Poznámka k Mazákovmu sporu s vládou o odvolávaní členov Súdnej rady

Profesor ústavného práva Tomáš Ľalík reaguje na diskusiu o odvolávaní členov Súdnej rady a sťažnosť predsedu Súdnej rady Jána Mazáka na postup novej vlády, ktorá nominantov vlády odvolala.

mazak_MZ3 Ján Mazák. Foto: Matúš Zajac

Vláda vo štvrtok 2. novembra 2023 odvolala svojich troch nominantov v Súdnej rade a nahradila ich inými tromi osobami. Na druhý deň exčlenovia Súdnej rady, ktorí boli odvolaní, avizujú, že rozhodnutie vlády o ich odvolaní napadnú pred ústavným súdom ústavnou sťažnosťou, pretože sú názoru, že im vláda zasiahla do ich ústavného práva na výkon verejnej funkcie. Tému odvolávania členov Súdnej rady sledujem z profesionálneho hľadiska viac ako 10 rokov, a preto by som sa rád s čitateľmi podelil o svoje dojmy z tejto kauzy.

Súdna rada vznikla na základe ústavného zákona č. 90/2001 Z.z.. a má 4 kategórie členov: najväčšiu skupinu volia sudcovia (v súčasnosti 9), troch členov menuje prezident, troch vláda a troch členov volí parlament. Od začiatku svojej existencie právna úprava určovala, že členovia Súdnej rady môžu byť odvolaní pred skončením svojho 5-ročného funkčného obdobia. Do roku 2003 boli dôvody pre odvolanie prítomné v zákone o Súdnej rade a konkrétne išlo o pozbavenie alebo obmedzenie v spôsobilosti na právne úkony, resp. ak člen rady nemohol vykonávať svoju funkciu dlhšie ako rok zo zdravotných dôvodov. Kým ústava umožňovala odvolanie, ale nestanovovala dôvody pre takýto postup, zákon o Súdnej rade predvídal vyššie uvedené objektívne dôvody. Tieto dôvody zákonodarca zákonom č. 426/2003 Z.z. zrušil. Teda ostala ústavná aj zákonná možnosť odvolať člena Súdnej rady, ale dôvody pre takýto postup absentovali.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Poslať email a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkamiochranou súkromia.