Preskočiť na obsah
  |  

Festival Divadelný Spiš prinesie 14 inscenácií trinástich divadiel

SPIŠSKÁ NOVÁ VES – Počas jedenástich dní festivalu Divadelný Spiš, ktorý sa začína v Spišskej Novej Vsi vo štvrtok (28. 9.), odohrá 13 divadiel dohromady 14 inscenácií.

Hovorkyňa Spišského divadla Veronika Fitzeková informovala, že najväčšia medzinárodná divadelná prehliadka profesionálnych divadiel na východnom Slovensku si zapíše tento rok svoj 13. ročník.

Divadelné zoskupenia prinesú rôzne žánre od komédie a drámy cez muzikál až po rozprávku a pouličné divadlo. Na Spiš pricestujú aj dvaja zahraniční účastníci – vojvodinské divadlo z Báčskeho Petrovca a Národné divadlo moravskosliezske z Ostravy. „Na Spiš sa nakrátko presťahujú súbory z Bratislavy – Divadlo GUnaGU, Divadlo Aréna a Teatro Wüstenrot, ďalej Divadelné centrum Martin, Divadlo Jonáša Záborského z Prešova a s rozprávkou aj Mestské divadlo Actores z Rožňavy. Domáce prostredie bude okrem hostiteľského Spišského divadla reprezentovať Divadlo Kontra s čiernou komédiou Lebka z Connenmary,“ vymenovala Fitzeková. Upozornila, že návštevníci sa môžu tešiť na mnohé herecké osobnosti ako Božidara Turzonovová, Martin Huba, Zuzana Kocúriková, Zuzana Tlučková, Maroš Kramár či Zuzana Porubjaková. Vyvrcholením festivalu bude monodráma Patricka Süskinda Kontrabas z repertoáru Štúdia L+S.

„Pripravený je aj sprievodný program, talkshow so známymi hercami a diskusia o témach slobody, spravodlivosti a vyrovnávania sa s totalitnou minulosťou po dramatickom príbehu z druhej svetovej vojny Sneh nad Limbou,“ doplnila hovorkyňa. Spišské divadlo v záverečný deň festivalu, 8. októbra, pripravuje novinku, a to premiéru na alternatívnej scéne. Predstavenie Panoptikum odohrajú herci priamo na ulici. Pouličné divadlo podľa riaditeľa divadla Radovana Michalova znamená rozšírenie o novú experimentálnu scénu a nové možnosti.

Nultý ročník festivalu v roku 2008 videlo 880 návštevníkov, vlani sa konal po dvojročnej pandemickej prestávke a predstavenia si prišlo pozrieť takmer 1 800 ľudí. Spišské divadlo je profesionálne jednosúborové divadlo s 15-členným činoherným umeleckým súborom. V aktuálnej 33. divadelnej sezóne pripravuje na troch scénach spolu šesť premiér.

(tasr)

  |  

Hnutie PS predbehlo Smer, Republika padla na päť percent

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) by podľa nového prieskumu volilo 18 percent respondentov. Progresívci tak preskočili stranu Smer, ktorej namerali 17,7 percenta. Treťou najčastejšie volenou stranou je Hlas s 15 percentami. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre televíziu Joj. Zber dát sa uskutočnil od 20. septembra do 26. septembra na vzorke 1 000 respondentov.

Do Národnej rady SR by sa dostala aj koalícia OĽaNO s podporou 9,4 percenta. Koalícia na obsadenie kresiel v parlamente potrebuje minimálne sedem percent. Nasleduje strana Sloboda a Solidarita (SaS) so ziskom 7,3 percenta, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré by volilo 6,1 percenta respondentov, a Slovenská národná strana (SNS), ktorá získala rovných 6 percent.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika s podporou 5,4 percenta opýtaných a hnutie Sme rodina, ktorému by svoj hlas odovzdalo 5,1 percenta respondentov. Pred bránami Národnej rady SR by ostala strana Demokrati so ziskom 4,3 percenta hlasov či strana Aliancia, ktorú by volilo 2,8 percenta ľudí. Z prieskumu ďalej vyplýva, že 66,7 percenta respondentov je rozhodnutých ísť voliť, 18,2 percenta sa ešte nerozhodlo, 8,9 percenta sa odmieta zúčastniť na voľbách a 6,2 percenta respondentov nechcelo odpovedať.

Podľa aktuálnych výsledkov prieskumu verejnej mienky by hnutie PS a strana Smer v parlamente obsadili zhodne po 30 kresiel. Hlas by získal 25 mandátov a koalícia OĽaNO 16. Poslanci strany SaS by v parlamente obsadili 12 kresiel a zhodne po 10 mandátov by získali KDH a SNS. Deväť kresiel by patrilo Republike a osem Sme rodina.

Výsledky taktiež naznačujú, že muži by vo voľbách najviac preferovali stranu Smer, hnutie PS a koalíciu OĽaNO. U žien je to zas Hlas, PS a Smer. Progresívcov by volili najmä respondenti vo veku od 18 - 33 rokov, a tiež voliči vo veku od 34 - 49 rokov. U mladých do 33 rokov je druhou preferovanou voľbou OĽaNO, u ľudí v strednom veku zasa Smer. Z prieskumu taktiež vyplýva, že stranu SaS by ako tretiu voľbu viac preferovali voliči od 34 - 49 rokov, ako aj mladí do 33 rokov. Voliči vo veku 50 - 65 rokov by vo voľbách siahli po Smere či Hlase, a 66 a viacroční by volili v prvom rade Hlas, až potom Smer.

Respondenti s najvyšším ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity plánujú voliť Smer, a tiež Hlas. Voliči so stredoškolským vzdelaním s maturitou by siahli v prvom rade po Progresívnom Slovensku a potom po Hlase. Vysokoškoláci by najčastejšie volili hnutie PS či SaS.

Hnutie PS by jednoznačne vyhralo voľby v Bratislavskom kraji so ziskom 36 percent, nasledovala by SaS s desiatimi percentami. Trnavský kraj by ovládol Smer - 21 percent a Hlas so 14 percentami. Nitrianski voliči by si vo voľbách vybrali najčastejšie Hlas - 27 percent a PS - 17 percent. V Trenčianskom kraji by zhodne po 25 percent získali progresívci aj sociálni demokrati zo Smeru. V Banskobystrickom kraji najviac dôverujú Smeru - 23 percent a PS - 19 percent. Voliči Žilinského kraja by vo voľbách siahli po Hlase, celkovo 21 percent, a po Smere, konkrétne 19 percent. Prešovský kraj by jednoznačne ovládla koalícia OĽaNO so ziskom 25 percent, za ňou by sa umiestnila strana Smer so 16 percentami. V Košickom kraji by respondenti najčastejšie volili Smer - 20 percent a koalíciu OĽaNO - 14 percent.

Z pohľadu národnosti by Slováci najčastejšie siahli po hnutí PS a stranách Smer a Hlas, u maďarskej národnosti to je najčastejšie strana Aliancia nasledovaná Hlasom a Smerom.

(sita)

  |  

Prieskum: OĽaNO, SNS a Sme rodina pred bránami parlamentu

Voľby do Národnej rady SR by v septembri vyhral Smer-SD so ziskom 19,8 percenta hlasov. Nasledujú hnutie Progresívne Slovensko (PS) s 19,3 percenta a Hlas-SD s 11,9 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median pre RTVS.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie Republika s ôsmimi percentami. Postúpili by aj KDH (7,7 percenta) a SaS (7,4 percenta).

Pred bránami parlamentu by ostala koalícia OĽaNO a priatelia/Za ľudí/Kresťanská únia so ziskom 6,2 percenta. Na postup do parlamentu však potrebuje trojkoalícia najmenej sedem percent.

Do parlamentu by sa nedostali ani SNS (4,8 percenta), Sme rodina (4,1 percenta), Demokrati (3,8 percenta), Aliancia (2,5 percenta) a Modrí, Most-Híd (2,1 percenta).

Ostatné kandidujúce strany by podľa prieskumu volilo 2,4 percenta ľudí.

Smer by získal v parlamente 40 mandátov, PS 39. Hlas by mal 24 poslancov. Republika a KDH by obsadili zhodne po 16 kresiel. SaS by mala 15 poslancov.

Prieskum bol vykonaný na reprezentatívnej vzorke 1 004 respondentov od 25. do 26. septembra.

(tasr)

  |  

V Chorvátskom Grobe otvorili druhú telocvičňu

BRATISLAVA – V Chorvátskom Grobe otvorili počas roku 2023 druhú telocvičňu. Spolu so všetkými nákladmi stála obec celkovo 1,86 milióna eur. Fond na podporu športu (FnPŠ) sa na tom podieľal sumou vo výške takmer 500-tisíc eur. Informoval o tom manažér komunikácie a podujatí obce Peter Matula.

Výstavba telocvične pri Základnej škole s materskou školou Javorová alej bola súčasťou väčšieho projektu rozšírenia kapacít tejto školy. „Naše školy, ktoré navštevuje približne tisíc detí, ešte donedávna nemali vhodné priestory na cvičenie. Dnes je situácia aj vďaka spolupráci s Fondom na podporu športu oveľa priaznivejšia," povedala po utorkovom slávnostnom otvorení starostka obce Vladimíra Vydrová.

Predseda správnej rady FnPŠ Ladislav Križan doplnil, že do obcí okolo Bratislavy každoročne pribúdajú noví obyvatelia. „Vytvára to neriešiteľný tlak na infraštruktúru vrátane tej školskej a športovej. Typický príklad je obec Chorvátsky Grob, v ktorej donedávna nebolo ani jedno kryté športovisko. Niekoľko stoviek detí základných škôl muselo cvičiť v triedach alebo na školských dvoroch," podotkol.

Prvá z dvoch nových telocviční bola v Chorvátskom Grobe, konkrétne na Školskej ulici, otvorená v apríli. Okrem športových aktivít má slúžiť aj na rôzne spoločenské a kultúrne akcie. Hľadisko má kapacitu viac ako 140 divákov. Stála vyše dvoch miliónov eur.

(tasr)

  |  

Francúzsky veľvyslanec opustil Niger, ako to avizoval Macron

Francúzsky veľvyslanec v Nigeri Sylvain Itté v stredu ráno odcestoval z tejto západoafrickej krajiny, v ktorej v júli prevzala moc vojenská junta. S odvolaním sa na vlastné zdroje o tom informovali agentúry AFP a Reuters.

Nigerská junta požadovala odchod francúzskeho ambasádora už koncom augusta, čo Paríž vtedy odmietol. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však pred niekoľkými dňami oznámil, že veľvyslanca z Nigeru napokon stiahne, rovnako ako aj tam pôsobiacich francúzskych vojakov, čo tiež požadovala nigerská junta.

„Veľvyslanec spolu so šiestimi kolegami odišli z (nigerskej metropoly) Niamey okolo 04.00 h," povedal pre AFP zdroj z francúzskej ambasády.

Túto informáciu potvrdil aj nemenovaný zdroj z nigerského ministerstva vnútra, podľa ktorého lietadlo s francúzskym veľvyslancom odletelo smerom do susedného Čadu. Veľvyslancov odchod potvrdili dva bezpečnostné zdroje aj pre agentúru Reuters.

Emmanuel Macron nedávno kritizoval nigerských pučistov, že veľvyslanca a zamestnancov francúzskej ambasády držia ako „rukojemníkov". Nigerské úrady dokonca odobrali veľvyslancovi Ittému diplomatickú imunitu a víza.

Západoafrický Niger so svojimi 25 miliónmi obyvateľov bol v poslednom období dôležitým partnerom Francúzska v boji proti terorizmu v oblasti Sahelu. Francúzsko má v Nigeri a susednom Čade rozmiestnených približne 2 500 vojakov.

Pri prevrate z konca júla nigerská prezidentská garda zvrhla demokraticky zvolenú hlavu štátu Mohameda Bazouma. V dôsledku toho sa prudko zhoršili vzťahy Nigeru s Francúzskom aj ďalšími západnými krajinami, ktoré požadujú návrat zvrhnutého prezidenta. Pučisti v Nigeri minulý víkend dokonca uzavreli vzdušný priestor krajiny pre francúzske lietadlá.

(tasr)

  |  

Poľská vláda zvažuje zavedenie kontrol na hraniciach s Nemeckom

Poľsko zvažuje zavedenie kontrol na hraniciach s Nemeckom v reakcii na nárast nelegálnej migrácie. V utorok večer to uviedol hovorca poľskej vlády Piotr Müller, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

„Obávame sa, že každú chvíľu tu bude premávka z Talianska... Preto zvažujeme nejaké kontroly na poľsko-nemeckej hranici z našej strany," povedal Müller v rozhovore pre poľskú televíziu Polsat News s odkazom na rastúci prílev migrantov z Talianska.

Na taliansky ostrov Lampedusa začiatkom septembra dorazilo v priebehu troch dní 8 500 migrantov. Meloniová následne požiadala Európsku úniu, aby zasiahla, keďže tlak migrantov prichádzajúcich do krajiny je podľa nej neúnosný.

Nemecká vláda v utorok uviedla, že Berlín pristúpi k prísnejším kontrolám na hraniciach s Poľskom a Českou republikou v snahe o obmedzenie nezákonnej migrácie, pripomína Reuters.

(tasr)