Na vlastnej koži: Takto vyzerá jeden deň v živote správcu penziónu

Pri príchode do malého rodinného penziónu Pínia v obci Čimhová na Orave nás privítal jeho správca Michal. Ochotne a s úsmevom nám vysvetlil spôsob fungovania podniku, ako aj každodenné povinnosti správcu. Po výbornej káve sme si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Mojou prvou úlohou bolo pozrieť si rozpis hostí. Podľa toho sme vedeli kedy, kam a koľko hostí príde a aké izby treba upratovať.

Po tomto krátkom administratívnom úkone Michal so smiechom odmietol moju žiadosť o prestávku a dal mi do ruky vysávač. Moje kroky smerovali do jedného z apartmánov, ktorý mal neskôr v ten deň hostiť mladý pár. Predtým, než som sa pustil do vysávania, som musel pripraviť a prezliecť obe postele. Popri tom som sa rozprával s Michalom o jeho penzióne. Prevzal ho v roku 2018, o dva roky neskôr prišla kríza spojená s pandémiou. „V tom čase bývali v tomto penzióne iba vojaci či pomocný personál, ktorý pomáhal pri plošnom testovaní. Bývali tu zadarmo," povedal mi Michal. Majitelia ubytovacích zariadení to mali údajne ťažké, turizmus a cestovný ruch sa po pandémii prebúdzali len veľmi pomaly.

Po príprave postelí som sa mohol pustiť do ďalšieho upratovania a následného vysávania. Vysávanie mi išlo ľahko, od vtipného Michala som dokonca zožal aj potlesk. Po vysávaní bolo na rade mopovanie podlahy, ktorému sa nevyhla ani spoločná kuchyňa.

Michal medzitým pokračoval v rozprávaní. „Pandémia poriadne neskončila a už tu bola vojna na Ukrajine. Ľudia sa mohli zapojiť do verejnej kampane, v ktorej ponúkali priestory pre utečencov z Ukrajiny. Chceli sme pomôcť a tiež sme sa do výzvy zapojili," uviedol.