Ruská ropa je napriek sankciám drahšia ako tá zo Západu. S ruským plynom chce kšeftovať aj Nemecko

Ruská ropa z Ďalekého východu sa už – nezvyčajne – predáva drahšie ako severomorská ropa Brent, ktorej cena pre svet, najmä Západ, slúži ako referenčná. Rusku sa teda podarilo v tomto ohľade vymazať účinok západných sankcií, ktoré pôvodne viedli k výraznému prepadu ceny ruskej ropy oproti Brentu.

Nemecká vláda pritom súčasne čelí zostrujúcej sa kritike, že svojím zamýšľaným obchodovaním s ruským plynom tiež „ruší“ účinok svojho deklarovaného protiruského postoja.

Čo sa týka ropy, Rusko teraz dokonca nielen vymazalo efekt sankcií, ale svoju ropu predáva nad cenou Brentu, hoci zhruba len o 50 centov za barel.

Za zdražovanie ruskej ropy z Ďalekého východu môže najmä akcia, ktorú Rusko koordinuje so Saudskou Arábiou a tá spočíva vo výraznom obmedzení vývozu ropy z oboch krajín na svetové trhy. A tiež naplnenie ruskej hrozby, že úplne prestane vyvážať vlastnú motorovú naftu. To sa stalo koncom minulého týždňa.

Svet sa teraz preto obáva najväčšieho nedostatku ropy za posledných minimálne šestnásť rokov a tiež s tým súvisiaceho, podobne kritického nedostatku motorovej nafty.

Ruská ropa z Ďalekého východu – známa pod skratkou ESPO – je vďaka svojmu chemickému zloženiu obzvlášť vhodná práve na výrobu motorovej nafty. Táto ropa je v súčasnosti drahšia ako Brent, vôbec prvýkrát od uvedenia sankcií na ruskú ropu na prelome vlaňajška a tohto roku.

V rámci sankcií Západ uviedol strop aj na námorne vyvážanú ruskú ropu, ale ani to nevedie k jej plošnému zlacneniu pod cenu Brentu. Slovenská republika patrí spoločne s Českom a Maďarskom a niekoľkými ďalšími krajinami Západu k tým štátom, ktoré majú zo sankcií výnimku, a ruskú ropu teda dovážať stále môžu.

Ani Nemecko sa ruských palív – respektíve obchodovania s nimi – zatiaľ nechce vzdať. Veď nemecká vláda kancelára Olafa Scholza teraz čelí zostrenej kritike pre svoje zamýšľané obchodovanie s ruským skvapalneným plynom. Aj keď v obchodoch s ním figuruje len ako sprostredkovateľ a ako „poslíček“ svojho druhu.

Spoločnosť SEFE (Securing Energy for Europe), ktorú vlastní Scholzov kabinet, začiatkom októbra plánuje previezť ruský skvapalnený plyn zo sibírskeho polostrova Jamal. Aj keď cieľovou destináciou dodávky nie je ktorákoľvek európska krajina, ale India, napriek tomu napríklad nemeckí opoziční politici vládu v Berlíne ťažko kritizujú. Podľa nich by sa nemala zapájať do akéhokoľvek obchodovania s ruským plynom, ak má svet brať vážne jej deklarovaný proukrajinský a protiruský postoj.

Scholzov kabinet však odpovedá, že danú úlohu sprostredkovateľa v obchodovaní s ruským plynom „zdedil“ a že je ekonomicky najzmysluplnejšie v danej situácii konať v súlade aj so „zdedenými“ kontraktmi. Scholzova vláda totiž spomenutú spoločnosť SEFE „zdedila“ v rámci znárodnenia spoločnosti Gazprom Germania. Gazprom Germania patrila pod krídla ruského plynárenského kolosu Gazprom, a teda fakticky pod samotný Kremeľ.

Po minuloročnom vpáde Ruska na Ukrajinu Scholzova vláda nakoniec pristúpila k znárodneniu majetku Gazprom Germania, teda vrátane spoločnosti SEFE a jej kontraktov. Medzi tieto kontrakty patria aj tie, ktoré sa týkajú práve dodávok ruského plynu do Indie. Scholzova vláda teraz tvrdí, že za neplnenie týchto zmlúv by jej hrozili sankcie, preto sa ku kontroverznej preprave ruského plynu uchyľuje. Také zdôvodnenie však kritikom nestačí a žiadajú okamžité ukončenie akéhokoľvek obchodovania s ruským plynom v podaní berlínskeho kabinetu.

Zrátané, podčiarknuté, účinok sankcií síce narúša hlavne postoj veľkých nezápadných ekonomík typu Číny, Indie, Turecka či Brazílie, lenže aj postoj Nemecka je rozpačitý, keď jeho vláda dáva prednosť peniazom pred tým, aby z princípu odmietla obchodovať s ruským plynom.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.