Túto slávnosť bude celebrovať miestny farár Roman Titze. Organizátormi podujatia sú Cyrilometodiada, o. z., nadácia PRO PATRIA a rodina Gustáva Beláčka.

Černovčania sa pred 116 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysvätení nového černovského kostola. „Pätnásť z nich vtedy zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba vtedajších žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska," informovala nás Daniela Suchá z občianskeho združenia Cyrilometodiada.

Na vybudovanie chrámu podľa jej slov prispel veľkou mierou vtedajší ružomberský farár a černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80-tisíc korún potrebných na stavbu vykryl 60-tisíc korún zo zbierok a svojho súkromného majetku.

Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok posvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval. Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár – dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907.

Černová sa vzoprela

Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom „porobiť poriadky“. Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok.

„Vtedy veliteľ 15-člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: „Strieľať!“ Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku," dodáva Suchá.

Medzi odsúdenými boli najmä muži či dospelé ženy. Najmladšou odsúdenou bolo mladé dievča, ktoré malo iba 16 rokov.

Tragédia v Černovej spred vyše sto rokov odhalila pravdu o propagovanej „príkladnej slobode v Uhorsku“ a upozornila vtedajšiu verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napríklad nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Martinius Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol Panny Márie Ružencovej posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.