Magistrát chce meniť prerozdelenie výnosov z predaja parkovacích lístkov

Ani analýza nákladov a výnosov na parkovaciu politiku nevyznieva pre hlavné mesto veľmi úspešne. Z predstaveného materiálu totiž vyplýva, že výnosy z predaja parkovacích lístkov a parkovacích kariet predstavovali za celú dobu prevádzky systému, teda od 1. decembra 2021 do 31. augusta 2023, sumu vo výške 1,75 milióna eur pre mestské časti a 4,47 milióna eur pre magistrát. Naopak, náklady za celé toto obdobie predstavujú pre magistrát sumu takmer 9 a pol milióna eur. Magistrát je tak za obdobie trvajúce rok a trištvrte v mínuse takmer 5 miliónov eur.

Drvivú väčšinu nákladov na zavádzanie regulácie zón parkovania pritom znáša hlavné mesto. Suma 9 a pol milióna eur tak predstavuje prípravu zón, dopravné prieskumy a analýzy, opravy povrchov vyznačovaných parkovacích miest a ciest, projekty organizácie dopravy či vodorovné a zvislé dopravné značenie. Náklady tiež zahŕňajú výrobu a osadenie PAAS informačných tabúľ, náklady na participáciu a komunikáciu vrátane parkovacích novín a ďalších tlačovín či zriadenie dočasných klientskych miest priamo v zónach. Zahŕňajú aj náklady na prevádzku a kontrolu regulovaných zón parkovania (s výnimkou prevádzkovania klientskych miest PAAS na miestnych úradoch mestských častí).

Mesto cez svoju spoločnosť Mestský parkovací systém zabezpečuje aj kompletné služby zákazníkom vo forme callcentra, zákazníckej podpory cez emaily a tiež služby a informácie na klientskych miestach. K týmto nákladom patria aj náklady hlavného mesta na IT služby či iné transakčné poplatky.

V nákladoch ale nie sú započítané výdavky na mzdy interných zamestnancov magistrátu. Ako z organizačnej štruktúry mestského úradu vyplýva, interne sa parkovaciemu systému venuje 25 zamestnancov, z toho štyria na riadiacej pozícii. Náklady na prevádzku parkovacieho systému sú preto určite vyššie ako spomínaných 9 a pol milióna eur.

Zmena vzorca na výpočet prerozdelenia výnosov z parkovania má aj napriek takto nelichotivým hospodárskym výsledkom byť len kozmetická. Týkať sa má len predaja parkovacích lístkov a percentuálny pomer sa zmení z pôvodných 85:15 na 90:10 v prospech hlavného mesta. Táto zmena sa má týkať všetkých mestských častí s výnimkou mestskej časti Staré mesto, kde percentuálny pomer 70:30 v prospech hlavného mesta ostane nezmenený.

Magistrát odôvodňuje túto zmenu tým, že prakticky kompletné náklady na zavádzanie a prevádzku zón pokrýva hlavné mesto. Kompletný systém manažmentu jednorazových parkovacích lístkov a dennej kontroly v teréne je na pleciach magistrátu. Hoci celkovú správu ciest a parkovísk a ich údržbu, či starostlivosť o dopravné značenie vo všetkých lokalitách riešia následne jednotlivé mestské časti, tie sa budú musieť uspokojiť len s desatinou z výnosov z krátkodobého parkovania či s polovicou z výnosov z predaja rezidentských kariet. Práve tieto výnosy majú podľa magistrátu kompenzovať mestským častiam aj straty z nevyhradzovania parkovacích miest.

Je treba dodať, že zmena vzorca má byť súčasťou veľkej zmeny Štatútu hlavného mesta SR Bratislava, v ktorom sú podrobne opísané pravidlá prerozdeľovania kompetencii a úloh, ale aj financií medzi Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a ostatné mestské časti. Hlavné mesto k zmene Štatútu ohľadne prerozdelenia financií pristupuje potom, čo sa v máji zmenil školský zákon a s tým spojené financovanie materských škôl.

Bratislavský Štandard sa preto v tejto súvislosti obrátil aj na starostov mestských častí, v ktorých sa PAAS zóny už nachádzajú. Pýtali sme sa, ako vnímajú dôvody a zmeny prerozdelenia výnosov. „Navrhovaná zmena štatútu je kompromisným výsledkom niekoľkomesačných rokovaní medzi starostami mestských častí a primátorom mesta. Hlavnou zmenou je zvýšenie sumy, ktorou bude hlavné mesto prispievať mestským častiam na prevádzku materských škôl, o sumu zhruba 2 milióny eur ročne, plus jednorazová kompenzácia za uplynulé roky. Zmena prerozdelenia výnosov za hodinové parkovanie je len drobnou súčasťou celkovej zmeny, ktorá konkrétne mestskej časti Ružinov na budúci rok prinesie navyše takmer trištvrte milióna eur,“ povedal nám starosta Ružinova Martin Chren.

Zároveň dodal, že zmena prerozdeľovania výnosov z parkovania ich ako mestskú časť neteší, keďže zavádzanie rezidentských zón znamená pre mestské časti významný výpadok v rozpočte. „Strácame príjmy, ktoré sme mali z prenájmu vyhradených parkovacích miest. Ide však len o kozmetickú úpravu, rádovo pár desiatok tisíc eur ročne, a chápeme, že mesto je v tejto fáze na prevádzke PAAS stratové, pričom z uvedenej sumy platí najmä kontrolórov parkovania, bez ktorých by rezidentské zóny nefungovali. Cieľom zavádzania rezidentského parkovania nie je zvýšiť príjmy a brať ľuďom peniaze, ale zabezpečiť ľahšie a dostupnejšie parkovanie pre rezidentov. A to sa minimálne v Ružinove v zónach, kde rezidentské parkovanie už bolo zavedené, darí,“ doplnil Chren.

Podobný názor má aj starosta Rače Michal Drotován, ktorý k navrhovaným zmenám poznamenal, že návrh prerozdelenia bol kompromisom medzi mestskými časťami a magistrátom. Na otázku, o koľko peňazí tak mestská časť Rača touto zmenou príde, konštatoval, že ide približne o 4-tisíc eur.

Negatívny postoj k zmene prerozdelenia financií má zasa petržalský starosta Ján Hrčka. „Je pravdou, že navrhované zmeny, ktoré po dlhej diskusii v oblasti prerozdelenia financií medzi hlavné mesto a mestské časti nastanú, čiastočne kompenzujú to, na čo som dlhé roky poukazoval, nie však v ich plnej výške. Zmeny pomeru prerozdelenia výnosov z parkovania majú byť súčasťou tejto dohody, s čím rovnako nesúhlasím. Kým sa totiž dnes 5 percent rozdielu v prospech hlavného mesta javí v sume niekoľkých tisíc eur ročne, v budúcnosti to budú pre Petržalku desaťtisíce,“ vysvetlil Hrčka.

Ozrejmil tiež, že Petržalka prišla po regulácii časti svojho územia do systému PAAS aj o nemalé prostriedky z vyhradeného parkovania. Na Dvoroch 4 ročne získavala z vyhradzovania parkovacích miest cez 81-tisíc. V rámci Dvorov 5 a 6, ktorých platnosť sa skončí na konci roku, to bolo viac ako 67-tisíc eur.

Bratislavský Štandard sa s otázkami obrátil aj na novomestského starostu Matúša Čupku. Ten sa k nim ale do uzávierky článku nevyjadril.