VIDEO: Vytvorme zo svojho života ten najúžasnejší príbeh, hovorí oceňovaná Ala Teicherová

Čo pre vás tieto ocenenia znamenajú?

Ocenenia, ktoré som získala, sú uznaním mojej tvorby a snaženia v oblasti kultúry a výtvarného umenia. Inšpirujú ma a motivujú k ďalšiemu tvorivému rozvoju. Zároveň sú pre mňa výzvou nesklamať a naďalej vytvárať diela, ktoré potešia všetkých tých, ktorí majú radi umenie. Každé z ocenení, ktoré som dostala, bolo pre mňa prekvapením a všetky si veľmi vážim.

Pri svojej umeleckej tvorbe využívate hlavne olejomaľbu, akvarel, kresbu, venujete sa maľbe na sklo, ikonopisectvu a ilustrácii. K čomu máte najbližšie?

Veľmi rada využívam všetky spomínané techniky maľby, pretože každá z nich má svoje osobité čaro a je výnimočná. Najradšej však využívam olejomaľbu a zvlášť maľbu špachtľou. Pri tvorbe výtvarného diela je však dôležité, aký námet a podklad si zvolím a podľa toho potom vyberám aj techniku maľby. Je veľmi zaujímavé kombinovať a experimentovať, aby sme dokázali vdýchnuť do diela niečo nové a výnimočné.

Zdroj: Ľubomír Chochula

V súčasnosti sa venujete aj ikonám, ktoré sú však technologicko-maliarsky posunuté na podklady starých dosiek a kameňa s rôznym štruktúrovaným povrchom. Kedy a čo vás viedlo k vytváraniu obrazov práve na tieto materiály?

Pred niekoľkými rokmi som bola na návšteve u svojich rodičov v rodnej dedinke Domanižskej Lehote a susedia búrali staré humno. Keď rezali staré dosky, videla som krásny, zdravý a čistý rez. Bolo mi ľúto krásneho dreva a tak som si zopár kúskov priniesla do svojho ateliéru. Dosky boli desaťročiami kropené dažďom, snehom, šľahané vetrom, ale aj prehrievané horúcim slnkom, čím sa na ich povrchu vytvorili ryhy, vrásky, ornamenty či hotové obrazy anjelov a sakrálnych výjavov. Stačilo už len dosky upraviť, vypáliť a namaľovať to, čo sa v nich skrývalo.

Zdroj: Ľubomír Chochula

Ako vníma umeleckú tvorbu vaša rodina?

Moja rodina je úžasná a veľmi ma v umeleckej tvorbe podporuje. Mám skvelého manžela Romanka, tri deti – Lenku, Romanka, Samka a dve vnúčatká – Elenku a Emilku. Celé hodiny dokážeme spolu komunikovať o umení, dielach, ktoré tvorím. No dokážu moje diela aj správne kritizovať, čo ma, samozrejme, posúva ďalej. Veľmi ma teší aj to, že obidve vnučky veľmi rady kreslia a maľujú. Staršia Elenka už ako dva a pol ročná vystavovala svoje krásne obrázky, maľované temperovými farbami, na štvorgeneračnej výstave pri príležitosti jubilea môjho otca Jozefa Hudeka v Rajeckých Tepliciach.

Váš podpis je aj na jedinečnom Betleheme s biblickými postavami a zvieratkami v životnej veľkosti, ktorý pozostáva z 19 postáv a 8 zvierat. Čo nám k tomu poviete?

Asi pred štyrmi rokmi som dostala ponuku namaľovať celý príbeh narodenia Ježiška. Bola to pre mňa výzva, aj keď som sa spočiatku obávala, aký bude výsledok celej tvorby. Zvolila som techniku akvarelu, na A3 formát, obrázky potom zoskenovali a vytlačili na aminoplast do životnej veľkosti. Takto som postupne namaľovala celý príbeh, od hľadania nocľahu sv. Jozefa a Panny Márie v hostinci, narodenie Ježiška v Betleheme, pastierov so zvieratkami, troch kráľov, Herodesa, rímskych vojakov a anjelov. Vtedajší vedúci oddelenia kultúry to dal všetko vyrobiť, celý výjav dal nasvietiť a nahrať hovorené sprievodné slovo aj s vianočnými piesňami. Celý tento projekt býva nainštalovaný počas vianočných sviatkov na nádvorí Dubnického kaštieľa.

V apríli budúceho roku oslávite krásne jubileum. Budete pri tejto príležitosti niečo vystavovať?

V budúcom roku by som mala vystavovať svoje diela v Dubnickom kaštieli presne v deň mojich okrúhlych narodenín: 24. 4. 2024 o štvrtej hodine popoludní. Budú vystavené nielen obrazy, ale aj klasické ikony a ikony na starom dreve či štruktúrovanom kameni.

Máte nejaký odkaz pre našich čitateľov?

Priala by som im, ale aj sebe, aby sme si vážili život. Aby sme druhým často hovorili, že ich máme radi a nestrácali vieru, nádej a lásku. Nech sa nik nevzdáva a nech zo svojich životov utvoríme najúžasnejší príbeh, aký len dokážeme. Hlavne nech nepremárnime ani jeden deň.