BRATISLAVA – Tak a je to. Hlavné mesto po dlhých týždňoch špekulácií, kuloárnych rečí a rôznych dohadov priznalo, že do budúcna nevylučuje zvyšovanie daní. Podmieňuje to však súhlasom starostov mestských častí.
Mesto Bratislava sa totiž borí s vážnymi výpadkami vo svojom rozpočte. Dôvodom sú podľa magistrátu rozhodnutia predošlej vlády v kombinácii s infláciou. Darmo mnohí magistrátu vyčítajú nehospodárnosť a vynakladanie veľkých finančných prostriedkov na mnohé zbytočnosti, vinník je podľa magistrátu jasný – bývalá vláda a inflácia.
Podobnou rétorikou sa pritom primátor vyviňoval už viackrát. Za odklad spustenia regulácie parkovania mohli pandémia a dodávateľ služieb, za chýbajúce parkomaty mohla celosvetová čipová kríza, no a za meškajúcu električku do Petržalky vojna na Ukrajine či ceny ocele na trhoch. Doteraz mu to vždy prešlo. Aktuálne treba obhájiť zvyšovanie daní.
Matúš Vallo už pritom daň z nehnuteľností jedenkrát zvyšoval. Bolo to hneď na začiatku jeho primátorskej kariéry a rovno o sto percent. Už vtedy viacerí tento krok kritizovali, no nakoniec so zmenou súhlasili. Dúfali totiž, že zvýšené prostriedky pre mesto a mestské časti povedú k zlepšeniu kvality jednotlivých služieb. Mýlili sa.
Medzitým sa zvýšila cena cestovného v MHD, tiež vzrástlo vstupné do športových a kultúrnych inštitúcií, zmenila sa výška vodného a stočného, zdvihli sa ceny úhrad v zariadeniach pre seniorov, daň z ubytovania či záberu verejného priestranstva. Netreba rovnako zabúdať ani na novovzniknuté poplatky, ako platbu za parkovanie, rezidentské karty, parkovacie lístky či pokuty z objektívnej zodpovednosti za nesprávne parkovanie. Všetko príjmy pre magistrát v miliónoch eur. Výsledok? Vážne výpadky v rozpočte spôsobené bývalou vládou a infláciou.
Nikoho ale netrápi, že výsledok hospodárenia, len na úseku už spomínaného parkovania, je po dvoch rokoch takmer 5-miliónová sekera. Matúš Vallo vidí vinníkov zlého stavu svojho rozpočtu totiž všade inde, len nie v sebe a vo svojich najbližších spolupracovníkoch.
Úplne absurdne vyznieva informácia, že magistrát sa snaží aj šetriť. Jedným z úsporných opatrení bola podľa hovorcu redukcia takmer 90 pracovných miest na bratislavskom magistráte. Aktuálne tam vraj pracuje 886 zamestnancov. Už niečo iné tvrdí najnovšia organizačná štruktúra, ktorú práve zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo. Z nej jasne vyplýva, že po posledných zmenách k 1. októbru predstavuje počet pracovných pozícií magistrátu číslo 959,5 (polčíslo znamená polovičný pracovný úväzok). Oproti tým, ktoré boli ohlasované k 1. septembru, sa tak počet pracovných pozícií, naopak, ešte zvýšil o takmer 40. Úprava zo septembra totiž hovorila o počte 920 pracovných pozícií.
Aktuálne sa hovorí o zvýšení dane z nehnuteľnosti na úrovni 30 percent. Teda, ak s tým budú súhlasiť starostovia. Čo sa však bude diať, ak starostovia súhlasiť nebudú, magistrát nespresnil. Ibaže by primátor vedel, že starostovia súhlasiť budú musieť, lebo by mesto nevedelo vytvoriť vyrovnaný rozpočet. No a touto podmienkou si len pripravuje spoluvinníkov tejto transakcie na ľuďoch. Zakryť sa starostami, aby na primátora ako na jediného vinníka neukazovali po zvyšné tri roky ľudia prstom, je pre toto vedenie mesta také – typické.