Medzinárodný obchod spomaľuje. Slovensko patrí medzi ohrozené štáty

Podľa Artusa sú v takomto prostredí ohrozené najmä štáty s merkantilistickou rastovou stratégiou. Sú to štáty, ktorých hospodársky rast závisí na zvyšovaní exportu. V situácii spomaľujúceho medzinárodného obchodu sa tieto štátu musia preorientovať na podporu domáceho dopytu.

Takáto zmena však bude ťažká pre dve skupiny štátov. V prvej z nich sú ekonomiky s merkantilistickou stratégiou a starnúcou populáciou. Do tejto skupiny zaradil Artus štáty strednej a východnej Európy a na prvom mieste menuje práve Slovensko. Okrem postkomunistických štátov však zmieňuje aj Nemecko.

V druhej skupine sú krajiny s vysokým podielom verejného dlhu voči HDP. Artus, samozrejme, menuje Grécko, ale aj Belgicko a Portugalsko. Tieto štáty nebudú mať kvôli vysokej zadlženosti možnosť používať fiškálne stimuly.

Slovensko v tomto kontexte zmienené nie je. Verejný dlh Slovenska voči HDP nie je na európske pomery nijako vysoký a pohybuje sa približne na úrovni Nemecka. Jeho rýchly rast v ostatnom období a menšia výkonnosť slovenskej ekonomiky však možnosti fiškálnej stimulácie do budúcna značne obmedzujú.

Napokon analýza uvádza zoznam štátov s najvyšším podielom exportu na HDP, ktoré sú preto spomalením globálneho obchodu najviac ohrozené. Slovensko medzi nimi obsadilo tretiu priečku za Singapurom a Írskom s podielom exportu na HDP (v nominálnom vyjadrení) na úrovni 94 percent.

Zdá sa, že ekonomický model, ktorý sa na Slovensku presadil v posledných dekádach, sa do súčasných podmienok nehodí. Nie je však zrejmé, ako na to reaguje naša hospodárska politika.