Igor Matovič vysvetlil, že hoci táto osoba ponúkala obsah telefónu na predaj za cenu jedného milióna eur, on sa k obsahu dostal zadarmo. Svoj zámer lustrovať súkromnú komunikáciu Sulíka odôvodnil, ako inak, verejným záujmom. Ako vysvetlil, Sulíkovo právo na súkromie je totiž menej ako právo verejnosti na informácie. K tomuto právnemu záveru dospel on sám, pričom v minulosti sa podobnou zásadou už riadil, a to konkrétne pri rozhodnutí súdu o zákaze označovania práve Jaroslava Haščáka slovom mafián. Nemal na to totiž žiadne dôkazy a hoci išlo o neodkladné opatrenie nariadené súdom, Matovič si povedal, že ho nemusí rešpektovať. Lebo podľa neho je verejný záujem v hierarchii práva vyššie ako nejaké súdne rozhodnutie.

Právo na súkromie má každý

Právo na súkromie je pritom základné právo garantované nielen Ústavou SR, ale aj mnohými medzinárodnými zmluvami. Každý má právo na jeho rešpektovanie, a zasahovať do neho možno iba v zákonom stanovených prípadoch. Zákon však nepozná žiaden prípad, kedy by politik mohol zverejniť súkromnú komunikáciu iného politika bez jeho vedomia a povolenia. Výnimka z dôvodu verejného záujmu totiž neexistuje. Ústava dokonca vyslovene garantuje každému právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Na Ústavu SR pritom Matovič odkazoval aj pri otázkach na totožnosť osoby, ktorá mu ponúkala obsah telefónu. Podľa neho nemusí zverejniť meno osoby, lebo je to jeho zdroj, a garantuje mu to článok 79 Ústavy. Ten však hovorí, že poslanec môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom. Tento článok sa však nevzťahuje na všetky veci, o ktorých sa dozvedel počas volebného obdobia, v ktorom mal mandát. Ak má poslanec poskytnúť svedectvo o veciach, ktoré nesúvisia s jeho funkciou, má právne postavenie zhodné s každou inou osobou, ktorá je svedkom. Kupčenie s nelegálnymi informáciami rozhodne nepatrí medzi k výkonu funkcie poslanca.

Trestnoprávna rovina

Na druhú stranu, konanie zo strany Igora Matoviča má rozhodne aj trestnoprávnu rovinu. Trestný zákon totiž takéto verejné prezentovanie súkromnej komunikácie vyslovene zakazuje v skutkových podstatách trestných činov poškodzovania cudzích práv alebo porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. V oboch prípadoch ide o porušenie tajomstva alebo dôvernosti neverejného prejavu, pričom tým inej osobe je spôsobená vážna ujma na právach. Vážna ujma na právach sa v tomto prípade dá chápať nielen ako poškodzovanie dobrého mena a povesti Sulíka zo strany Matoviča, ktorý ho obviňuje z rozsiahlej korupcie. Vážna ujma sa dá chápať aj ako poškodenie politickej strany tesne pred voľbami, ktorej následok môže mať neprekrúžkovanie sa do parlamentu. Problém je totiž v autenticite nahrávky. Samotný Matovič ju nevie nijako preukázať a ani nechce zverejniť meno osoby, ktorá mu ju poskytla. Ide teda vyslovene o jeho tvrdenia, ktoré opäť nie sú ničím podložené.

Daná komunikácia má obsahovať rozhovor medzi Sulíkom a Haščákom, kde Haščák navrhuje Sulíkovi konkrétne riešenia ohľadom financovania zdravotných poisťovní. Sulík sa ho pýta, či má konkrétne argumenty, ktoré by vedel v tejto veci predložiť na rokovaní. Haščák odpovedá, že dokumentáciu má, a Sulík mu navrhuje, aby ju poslal rovno Cigánikovej. Zároveň dodáva, že má to byť práve Cigániková, ktorá vytrvalo bojuje za riešenia, ktoré navrhuje Haščák. A že by jej mohol poskytnúť mediálny priestor vo forme PR, s čím mal Haščák súhlasiť.

Precedens je v Gorile

Aj v prípade, ak by každé jedno slovo vo zverejnenej komunikácii bolo pravdou, ťažko by sa dalo hovoriť o korupcii. O lobingu určite áno, ale pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu prijímania úplatku to nestačí. Nedošlo k porušeniu povinností. Ak by aj nejaký vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre niektorý z trestných činov korupcie, hneď by dospel k vážnemu problému. A tým je samotná legalita nahrávky. Trestné stíhanie totiž nemožno stavať na nezákonne získanom dôkaze. To už širokú verejnosť naučila kauza Gorila, kde Ústavný súd konštatoval nezákonnosť nahrávok. Boli totiž vyhotovené tajne a bez riadneho povolenia súdu, a hoci sa na nich objavovali závažné podozrenia, museli byť zničené a trestné konania z nich vyplývajúce prišli o svoj sťažijný dôkaz. Ako dopadlo vyšetrovanie Gorily napokon všetci vieme. A práve (ne)legalita nahrávky v tom hrala rozhodujúcu rolu.

Aj v tomto prípade ide o jednoznačne nezákonný dôkaz. Pokiaľ Sulík obsah svojho telefónu nedal tejto záhadnej osobe, ktorá ho má predávať po Bratislave dobrovoľne a s povolením šíriť ho, nebude môcť byť použitý v trestnom konaní. Samostatnou kapitolou je aj autenticita obsahu a prípadná manipulácia tretími osobami, práve za účelom dosiahnutia finančného prospechu. Autenticitu nevie zaručiť ani samotný Matovič.

Hodnovernosť popreli Sulík aj Haščák

Hodnovernosť komunikácie, tak ako bola zverejnená predsedom OĽaNO, pritom poprel Richard Sulík, ako aj Jaroslav Haščák. Ten odmietol poskytnutie mediálnych služieb Sulíkovi, a podal na Matoviča trestné oznámenie práve z dôvodu úpravy a manipulácie zverejnenej komunikácie. Trestné oznámenie podal aj samotný Matovič pre podozrenie z trestného činu podplácania verejného činiteľa zo strany majiteľa Penty. Na otázku novinárov, prečo až teraz, ak o tom vedel aj v minulosti, odpovedal skutočne pozoruhodne právnickým vysvetlením.

Podľa Matoviča totiž trestné oznámenie možno podať, až keď je hodnoverne preukázaná trestná činnosť. To je, samozrejme, nezmysel, trestné oznámenie možno podať pri akomkoľvek podozrení z trestnej činnosti, a je už na polícii, ako sa s tým vysporiada. Matovič tvrdil, že doteraz mal vraj podozrenie iba v rovine dohadov, aj keď tajomnú osobu disponujúcu obsahom Sulíkovho telefónu považuje za hodnovernú, ale keď mu táto osoba ukázala komunikáciu, vraj si bol už svojimi podozreniami istý.

Matovič považoval trestnú činnosť aktérov komunikácie za dokázanú tým, že Haščák aj Sulík sa odmietli vyjadriť k zverejnenej komunikácii. Obaja ju pritom označili za zmanipulovanú. Svoje trestné oznámenie opäť oprel o verejný záujem a zároveň dodal, že ide o pokračovací trestný čin. Z dôvodu, že Haščák má poskytovať mediálny priestor aj stranám SMER-SD, SNS a HLAS, ale nespomenul, v akom zmysle ide pri týchto stranách o korupciu.

Matovič odmietol spolupracovať s políciou

Igor Matovič z korupčného správania obvinil Sulíka už v minulosti, keď verejne vyhlasoval, že má dôkazy o jeho korupcii. Keď v tejto veci začala polícia trestné konanie, Matovič odmietol akúkoľvek formu spolupráce s políciou a neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by mohli objasniť ním avizovanú trestnú činnosť. Ani v súčasnosti z vyjadrení prezentovaných Matovičom polícia nevidí naplnenie akejkoľvek skutkovej podstaty korupčného trestného činu. 

Samotný bojovník proti korupcii, ako sa predseda OĽaNO prezentuje, pritom nielenže neoznámil spáchanie trestného činu aj keď mal len podozrenie z jeho páchania, ale navyše aj odmietol stotožniť osobu, ktorá predáva nezákonne získane obsahy telefónov za obrovské peniaze iným, aby mohli prípadne korumpovať. Asi ťažko si predstaviť, že niekto kúpi takúto informáciu za milión eur bez toho, aby to potom využil proti jej aktérom. Takéto krytie trestnej činnosti obhajuje verejným záujmom, čo je pomerne zaujímavý návod pre širokú verejnosť, ako ospravedlňovať vlastné nezákonné konanie. Pretože, ako sám povedal, ak si vyhodnotí situáciu na základe vlastných pocitov ako dôležitú pre verejnosť, vtedy zákon neplatí a môže robiť, čo chce.

Odkryla sa však ďalšia zaujímavá vlastnosť protikorupčnej agendy Matoviča. Dokáže korupciu tolerovať, ak mu to vyhovuje. A to aj dlhé roky. A v prípade potreby alebo pomsty zverejnenie informácií proti nepriateľovi, ktoré sú nielen nepodložené, ale aj nezákonne získané, správne načasovať. A pokojne tým zmariť riadne vyšetrovanie prípadnej korupcie, keďže prípadní aktéri trestnej činnosti už o všetkom vedia. Čerešničkou je vyjadrenie Matoviča, že hoci tajomná osoba iným predávala obsah telefónu za milión eur, on si ho mohol pozrieť zadarmo. A nielen to, dokonca stranu prezentovanú na tlačovej konferencii mu táto osoba poskytla rovnako zadarmo.

Na otázku, ako je to možné, prišiel s vysvetlením, že aj danej tajomnej osobe ide o verejný záujem. Uveriteľnejší príbeh ako tento, je snáď aj Matovičov opis komunikácie s Haščákom ohľadom ich stretnutia, keď bol v pozícii ministra financií. Potom ako sa prevalilo, že ho Haščák požiadal o stretnutie, Matovič uviedol, že súhlasiť so stretnutím bude jedine, ak sa Haščák vzdá nemocnice Bory v prospech štátu. Na to mal Haščák prikývnuť, ale nechcel sa stretnúť v priestoroch ministerstva. A pretože Matovič sa nechcel stretnúť inde, k stretnutiu nedošlo a Slovensko nemá Bory. Ak niekto tomuto príbehu verí, treba ho ľutovať. A ak za takýmto konaním Matoviča niekto vidí všeobecné blaho alebo protikorupčnú činnosť, musí byť skutočne naivný.