Matej Gašparovič

Ironické tvrdenie, že Andrej Danko síce pretlačil svoju stranu do parlamentu, ale bez SNS, je veľmi relatívne. Áno, strana bude mať len jedného vlastného poslanca, čo je pre lídra strany (ktorý navyše môže ísť do vlády) zničujúce. Je však otázne, či prekročenie parlamentného kvóra bola naozaj zásluha voličov SNS, a či v nej nehrali dominantnú rolu práve voliči roztrúsených národniarskych skupín a síl, ktoré Danko systematicky vyzametal na jednu kôpku spoločnej kandidátky.

O mnohom vypovedá masívna voličská podpora poslancov, ktorí sa do Národnej rady dostali na chrbte SNS.

Rudolf Huliak z Národnej koalície získal takmer 60-tisíc preferenčných hlasov, pritom kandidoval z posledného miesta. Šlo teda zjavne o jeho autentických voličov. Ivan Ševčík z Národnej koalície mal takmer 26-tisíc hlasov a ich kolega Peter Ľupták 13-tisíc. Takmer jedno percento všetkých voličov získal aj Roman Michelko za stranu Vlasť.

Líder strany Život Tomáš Taraba získal až 64-tisíc krúžkov, čerpal však z vysokého miesta kandidátky. Ďalší dvaja poslanci tejto strany, Štefan Kuffa a Filip Kuffa, získali niečo málo nad 20-tisíc preferenčných hlasov, čo je veľmi podobný výsledok ako mal starší z Kuffovcov aj v predchádzajúcich voľbách. Podpora Tarabu však prudko narástla systematickou prácou na sociálnych sieťach, kde si vytvoril silný fanklub.