Hardošovo číslo

Azda sa nedotknem citlivejších pováh, ale musel som sa rozosmiať.

Niekoľkokrát.

Nielen preto, čo nám Hardoš vyčíta a koho všetkého dokázal „usvedčiť“ z kadejakých väzieb (viac o tom v samostatnom texte), nemenej zábavné je, čo na Štandarde ocenil: „Štandard  (..) má viacero znakov, ktoré sú štandardom v médiách s dôveryhodným obsahom – napríklad zverejňovanie mien autorov textov či transparentný prehľad akcionárov“.

Tak my sa podpisujeme, predstavte si to, dostali sme za to včeličku, veď to je priam úžasné!

Pána Hardoša nepoznám ani nesledujem, ale vďaka nemu som zistil, že žijem v krajne pravicovom svete. Pozor, pozor, nekrúťte hlavou, potlačte rumenec hnevu, žijeme tam takmer všetci. Keďže sme dnes ráno uverejnili text Fedora Gála (na ktorý vyjde polemika, pretože diskusiu máme radi), Hardoš by asi vedel s krajnou pravicou spojiť aj jeho. Veď Fedor píše tam, kde Vladimír Palko či Dag Daniš, ten písal o Tuckerovi Carlsonovi („promujeme jeho videá“ – aj to sa podarilo), a ten mal v programe Roberta F. Kennedyho jr., v podstate nás takáto „analýza“ môže spojiť aj s Kennedyho vraždou.

Niečo mi to pripomenulo, hádam mi to moji kamaráti matematici s Erdősovým číslom 1, 2 a 3 odpustia. Toto Hardošovo číslo je tak trochu pokus o vedeckú konšpiráciu, pravda, musíte byť sociálny vedec novej doby, treba mať grant a myslenie, kde je problém definovať ženu. Nuž, aj ten Fedor má po dnešku problém, musím mu o tom napísať. Aj keď potvrdil profesiu prognostika, pretože ho to v dnešnom texte trápilo – ako čeliť hlúposti.

Asi by som sa mal ozvať aj Hansovi-Georgovi Maassenovi, bývalému šéfovi nemeckej tajnej služby, stretli sme sa na jednej konferencii. Je to rešpektovaný úctyhodný pán, patril do CDU a stal sa obeťou šikany, keďže si myslí to, čo chce progresívny establišment vytesniť. Predstavte si tú drzosť, uverejnili sme jeho rozhovor s popredným českým novinárom Danielom Kaiserom, mimochodom, veľmi dobrý! Tomu, čo sa deje na demonštráciách v nemeckých mestách po 7. októbri, rozumie naozaj dobre.

Čože sa to stalo, že niektorým ľuďom uniká, že tajné služby možno aj politicky zneužívať (ako sa to stalo aj proti Maassenovi) a používajú sa na to aj médiá? Máte pravdu, nikomu tu nič neuniká… A práve tu niekde je problém aj s projektom Konšpirátori a jeho hodnotením Štandardu.

Hardoš aj jeho kolegovia však majú smolu. Národný front a jeho filozofiu, čo je a čo nie je dovolené, neobnovia. Niekto z okraja spektra nemôže určovať, čo je dovolené, a čo už nie. Ani to, ktorý konzervatívec je ešte dobrý, pretože má rád hladkanie po srsti, a ktorý – nehanebník! – si už dovolí kritizovať nelegálnu migráciu, úpadok západnej kultúry, či kultúru smrti, ako o nej písal Ján Pavol II.

Aj tu, pravda, preniká lúč svetla. Hardoš uznal, že „diskusia o migračnej politike je legitímna, ale musí byť založená na faktoch a racionálnych argumentoch..“ Vskutku, velikán ducha.

Smola je, že tieto triky už dávno nefungujú. Sú totiž smiešne.

Kritiku LGBT ideológie nemôžete zameniť za nenávisť voči LGBT ľuďom. Nie je to totiž pravda, a po kauzičke pliaga to už vonia ako plagiátik a napodobenina z bižutérie. Pán kolega, keby ste boli akademik, bude to na zdvihnutý prst..!

V prvom rade je to však nezmysel. Priehľadný, čistý a zrejmý nezmysel. Tak, ako sa kritika komunizmu nebila s tým, že naši politickí väzni nepestovali voči komunistom nenávisť, tak je to aj pri dúhovej ideológii. Nikoho neprekvapí, že herci a novinári sú v prvej línii, veď pri ktorej ideológii to tak nebolo? To len pán Hardoš poodhaľuje, ako vidí svet on, kde sa kritika iného myslenia a nenávisť voči jeho predstaviteľovi mieša v jedno.

Palicu však netreba lámať ani nad ním. Istý Šavol kedysi prenasledoval príslušníkov jednej sekty a potom sa stal ich apoštolom. Bývalí stalinisti a členovia ÚV sa otočili proti komunizmu, niektorí pionieri už vyzliekli dúhové uniformy a hovoria prečo. Stáva sa.

Na záver len krátko.

V samostatnom texte rozoberieme, čo sa to o nás tvrdí a aké sú to nezmysly. Právny problém budú riešiť právnici. A ak považujete politický humor pána Hardoša za nevkusný, predplaťte si Štandard. Ak to stojí za dennodenné čítanie s fixkou v ruke ideologickej úderke a našej konkurencii na mediálnom trhu, azda to nerobíme najhoršie.