Zverenci trénera Francesca Calzonu majú dôvod na malú oslavu napriek nevýraznému hernému prejavu. Kým v ostatnom čase sa v súvislosti so slovenskou futbalovou reprezentáciou skloňovali skôr kladné prívlastky, na pondelňajšom výkone sa pozitíva hľadajú iba ťažko.
Hra, najmä v prvom polčase, nevyzerala vôbec dobre. Prihrávky neboli presné, úspešnosť osobných súbojov sa blížila k nule a pressing súpera robil v plánoch Slovákov veľkú neplechu. Stred poľa patril húževnatým Luxemburčanom, a hostia sa nedokázali presadiť ani po krídlach.
Motivovaní domáci hrozili väčšinou po chybách hráčov v bielych dresoch. Môžeme byť iba radi, že žiadnu príležitosť nevyužili. Nebezpečenstvo hrozilo najmä v 21. minúte, keď rozhodca po zákroku Vavra najprv odpískal penaltu, ale po prezretí videa tento verdikt odvolal. Ak by domáci po prvom polčase viedli 3:0, asi by sa proti tomu nedalo veľmi namietať.
Rozhodol futbalista zo slovenskej ligy
V druhom polčase už Slováci pôsobili o čosi lepším dojmom, hoci od ideálu mal ich výkon, predovšetkým v ofenzíve, stále poriadne ďaleko. Aj to však napokon stačilo, aby v 77. minúte striedajúci Žilinčan Dávid Ďuriš premiérovým gólom v reprezentácii rozhodol o tesnom, no o to cennejšom víťazstve. Na troch bodoch pre Slovensko už nič nezmenila ani ďalšia príležitosť domácich, ktorú skvele zneškodnil brankár Dúbravka.
Hľadať príčiny slabého výkonu je pre nás v tejto chvíli asi zbytočné, vyhodnotiť si to musí najmä realizačný tím. „Oba tímy boli pod veľkým tlakom a v takom prípade sa niekedy nepreukáže kvalita. Navyše sme prišli o dvoch dôležitých hráčov – Bénesa a Haraslína. To nám takisto nezahralo do karát,“ hovoril po zápase tréner Slovenska Francesco Calzona.
Špekulovať o únave z piatkového duelu s Portugalskom nemožno, veď aj Luxemburčania museli cestovať z Islandu. Kvalita takisto mala byť na našej strane, hoci z maličkej krajiny Beneluxu – dlho považovanej aj za futbalového trpaslíka – vyrástol čierny kôň skupiny a najväčší vyzývateľ Slovenska v boji o postup na šampionát v Nemecku.
Treba pripomenúť aj starú skutočnosť, že našim pozícia favorita dlhodobo nesedí. To sa nedá zmeniť zo dňa na deň, je to dlhodobý proces. A takisto nám citeľne chýba aj zakončovateľ, ktorý by spĺňal náročné medzinárodné parametre.
Tento duel našim jednoducho nesadol. Situáciu trefne zhodnotil tréner Calzona: „Ešte nie sme pripravení na to, aby sme dva zápasy odohrali na takej vysokej úrovni. Fakt, že dokážeme vyhrať aj takýto zápas, znamená, že mužstvo rastie a je silnejšie.“
Stará múdrosť hovorí, že šťastie praje pripraveným. Slovenským futbalistom chýbal kus šťastia pri zápasoch so suverénnym Portugalskom, z ktorých nevyťažili ani bod. Teraz im to šťastena vrátila.
Stačí získať už iba jeden bod
Kvalifikácia trvá niekoľko mesiacov a Slováci v nej dosahovali zatiaľ viac-menej konzistentné výkony, a čo je najpodstatnejšie, získavali body. Zaslúžene im teda patrí postupová druhá priečka. Náskok pred tretím Luxemburskom vďaka včerajšiemu triumfu zveľadili na päť bodov, a dva zápasy pred koncom aktuálneho kvalifikačného cyklu sú veľmi blízko k postupu na tretí kontinentálny šampionát po sebe.
Slovenská reprezentácia môže postup spečatiť 16. novembra na bratislavskom Tehelnom poli v zápase proti Islandu, prípadne o tri dni neskôr na trávniku Bosny a Hercegoviny. Slovákom na splnenie cieľa stačí získať jediný bod. Samozrejme, netreba sa tešiť predčasne, veď posledný krok býva najťažší. V tomto prípade však už nejde ani o celý krok, ale malý krôčik, ktorý posunie Slovensko medzi 24 najlepších tímov na starom kontinente.
Na záver sa mi žiada dodať, že stále ide iba o hru. V rovnakom čase, v akom Slovensko bojovalo v Luxembursku, hralo aj Švédsko v Belgicku. Zápas po prvom polčase za stavu 1:1 predčasne ukončili, v širšom centre Bruselu totiž po teroristickom útoku zomreli dvaja fanúšikovia reprezentácie severskej krajiny.