Náš krajan sa prebojoval medzi vedcov špičkovej úrovne. Prezradil, ako vyzerá jeho bežný deň

Dobre, skúsme to zjednodušiť, aby tomu rozumela aj moja babička.

Máme fixný terč, do ktorého strieľame urýchlené častice a meriame to, čo vyletúva spoza terča. Moja úloha sa začína zberom signálov – na to používame softvér, na ktorom pracujem. Musí to byť rýchle a funkčné, aby sme zozbierali čo najviac informácií.

Aký význam pre fyziku ako takú má tento výskum?

Vo všeobecnosti sa v CERN-e robí základný výskum. Snažíme sa rozšíriť všeobecné poznanie, prísť na jednotlivé fyzikálne vzťahy. Náš cieľ je opísať tieto vzťahy matematicky, prísť s nejakou hypotézou, rovnicou… Staviame pevnú pôdu pre ďalší výskum či už v nukleárnej medicíne alebo v magnetoch.

[link url = https://standard.sk/459885/crta-sa-nova-vlada-premierom-by-mal-byt-fico-predsedom-parlamentu-pellegrini-caka-sa-aj-na-dnesne-predsednictvo-kdh]

Väčšina detí inklinuje k nejakému koníčku, ktorý sa v neskoršom veku vyvinie vo vážnejší záujem. Neskôr sa začnú pohrávať s myšlienkou, že by mohli tento záujem preniesť do štúdia a až potom rozmýšľajú, kde sa zamestnajú. U teba to bolo opačne. Už v detstve si vedel, že chceš pracovať v CERN-e. Ako si tak skoro vedel, že toto je pre teba to pravé orechové?

Rád som čítal encyklopédie a súčasne ma bavilo aj programovanie, tak som si hľadal kombináciu programovania a fyziky. CERN ma vždy lákal. Bolo to niečo zaujímavé, niečo, čo by mohlo mať prínos pre svet, pre ľudstvo. Aj ja som chcel do toho mora prispieť svojou kvapkou.

Akou kvapkou si doposiaľ prispel? Čo považuješ za taký svoj väčší úspech?

Robím na optimalizácii a zvyšovaní výkonnosti. Snažil som sa zvyšovať rýchlosť a využiť naše počítače na maximum. V rámci toho sa mi podarilo vyvinúť jeden algoritmus, ktorý slúži na rýchlejšie spracovanie dát. Ten algoritmus dokáže vyhodnotiť, či je zrážka zaujímavá alebo nie. Zrážok máme milióny, treba ich vedieť veľmi rýchlo zaškatuľkovať a môj algoritmus to dokáže urobiť takmer v reálnom čase. Teraz sa snažíme zmerať veľkosť protónu.

Nepoznáme veľkosť protónu?

Snažili sa ju zmerať v minulosti, ale výsledky neboli konzistentné. Ide o väčší problém, ako sa zdá.

[link url = https://standard.sk/460060/video-na-trencianskom-hrade-sa-prepisovala-historia-pozname-aj-jubilejneho-navstevnika]

Aké vynálezy, s ktorými sa stretávajú bežní ľudia, pochádzajú z CERN-u?

Napríklad dotykový displej alebo aj webové stránky pôvodne vznikli v CERN-e. To sú, samozrejme, len vedľajšie produkty. Primárny výskum je orientovaný na experimentálnu fyziku a rozširovanie poznania v oblasti elementárnych častíc jadrovej fyziky.

Koľko Slovákov pracuje v CERN-e?

Pracuje tu viac ako 100 Slovákov. Prichádzajú sem aj Slováci z univerzít, ktorí tu pôsobia len krátkodobo. Presné číslo ale nepoznám.

Ako si sa dostal k jadrovej fyzike?

Prvý kontakt s CERN-om alebo jadrovou fyzikou som mal už na základnej škole. Riešil som fyzikálne a matematické olympiády a mal som šťastie na dobrých učiteľov, ktorí ma viedli k fyzike. Na základnej škole to bol pán učiteľ Čulák. Tento trend pokračoval aj na strednej škole, kde ma viedli pani profesorka Hradská a pán profesor Medveď. Celé sa to zavŕšilo na vysokej škole, kde som mal možnosť riešiť témy už priamo pre CERN. Moja bakalárska aj diplomová práca sa zaoberali vývojom softvéru pre zber dát z experimentov COMPASS a AMBER. Počas doktorského štúdia som absolvoval doktorskú stáž v CERN-e, ktorá trvala 3 roky – tento projekt mi už končí, súčasne som však zamestnaný Matematicko-fyzikálnou fakultou Karlovej univerzity v Prahe.

Stretol si sa so Stephenom Hawkingom?

Tú česť som nemal. Stephen Hawking bol teoretický fyzik, my robíme experimentálnu fyziku.

Aký je základný rozdiel medzi teoretickou a experimentálnou fyzikou?

Teoretická fyzika sa snaží prísť s teóriami, ako funguje vesmír a svet ako taký. Snaží sa vytvárať nejaké modely, zatiaľ čo úlohou experimentálnej fyziky je tieto modely overovať. Používame na to rôzne nástroje, urýchľovače a, samozrejme, robíme experimenty.

[link url = https://standard.sk/460070/prieskum-slovaci-vo-velkej-miere-preferuju-koaliciu-smer-hlas-a-sns-volici-hlasu-ps-vyrazne-odmietaju]

Takže v rámci výskumu používaš urýchľovač častíc?

Áno. Nerobím s najväčším urýchľovačom LHC, ale s menším – SPS. Dodáva nám urýchlené častice pre naše aktivity. Našou úlohou je starať sa o experiment, ktorý už využíva tieto urýchlené častice, urýchľovač ako taký ale nie je naša starosť.

Existujú čierne diery?

Áno, čierne diery reálne existujú. Pozorujeme ich vo vesmíre. Ale ty asi referuješ na teóriu, ktorá tvrdila, že CERN môže vytvoriť miniatúrne čierne diery.

A môže?

Teoreticky áno, ale práve Hawking prišiel na to, že čierne diery vyžarujú tzv. Hawkingovo žiarenie a tým pádom strácajú svoju hmotnosť. V prípade, že by sme vytvorili nejakú miniatúrnu čiernu dieru, okamžite by sa vyparila. V tomto prípade nie je dôvod na obavy. My vlastne robíme to, čo vesmír robí už dlho – zrážame častice a tieto miniatúrne čierne diery, ktoré by pri tom teoreticky mohli vzniknúť, nie sú žiadnym problémom.

Poznáš seriál The Big Bang Theory?

Áno, samozrejme (úsmev).

Si fanúšik?

Videl som ho niekoľkokrát. Je veľmi dobrý a verne odzrkadľuje život fyzikov a ľudí napríklad aj z CERN-u. Ľudia v CERN-e vedú veľmi špecifický život a práve v tomto seriáli to bolo veľmi pekne znázornené.

Čo hovoríš na postavu Sheldona Coopera?

Myslím, že veľmi dobre ilustroval stereotyp fyzika, ktorý je ponorený do svojho výskumu a všetko mu obetuje. Potom často trpia iné stránky rozvoja osobnosti v rodinnej alebo povedzme sociálnej oblasti.

Ako vyzerá tvoj bežný deň? Pripomína deň Sheldona Coopra alebo Leonarda Hofstadtera?

Čiastočne áno (úsmev). Do práce chodievame veľmi neskoro, niektorí až na obed. Ja sa stretávam s kolegami okolo desiatej, jedenástej. Pracujeme veľmi dlho, často do polnoci – dá sa povedať, že náš deň je posunutý. Veľkú časť dňa trávime pri tabuli a počítači a snažíme sa vyriešiť problém, ktorý aktuálne máme. Keď prídeme na niečo zaujímavé, napíšeme o tom článok, ktorý sa publikuje vo vedeckom časopise, potom ideme na konferenciu, kde tento článok prezentujeme pred odbornou verejnosťou. A toto sú také veľké sociálne udalosti vedcov.

[link url = https://standard.sk/448632/peter-kascak-o-ruseni-porodnic-v-nasom-kraji-preco-podporuje-ich-zatvorenie]

Učil si sa nemecky a anglicky. Musel si sa vzhľadom na tvoj výskum v Švajčiarsku naučiť aj francúzsky?

Na základnej, strednej a vysokej škole som mal nemčinu a anglicky som vedel – angličtina je základ. Moji kolegovia pochádzajú z celého sveta, takže fyzikálne problémy riešime v angličtine. Francúzštinu som sa musel učiť úplne od nuly, keď som sem prišiel. Tu sa hovorí iba po francúzsky. To som zistil, až keď som sem nastúpil. Je to lokálny jazyk, ktorý používam pri komunikácii s miestnymi.

Narodil si sa v roku 1995, plynulo hovoríš tromi cudzími jazykmi, robíš jadrovú fyziku a programuješ. Ako si to všetko stihol pred tridsiatkou?

Môj odbor bol primárne zameraný na programovanie. Fyzika bola ako keby doplnok – je to len odbor, v ktorom aplikujeme informatiku. IT, matematika aj fyzika majú k sebe veľmi blízko. Všetky tieto odbory sa snažia riešiť problémy a mňa baví riešiť problémy. Bol to prirodzený súlad všetkých týchto odborov. Práca fyzika ako takého vyžaduje znalosti IT, pretože počas analýz sa pracuje so superpočítačmi. Úlohou experimentálneho fyzika je, aby vedel spracovať dáta pomocou superpočítačov. Každý fyzik musí byť zároveň aj programátor.

Aký je rozdiel medzi klasickým počítačom, ktorý používame doma a superpočítačom, s ktorým pracuješ?

Ten rozdiel je len v množstve. Superpočítač sa skladá z ohromného množstva jednoduchších počítačov, ktoré pracujú dohromady na nejakej úlohe.

[link url = https://standard.sk/465593/primatorka-trencianskych-teplic-utiekla-do-bezpecia-sme-prec-z-toho-pekla]

Čo plánuješ v budúcnosti? Budeš mať možnosť získať novú zmluvu s CERN-om alebo máš iné ašpirácie, napríklad prednášanie na univerzite?

Ešte stále je to otvorená otázka, ale rád by som sa uchádzal o nejakú pozíciu, ktorá bude k dispozícii a bude mi robiť radosť. Každý človek, aj Slováci, sa môžu uchádzať o prácu v CERN-e. CERN ako organizácia vypisuje pracovné pozície pre Slovákov bežne. Okrem fyzikov sem prichádzajú aj inžinieri, strojári alebo iní technici, ktorí tu majú možnosť pracovať dlhodobo. Primárne by som sa chcel naďalej zaoberať experimentálnou fyzikou, riešením problémov v mojej oblasti. No vyučovať neplánujem, na to treba mať talent.

Čo by si chcel odkázať takým žiakom, ktorí chodia po olympiádach, ako si chodil ty a chceli by sa venovať jadrovej fyzike?

Chcel by som povzbudiť mladších študentov, žiakov, ktorých zaujíma matematika, fyzika, programovanie, aby sa toho nebáli. Vyžaduje to určitú dávku odvahy a odhodlania, ale tie pocity, ktoré prídu, keď vyriešia nejaký problém, stoja za to.

Ľuďom, ktorí sa zaujímajú o fyziku a chceli by do nej preniknúť, by som chcel odkázať, že nikdy nie je neskoro. Aj s CERN-om sa dá spolupracovať na rôznych úrovniach. CERN pripravuje rôzne programy – publikuje vedecké, náučné, dokonca aj popularizačné videá. Robí rozhovory, prednášky… Pre ľudí, ktorých baví fyzika, zaoberajú sa ňou aspoň na úrovni záujmu, je určite dobré, aby nestratili záujem a snažili sa rozvíjať ho ďalej. Človeka privedie k zaujímavým myšlienkam aj k rozvoju osobnosti. Fyzika je rozhodne zaujímavý odbor.