Za štandardných okolností by sa mali tieto deti presunúť do domovov, ktoré prevádzkuje americký Úrad pre zdravie a ľudské služby. Pre pandémiu sa však priestory na ubytovanie museli značne osekať a mladých migrantov teda nemajú kde ubytovať. Hoci Bidenova vláda odmieta situáciu nazvať migračnou krízou, dianie je nápadne podobné práve migračnej kríze z roku 2014.
Donald Trump počas svojho úradovania šiel cestou tvrdého postoja proti nelegálnej migrácii. Biden, naopak, mnohé rozhodnutia svojho predchodcu zrušil a zastupuje otvorený prístup k neregulovanému prisťahovalectvu. Rád by napríklad miliónom nelegálnym migrantom udelil americké občianstvo.
Otvorenie hraníc však so sebou prináša tvrdú realitu – ako napríklad nárast príchodu migrantov, ktorí cítia lepšiu šancu dostať sa do krajiny pod vládou Bidena. Takáto nová masa ľudí je však veľkým bremenom pre doterajšie pohraničné zariadenia. Novozvolený prezident si tak dal za úlohu kompletne zmeniť americký migračný systém, čo zrejme potrvá roky.
Kritika z oboch strán
Bidenova vláda preto pristúpila k logickému kroku – podobne ako za Trumpa, väčšinu migrantov posiela späť, citujúc pandemické pravidlá. Výnimku dostávajú mladiství prisťahovalci bez dozoru, ktorí sú umiestňovaní do spomínaných centier.
V tých sa však míňa miesto, a preto vláda otvorila nové zadržiavacie zariadenia alebo obnovila tie, ktoré neboli používané. Za to si vyslúžila kritiku z radov liberálov či progresívcov, ktorí práve tieto centrá, prirovnávané ku klietkam alebo väzeniam, kritizovali za Trumpa.
Situácia však hrá do rúk aj republikánom, ktorí môžu poukazovať na zlyhania prezidenta a demokratov. Je pravdepodobné, že otázka migrácie bude stredobodom ich kampane v blížiacich sa voľbách do Kongresu v roku 2022.
