Dag Daniš

Sulíkova SaS má totiž dva problémy, ktoré jej komplikujú výmenu lídra. Nemá zálohy vo verejnej podpore. Akýkoľvek, aj mierny pokles voličov ju môže potopiť. A nemá dvojku v strane. SaS nemá lídrov. Má len lídra – a potom zástup zručných aj menej zručných robotníkov.

Ak Sulík v marci naozaj skončí ako predseda a následne sa vytratí do europarlamentu, bude to znamenať, že stranu odovzdáva progresívcom. Jednak preto, že SaS bez Sulíka je vlastne progresívny spolok. Stačí sa pozrieť na prvú štvorku poslancov za Sulíkom: Kolíková, Gröhling, Marcinková, Cigániková. Všetci by mohli byť tvárami Progresívneho Slovenska (ako Poliačik).

A potom preto, že SaS bez Sulíka môže strácať zvyšky skalných voličov. Pozostalosť po SaS by v takom prípade úspešne vysávali Šimečkovi progresívci. Možno aj so stranou (v rámci fúzie), možno bez nej…

Ak bola SaS vnímaná ako pravicová liberálna strana zameraná na podporu ekonomiky, tak len vďaka Sulíkovi a jeho politike. Sulík vyzeral ako posledný mohykán, ktorý ešte bojuje proti nákladnej byrokracii (národnej aj európskej), reguláciám, zásahom štátu do trhu, súkromného vlastníctva, slobody. Alebo proti ohýbaniu finančných a menových pravidiel, nadmernému zdaňovaniu, rastu výdavkov. Slovom, stará škola.