „Naše observatórium bolo jedno z prvých, ktoré začali robiť aj spektroskopické pozorovania,“ uviedol Gömöry.
Ďalším významným míľnikom sú podľa neho dobudovanie infraštruktúry a hlavne získanie veľkého ďalekohľadu v posledných rokoch na Skalnatom plese, alebo aj zariadenia pre Lomnický štít. „Tie umožňujú tzv. spektropolarimetrické pozorovania, takže zo žiarenia dokážeme získať informácie navyše, čo nám umožňuje získavať dáta, ktoré po spracovaní a analýze môžu niečo povedať o magnetických poliach v slnečnej korone,“ doplnil Gömöry. Procesy v slnečnej korone sú dôležité aj pre bežných ľudí, keďže môžu mať vplyv na fungovanie rôznej techniky.