Novovymenovaný metropolita a arcibiskup - nominant Jonáš Jozef Maxim sa narodil 21. novembra 1974 v Levoči. Základné teologické vzdelanie získal na Gréckokatolíckej teologickej fakulte v Prešove. Po kňazskej vysviacke, ktorú prijal z rúk Mons. Jána Hirku 11. júla 1998 v Prešove, pokračoval v trojročnom licenciátnom štúdiu teológie na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Po jeho ukončení začal v roku 2001 pôsobiť ako špirituál v Kňazskom seminári blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove.
Jeho ďalšie kroky viedli na jeseň v roku 2004 do Univskej lavry na Ukrajinu, kam vstúpil ako prvý gréckokatolík zo Slovenska. Veľké mníšske postrihnutie (pendant večných sľubov) tu prijal 22. mája 2008. V roku 2017 obhájil doktorát na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme. Otec Jonáš pôsobil od roku 2011 ako predstavený studitského kláštora sv. Michala vo Ľvove a 18. júna bol zvolený za predstaveného monastiiera v Unive na päťročné obdobie. Jeho voľbu potvrdil dekrétom nasledujúci deň vrchný arcibiskup Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi vladyka Sviatoslav Ševčuk.
Pôsobil u studitov
Studiti sú východní mnísi žijúci podľa pravidiel prepodobného Teodora Studitu, významného byzantského hymnografa z prelomu ôsmeho a deviateho storočia. Novodobá história studitov na Ukrajine siaha do začiatku 20. storočia a spája sa s menom významného gréckokatolíckého metropolitu Andreja Šeptického
Na začiatku 2. svetovej vojny už na Ukrajine pôsobilo 196 studitov; v súčasnosti je ich približne osemdesiat. Ich hlavným centrom je lavra (monastier) Zosnutia presvätej Bohorodičky v Unive, ktorý sa nachádza približne 40 kilometrov juhovýchodne od Ľvova, kde žije aj ženská obdoba - studitky. Písomné svedectvo o založení univského monastiera nie je zachované, ale spomína sa na začiatku 14. storočia ako dôležité duchovné centrum Haliče. Monastier prežil aj likvidáciu kontemplatívneho mníšstva v Rakúsko-Uhorsku, ako aj vzostup komunizmu.
Špecifikom bohoslužby studitov je, že pri nej používajú cirkevnoslovanský jazyk. Charizmou studitov je oslava Boha, ktorá sa prejavuje objavom a rozvojom vlastných talentov. „Nemáme jednu líniu, čomu sa venujeme. Kláštor má dať mníchovi priestor rozvíjať tie dary, s ktorými prišiel. Našou charizmou je rozvíjanie darov. Niektorí sú rezbári, poľnohospodári, iní zas učitelia alebo katechéti,“ povedal v jednom rozhovore pre Vatikánsky rozhlas Jonáš Maxim.
Záujemcovia o mníšsky život prichádzajú vo väčšom počte, no nakoniec z nich zostane asi desatina. „Mnohí prichádzajú a mnohí aj odchádzajú. Iba niektorí zostávajú. Pri kláštore máme hostenicu, kde žijú kandidáti. Majú možnosť zúčastňovať sa našich bohoslužieb a sem-tam aj niečo urobiť, keď treba. Môžu tam pobudnúť týždeň či dva. To závisí od nich, aby zvnútra dostatočne spoznali, kto sú to mnísi studiti,“ opísal spôsob prvého kontaktu otec Jonáš, ktorý sa po takmer dvadsiatich rokoch znova vracia na Slovensko, aby prijal službu metropolitu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
