27. septembra 2023 | 10:57

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:57

Krajská samospráva pripravuje rekonštrukciu dvoch detvianskych mostov

DETVA – Rekonštrukciu dvoch mostov v Detve pripravuje Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Ako mesto informuje na svojej webovej stráne, obidva mosty patria krajskej samospráve a je potrebné ich pre nevyhovujúci stav opraviť. Ide o most ponad rieku Slatina medzi SAD a železničnou zastávkou, a tiež o most ponad Detviansky potok pri bývalej píle v starej časti mesta.

O zlom stave mosta ponad Slatinu svedčí opatrenie v podobe zúženia dopravy do stredu mosta, aby sa odľahčili jeho okraje. „Na most cez rieku Slatina pri železničnej stanici Detva bola v roku 2022 spracovaná diagnostika. Most je zaradený do stavebno-technického stavu VI – veľmi zlý,“ informovala hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková.

Mohlo by Vás zaujímať Prieskum: Voľby by vyhrali progresívci. Fico by skončil v opozícii

Náklady na rekonštrukciu mosta boli odhadnuté na 612-tisíc eur vrátane DPH, spracovanie projektovej dokumentácie a inžinierskej činnosti vychádza na viac ako 44-tisíc eur s DPH. Podľa hovorkyne je v rámci rekonštrukcie potrebná výmena celej nosnej konštrukcie, krídiel a prechodovej oblasti, a tiež opôr mosta. „Most zatiaľ v registri investícií zaradený nie je, o vyčlenení finančných prostriedkov musia rozhodnúť poslanci BBSK,“ doplnila hovorkyňa.

Problematický je aj most ponad Detviansky potok v starej časti mesta. „Ten už je zaradený v registri investícií ako projekt pre FIDIC – to znamená, že kraj bude súťažiť projektanta aj zhotoviteľa v jednom,“ objasnila Štepáneková.

Mohlo by Vás zaujímať Počas Noci v knižnici v R. Sobote bude beseda so známou spisovateľkou aj jaskyniarom

Odhadovaná cena za naprojektovanie a zrekonštruovanie je 326-tisíc eur. Potrebné budú oprava ríms, sanácia poškodenej výstuže, úprava chodníkov pre peších a osadenie bezpečnostných prvkov. „Verejné obstarávanie na projekt a zhotoviteľa by malo byť ukončené do konca tohto roka, z postupu prác následne vyplynú aj prípadné dopravné obmedzenia,“ dodala hovorkyňa.

(sita)

27. septembra 2023 | 10:39

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:39

Handlovská škola konečne dostane novú strechu

HANDLOVÁ – Objekt Základnej školy (ZŠ) na Morovnianskej ceste v Handlovej bude mať zrekonštruovanú strechu. S opravou začal dodávateľ počas leta, dokončiť by ju mal v závislosti od klimatických podmienok ešte v októbri.

Investícia radnicu vyjde na približne 160 000 eur, väčšiu časť zdrojov získala od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Informovala o tom hovorkyňa mesta Jana Paulínyová. Opravou prechádza strešný izolačný plášť na jednotlivých pavilónoch ZŠ.

Mohlo by Vás zaujímať VIDEO: Sympatický farmár varí najlepší slivkový lekvár už desiatky rokov. Prezradil nám, ako na to

„Pôvodný strešný plášť a neskôr opravovaný plášť v roku 2016 vykazoval poruchy a priesaky v styku s kotviacim a vetracím systémom a v styku s atikou," pripomenula Paulínyová. Pri výdatných zrážkach a snehových pokrývkach podľa nej dochádzalo k zatekaniu interiérov školy, zatekalo do učební s elektrotechnikou a stav sa stal havarijným.

Mohlo by Vás zaujímať Prieskum: Voľby by vyhrali progresívci. Fico by skončil v opozícii

„Po miestnej obhliadke a technickom posúdení radnica rozhodla o celoplošnej oprave hydroizolácie a zateplení strešných plášťov predmetných pavilónov," doplnila. Stavebné a montážne práce zamerané na odstránenie nevyhovujúceho stavu objednalo mesto od spoločnosti IZONES, ktorá je sociálnym podnikom. Samospráva jej v zmysle zmluvy o dielo zaplatí 160 144,50 eura. Na opravu havarijného stavu mesto získalo od rezortu školstva 120 000 eur, zvyšných 40 000 eur hradí z vlastného rozpočtu.

(tasr)

27. septembra 2023 | 10:38

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:38

Predsedníčka Európskeho parlamentu žiada väčšiu súdržnosť členských krajín EÚ pri riešení migrácie

Krajiny Európskej únie by mali preukázať väčšiu súdržnosť v reakcii na migračnú krízu a viesť dialóg s krajinami pôvodu migrantov. Uviedla to predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová počas utorňajšieho stretnutia s novinármi z tlačových agentúr združených v projekte Európska redakcia (ENR), ktorej súčasťou je aj TASR.

Metsolová pripomenula, že 3. októbra uplynie desať rokov od tragédie na ostrove Lampedusa, keď sa utopilo vyše 700 migrantov a Stredozemné more dostalo prezývku "najväčší cintorín na svete".

Šéfka europarlamentu vyjadrila nádej, že členské krajiny EÚ sa ešte v tomto roku dohodnú na všetkých aspektoch nového paktu pre azyl a migráciu.

"Vždy som kritizovala spôsob, akým interne pristupujeme k migrácii, odlišne od toho, ako sa pozeráme na vonkajšie aspekty migrácie. Sú do toho zapojení rôzni eurokomisári, s úplne odlišnou politikou. Dokonca aj v národných vládach sú niekedy zapojení rôzni ministri z rôznych strán. Nie sme súdržní. Preto by som chcela požiadať o konzistentnosť v spôsobe, akým jednáme so susednými krajinami," povedala Metsolová pred novinármi.

Zdôraznila, že Malta, jej rodná krajina, už dlho žiada, aby sa s vedením krajín v južnom susedstve Európy uskutočnili riadne diskusie o migrácii, najmú s krajinami pôvodu migrantov, aby bolo čo najmenej prípadov, že nasadajú na loď do Európy.

Európa aj tento rok čelí prílevu nelegálnych migrantov, pričom veľké množstvo z nich prichádza na často preťažených člnoch a loďkách zo severnej Afriky. Najmä počet príchodov do Talianska sa zvýšil, tento rok je zatiaľ zaregistrovaných vyše 133-tisíc migrantov v porovnaní s takmer 70-tisíc za rovnaké obdobie v roku 2022.

Metsolová podporila myšlienku "globálneho" riešenia migrácie a vyslovila sa za to, aby sa žiadosti o azyl mohli spracovávať mimo územia EÚ. Nie je podľa nej férové ak malé ostrovy a niektoré členské krajiny s pobrežnou strážou nestíhajúcou čeliť veľkému počtu migrantov majú pocit, že musia vlastnými silami riešiť túto situáciu. Aj preto musia členské krajiny riešiť migráciu v celku, neoddeľovať jej externú dimenziu od tej internej.

Šéfka europarlamentu v tejto súvislosti vníma aj snahy niektorých krajín z posledných dní opätovne zavádzať dočasné kontroly na vnútorných hraniciach EÚ.

"Inštinkt uzatvárať hranice je spôsobený tým, že ochrana vonkajších hraníc nefunguje dobre. Inými slovami, ak sa nám podarí zabezpečiť riadne kontroly a riadne procesy na vonkajšej hranici Únie, nebolo by potrebné zavádzať kontroly na vnútorných hraniciach," odkázala. A dodala, že netreba zabúdať na to, aké veľké ekonomické dopady majú dočasné kontroly na vnútorných hraniciach keď dochádza k napríklad k prerušeniu či meškaniu v dodávateľských reťazcoch.

Témou migrácie sa budú vo štvrtok v Bruseli zaoberať ministri vnútra EÚ - po tom, ako EP minulý týždeň dočasne prerušil rokovania o reforme azylovej politiky z dôvodu, že členské štáty ešte nesformulovali svoj postoj ku krízovým nariadeniam v oblasti migrácie.

(tasr)

27. septembra 2023 | 10:17

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:17

Kabinet definitívne schválil dodávku silovej elektriny za zastropovanú cenu pre domácnosti

Vládny kabinet definitívne potvrdil dodávku elektriny so zastropovanou cenou silovej elektriny pre domácnosti v budúcom roku. Ministri schválili všeobecný hospodársky záujem o energetike. Na základe dávnejšie podpísaného memoranda a implementačnej zmluvy so Slovenskými elektrárňami a schváleného všeobecno-hospodárskeho záujmu, Slovenské elektrárne vyrobia a dodajú agentovi v budúcom roku zhruba šesť terawatthodín elektriny za cenu 61,2 eura za megawatthodinu.

Bez vyhlásenia všeobecno-hospodárskeho záujmu a zastropovania cien silovej elektriny by sa podľa odhadov ministerstva hospodárstva mohla cena silovej elektriny pre domácnosti vyšplhať až na 167 eur za megawatthodinu.

Slovenské elektrárne v budúcom roku vyrobia elektrinu vo svojich atómových elektrárňach a tú následne za spomínanú zastropovanú cenu dodajú agentovi, ktorým bude aj v budúcom roku štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Agent má okrem rozdelenia elektriny medzi jednotlivých dodávateľov elektriny, ktorí dodávajú elektrinu domácnostiam, zabezpečiť aj zachovanie súčasnej úrovne niektorých nákladov dodávateľov elektriny, ktoré vstupujú do maximálnej ceny za dodávku elektriny pre domácnosti.

Agent dodá všetkým oprávneným dodávateľom objem elektriny za cenu 61,2 eura za megawatthodinu zvýšenú o koeficient definovaný vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa ustanovuje cenová regulácia dodávky elektriny, vo výške 10 percent. Výsledná cena za dodávku elektriny agentom pre oprávnených dodávateľov teda bude 67,33 eura za megawatthodinu.

(sita)

27. septembra 2023 | 10:05

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:05

Výstavba parkovacích domov v Dúbravke a Petržalke začne budúci rok

BRATISLAVA – Parkovacie domy na Saratovskej a Wolkrovej ulici v Bratislave plánujú začať stavať v roku 2024. Ich dokončenie sa odhaduje o rok neskôr. Vyplýva to zo zverejneného zámeru, ktorý do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) predložilo hlavné mesto.

Oba návrhy počítajú s nahradením existujúceho parkoviska objektom parkovacieho domu a tým zvýšením kapacity počtu parkovacích miest pre okolitú bytovú zástavbu. Parkovací dom Saratovská sa plánuje ako dvojpodlažný so spodným podlažím sčasti zapusteným do terénu a má poskytnúť celkovo 196 parkovacích miest. Celkové náklady sú v predloženom zámere odhadované približne na 4,75 milióna eur.

Mohlo by Vás zaujímať Pátranie po 16-ročnej školáčke bolo odvolané. Dievča našli v poriadku

Parkovací dom Wolkrova poskytne 147 parkovacích miest a jeho celková cena sa odhaduje na 3,5 milióna eur. „V súčasnosti je v lokalite nedostatočný počet parkovacích miest a vozidlá sú často zaparkované aj na neoznačených miestach. Realizáciou zámeru dôjde k uprataniu dopravy v širšom území," uviedlo hlavné mesto v zámere.

Mohlo by Vás zaujímať Senec sa posúva „zelenším smerom". Základná škola má 64 nových parkovacích miest pre bicykle

V septembri sa hlavné mesto vyjadrilo, že plánuje parkovací dom aj na Topoľčianskej ulici v Petržalke. „Cieľom P+R parkovacieho domu je znížiť objem individuálnej automobilovej dopravy smerujúcej do centra mesta a rezidenčných zón a zachytávať vodičov podľa možnosti na okraji územia Bratislavy," spresnilo mesto.

(tasr)

27. septembra 2023 | 10:01

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:01

Ofenzíva v Karabachu si vyžiadala životy 192 vojakov, informuje Azerbajdžan

Azerbajdžan v stredu oznámil, že počas jeho minulotýždňovej pozemnej ofenzívy v Arménmi obývanom regióne Náhorný Karabach zahynulo 192 azerbajdžanských vojakov a stovky ďalších utrpeli zranenia, oznámilo ministerstvo zdravotníctva v Baku. TASR informuje podľa správ agentúr AFP a AP.

Blesková ofenzíva proti arménskym separatistom, označená Azerbajdžanom za „protiteroristickú operáciu", mala podľa Baku za cieľ „nastolenie ústavného poriadku" v Náhornom Karabachu. Azerbajdžan tak de facto získal kontrolu nad týmto sporným územím.

Podľa údajov rezortu zdravotníctva v Baku utrpelo počas týchto bojov zranenia viac než 500 azerbajdžanských vojakov.

Zdroje arménskych separatistov hovoria o 200 obetiach na životoch a najmenej 400 zranených.

Pozemná ofenzíva, po ktorej Azerbajdžan región obsadil, trvala jeden deň; separatisti následne zložili zbrane a súhlasili s prímerím. Štatút Karabachu však zostáva naďalej nejasný napriek tomu, že Azerbajdžan i arménski separatisti absolvovali dve kolá rokovaní, píše AP.

Oblasť Náhorného Karabachu je predmetom dlhodobých sporov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Medzinárodné spoločenstvo považuje oblasť za súčasť Azerbajdžanu; väčšinu obyvateľstva však tvorili miestni etnickí Arméni, ktorí ju aj doposiaľ fakticky kontrolovali.

V dôsledku azerbajdžanskej ofenzívy ušla z Karabachu už takmer štvrtina tamojšej populácie, informovala v stredu arménska vláda v Jerevane. Karabašskí utečenci masovo odchádzajú do susedného Arménska. Podľa Jerevanu už z Karabachu odišlo približne 28-tisíc ľudí – teda zhruba 23 percent celkovej populácie.

(tasr)

27. septembra 2023 | 10:00

Minúta | 27. septembra 2023 | 10:00

Podnikateľ vlastnil podozrivé pokladnice: Navštívila ho finančná správa

SABINOV – Colný úrad Prešov zabezpečil počas kontroly u jedného z podnikateľov v okrese Sabinov dve online registračné pokladnice. Ich technická expertíza má zistiť, či neporušujú zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Stalo sa tak na základne niekoľkých kontrolných nákupov u podnikateľa s potravinami, ktoré vykonali príslušníci finančnej správy od 18. augusta do 2. septembra.

Mohlo by Vás zaujímať Sedlo Prielom uzatvoria, turistický chodník čaká oprava

Ako informovala hovorkyňa Colného úradu v Prešove Katarína Bebčáková, z odovzdaných pokladničných dokladov boli niektoré bez povinných údajov, ako sú napríklad kód registračnej pokladnice, daňové identifikačné číslo, unikátny identifikátor dokladu, čitateľný QR kód a iné.

Mohlo by Vás zaujímať Prešovčania preferujú nakupovať na trhoviskách, majú ich však žalostne málo. A tie nové sú v nedohľadne

„Zároveň bolo v systéme e-kasa zistené, že tržby uvedené na týchto pokladničných dokladoch nie sú zaevidované. Tieto skutočnosti u príslušníkov finančnej správy vzbudili podozrenie, že môže ísť o registračné pokladnice, ktoré svojím spôsobom obchádzajú zákon,“ vysvetlila hovorkyňa.

Mohlo by Vás zaujímať Pri stavbe rodinného domu v Novej Polianke našli delostrelecký granát

Na základe týchto podozrení colný úrad podľa Bebčákovej vykonal u podnikateľa kontrolu, kde zabezpečil dve online registračné pokladnice používané na evidenciu tržieb. Pokladnice boli aktívne od roku 2019. Kontrolóri zistili, že prostredníctvom oboch zabezpečených online registračných pokladníc je možné nákup ukončiť tak, že vytlačený doklad nespĺňa zákonné náležitosti a takéto tržby nie sú vôbec zaevidované v systéme e-kasa.

Mohlo by Vás zaujímať Čo mesto ignorovalo, opravil jeho obyvateľ. Lavičky sú vykosené, diery opravené

„Colný úrad v uvedenom prípade začal voči podnikateľovi konanie. Zabezpečené pokladnice budú podrobené technickej expertíze, ktorú vykoná špecializované forenzné pracovisko finančnej správy,“ dodala hovorkyňa Colného úradu v Prešove.

(sita)

27. septembra 2023 | 9:53

Minúta | 27. septembra 2023 | 9:53

Užite si slnečné počasie, cez víkend sa to na Slovensku pokazí

Pekné počasie pokračuje. Na Slovensku bude dnes slnečno, ráno a predpoludním v nižších polohách miestami hmla alebo nízka oblačnosť.

Najvyššia denná teplota bude 23 až 28 °C, na severe ojedinele chladnejšie. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo 16 °C.

Mohlo by Vás zaujímať Muž surovo napadol ženu v Nemšovej. Bude sa liečiť dva mesiace

Fúkať bude slabý, na juhozápade popoludní juhovýchodný vietor do rýchlosti 5 metrov za sekundu (20 km/h). Meteorológovia dnes žiadne zrážky nepredpokladajú.

V sobotu už meteorológovia očakávajú skôr zamračené počasie s prehánkami.

Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).

(tasr)

27. septembra 2023 | 9:41

Minúta | 27. septembra 2023 | 9:41

V byte bývalého premiéra Hegera nahlásili bombu

V byte bývalého premiéra a kandidáta v sobotňajších parlamentných voľbách Eduarda Hegera (Demokrati) nahlásili bombu. Ako sám uviedol na Facebooku, oznámiť mu to prišla polícia dnes ráno. „Ja to prežijem, ale moje deti si toto naozaj nezaslúžia," napísal.

(sita)

27. septembra 2023 | 9:34

Minúta | 27. septembra 2023 | 9:34

Minister školstva Bútora krátko navštívil Ukrajinu

Slovenský minister školstva Daniel Bútora navštívil pred pár dňami Kyjev, kde s ukrajinským rezortným partnerom Oxenom Lysovým podpísal dodatok k dohode o spolupráci medzi oboma ministerstvami. Informoval o tom odbor komunikácie a marketingu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Cieľom cesty bol rozvoj a podpora slovensko-ukrajinskej spolupráce v oblasti vzdelávania a rozvoj kontaktov pre dlhodobejšiu spoluprácu medzi Slovenskom a Ukrajinou.

V Hostomeli pri Kyjeve si Bútora spolu so štátnym tajomníkom Slavomírom Partilom prezreli školu, zničenú ruskými vojskami v prvých dňoch ruskej invázie. V neďalekej Irpini zase hostitelia ukázali slovenskej delegácii škôlku, ktorú sa po ruskom bombardovaní podarilo aj s pomocou medzinárodnej pomoci obnoviť.

„Bolo veľmi povzbudzujúce počuť od ukrajinského ministra školstva Lysového, že pre túto vojnou zmietanú krajinu je vzdelávanie – po obrane a bezpečnosti – hneď prioritou číslo dva... Aj počas ťažkých podmienok vojny vidí Ukrajina obrovský potenciál vo vzdelávaní..." povedal Bútora.

Obaja ministri rokovali o vzdelávaní detí utečencov z Ukrajiny na Slovensku, o možnej spolupráci v oblasti emočného zdravia a sociálnych zručností, ako aj o tom, ako by slovenské organizácie mohli ukrajinskej strane pomôcť s obnovou školskej infraštruktúry.

Ministri hovorili aj o podpore budovania krytov v pivniciach miestnych škôl, ktoré vznikajú na základe medzinárodnej iniciatívy prvej dámy Ukrajiny Oleny Zelenskej. „Tieto kryty budú budované v Černihivskej oblasti, ktorá sa nachádza blízko Kyjeva,” doplnil Bútora.

Na programe návštevy bolo aj stretnutie s Volodymyrom Bugrovom – rektorom najväčšej ukrajinskej vysokej školy, Univerzity Tarasa Ševčenka, ako aj návšteva ukrajinskej pobočky UNICEF.

(tasr)