František Mikloško vo videorozhovore v denníku Postoj vyzval na predčasné voľby. Pripomenul skúsenosti s diktátorským vládnutím Vladimíra Mečiara. Poraziť sa ho dalo jedine tak, že sa viacnásobne šlo do predčasných volieb, hoci nebolo jasné, či ich jeho kritici vyhrajú. Vo viacerých momentoch sa ho už jednoducho nedalo ani tolerovať. Mikloško zdôraznil, že neustála politika menšieho zla vedie k submisívnosti a vnútornej skaze aj tých lepších. Zdá sa, že dnes sme na tom rovnako.
Mikloško v jednom momente kritizuje, že chyba súčasnej slovenskej i európskej generácie politikov je aj v tom, že nemajú víziu. Keď moderátor Michal Magušin dobre spomenul veľkú Matovičovu tému boja proti korupcii alebo Sulíkových ekonomických reforiem, Mikloško odpovedal, že sú to síce dôležité, ale slabé témy, že tieto veci by mali byť samozrejmou súčasťou každej politiky. Spomenul znechutenie Otta von Habsburga z textu európskej ústavy pred 20 rokmi, lebo takisto nemala víziu.
K téme by sa mohlo povedať o čosi viac, lebo dnešný bežný človek z rozhovoru zrejme vydedukuje najskôr to, že Mikloško je akoby uväznený v nejakej svojej kaviarenskej bubline a nechápe dôležitosť reformy ekonomiky alebo potláčania korupcie. Pritom je to naopak.
Príčinou nedopovedania môže byť, že v podstate ide o samozrejmosť a samozrejmé veci sa vždy vysvetľujú najťažšie. Mikloškova generácia vie, že najdôležitejšia zo všetkého nie je miera korupcie, ani ekonomická sloboda, ale kultúra – v zmysle zvykov, tradícií, historického povedomia, motivácií konania a morálky, nech to znie akokoľvek pateticky.
