Digitálne euro by podľa nich ponúkalo celoeurópske platobné riešenie dostupné v celej eurozóne pod európskym vedením. Tým by sa znížila závislosť Európy od súkromných, mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb, pričom by zároveň pôsobilo ako protiváha voči ich dominantnému postaveniu na trhu. Zároveň by zintenzívnilo konkurenciu a inovatívnosť európskeho platobného prostredia ako platforma, ktorá poskytovateľom platobných služieb uľahčuje ponúkať vlastné celoeurópske riešenia.
Príprava neznamená zavedenie
Začiatok prípravnej fázy však nepredurčuje žiadne rozhodnutie Rady guvernérov o vydaní digitálneho eura. Toto rozhodnutie možno zvážiť až po prijatí príslušných právnych predpisov.
Koncom júna predložila Európska komisia legislatívny návrh, ale aj návrh možného digitálneho eura s cieľom zabezpečiť, aby prípadné budúce digitálne euro poskytlo ľuďom a podnikom ďalšiu možnosť digitálnych platieb kdekoľvek v eurozóne.
Tvorba legislatívy a koncepcie digitálneho eura bude prebiehať súbežne, aby Eurosystém, čiže ECB spolu s národnými centrálnymi bankami krajín eurozóny, mohol digitálne euro v prípade opodstatnenosti tohto rozhodnutia po prijatí legislatívneho rámca pre digitálne euro bezodkladne vydať. „Eurosystém preto úzko spolupracuje a pravidelne komunikuje s tvorcami politík, zákonodarcami, účastníkmi trhu a organizáciami občianskej spoločnosti. Neoceniteľnými sú aj cieľové skupiny, ako fóra na priame zisťovanie názorov a preferencií ľudí," vysvetľuje ECB.
Kto by mohol digitálne euro používať?
Ako sa uvádza v legislatívnom návrhu, ktorý predložila Európska komisia, digitálne euro by bolo k dispozícii ľuďom, podnikom a verejným subjektom s prechodným alebo trvalým bydliskom alebo sídlom v členskom štáte eurozóny. A prístup k nemu by mohli mať aj ľudia, ktorí cestujú do eurozóny z osobných alebo pracovných dôvodov, alebo ktorí mali pobyt alebo sídlo v niektorej krajine eurozóny v minulosti.
Bankári avizujú, že by si digitálne euro zachovalo funkcie podobné hotovosti. Zabezpečovalo by maximálnu úroveň súkromia, keďže Eurosystém by nemal prístup k osobným údajom používateľov, ani by ich neuchovával. „V prípade offline platieb v digitálnych eurách by boli možnosti ochrany súkromia ešte väčšie, pretože tieto platby by boli známe len platiteľovi a príjemcovi," ubezpečuje portál. Vynárajú sa však rôzne polemiky o tom, či je to možné.
Cieľom celého projektu je tiež zabezpečiť, aby sa na nikoho nezabudlo. Digitálne euro má zohľadňovať potreby ľudí so zdravotným postihnutím a osôb bez prístupu k bankovému účtu alebo bez digitálnych či finančných zručností.
Zákon má pamätať aj na to, aby bola zavedená povinná akceptácia zo strany obchodníkov a distribúcia zo strany sprostredkovateľov. „Kto bude chcieť, tak si otvorí digitálnu peňaženku vo svojej banke, alebo v špeciálnej spoločnosti s licenciou, kde si časť svojich eur prevedie práve na túto digitálnu menu,“ dodáva analytik spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Akú pridanú hodnotu by digitálne euro prinieslo obchodníkom?
Ak by sa táto metóda skutočne etablovala v celej eurozóne, mohla by priniesť jednoduchšiu a lacnejšiu alternatívu k súčasnému rozdrobenému platobnému prostrediu. Obchodníci by získali silnejšiu pozíciu pri rokovaní o podmienkach s poskytovateľmi platobných riešení, čo by malo vplyv na znižovanie ich nákladov. Na konci by to tak mohol pozitívne pocítiť zákazník.
Okrem toho by obchodníci mohli profitovať aj z vyššej konverzie. „Platí to najmä pri online nákupoch, pri ktorých je menej pravdepodobné, že zákazníci nákup odmietnu, ak poznajú ponúkaný spôsob platby," konštatujú bankári. Digitálne euro by zároveň obchodníkom umožnilo prijímať platby okamžite bez akýchkoľvek dodatočných nákladov.
Kľúčovú úlohu zohrajú sprostredkovatelia
Sprostredkovatelia podliehajúci dohľadu, napríklad banky, majú byť hlavným kontaktným bodom pre jednotlivcov, obchodníkov a podniky v prípade všetkých otázok súvisiacich s digitálnym eurom a poskytovali by všetky služby koncovým používateľom.
Digitálne euro by tak mohlo slúžiť ako platforma pre sprostredkovateľov na podporu ďalších inovácií a konkurencie na rastúcom trhu elektronických obchodov a digitálnych platieb v celej eurozóne. Znamenalo by to viac obchodných príležitostí. „Podľa návrhu Eurosystému by napríklad obchodníci mimo eurozóny, ktorí by chceli pôsobiť v systéme digitálneho eura, museli mať vedený účet u poskytovateľa platobných služieb z eurozóny," dodal portál.
Digitálne euro má byť takzvaným verejným statkom. Jeho bežné používanie by preto bolo bezplatné. Výnimkou budú služby s pridanou hodnotou, ktoré by zaviedli sprostredkovatelia pod dohľadom pri vývoji vlastných platforiem. Tieto služby by mohli byť za úhradu.
Okrem toho bude venovaná osobitná pozornosť začleneniu zraniteľných skupín, ako sú osoby bez stálej adresy, žiadatelia o azyl alebo osoby požívajúce medzinárodnú ochranu.
Bolo by digitálne euro programovateľné?
Digitálne eurá by nikdy neboli programovateľnými peniazmi. Programovateľné peniaze sú digitálnou formou peňazí používanou na vopred stanovený účel, ako je poukaz s obmedzeniami miesta, času a účastníkov transakcie.
V zmysle legislatívneho návrhu o digitálnom eure, ktorý predložila Európska komisia, by takáto mena nebola programovateľná, mohla by však uľahčiť automatizované platby, ak by používatelia chceli túto funkciu využívať. Používateľ by napríklad mohol zriadiť automatickú mesačnú platbu na okamžitý prevod digitálneho eura rodinným príslušníkom.
Podobne ako v prípade iných platobných systémov, poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro by za tieto služby mohli obchodníkom účtovať poplatky. Výška poplatkov obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb by bola obmedzená v zmysle legislatívneho návrhu Komisie o digitálnom eure.
Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek, aj náklady spojené s vytvorením systému a infraštruktúry digitálneho eura by znášal Eurosystém. Ten by sa okrem toho snažil minimalizovať dodatočné investičné náklady sprostredkovateľov tým, že by v maximálnej možnej miere využíval existujúce infraštruktúry.
Tento jednotný súbor pravidiel, noriem a postupov v súčasnosti vypracúva skupina pre vývoj pravidiel v úzkej spolupráci so zástupcami trhu vrátane používateľov, maloobchodníkov a sprostredkovateľov.
Ako by boli prepojené okamžité platby a digitálne euro?
Spotrebitelia majú dnes len zriedka možnosť používať pri platbách v obchodoch okamžité platby, čo takisto znamená, že obchodníci nedostávajú svoje peniaze okamžite. Digitálnym eurom by sa to zmenilo – všetky platby v digitálnych eurách by boli okamžité.
Po vypracovaní a následnom schválení jednotného súboru pravidiel a noriem by bolo možné ďalej rozvíjať riešenia okamžitých platieb tak, aby sa dostali do všetkých krajín eurozóny. Znížila by sa tým závislosť od súkromných mimoeurópskych spoločností, ktoré v súčasnosti v platobnom sektore dominujú.
Digitálne eurá by boli peniazmi centrálnej banky. To znamená, že by boli kryté centrálnou bankou a navrhnuté tak, aby spĺňali potreby ľudí, ktorí ich používajú. Komisia sa domnieva, že ako také by boli bezrizikové a rešpektovali by ochranu súkromia a údajov. Centrálne banky majú za úlohu zachovávať hodnotu peňazí nezávisle od ich fyzickej či digitálnej podoby.
Čo už o digitálnom eure vieme?
Aj keď sme ešte len na začiatku príprav, niektoré parametre sa už komunikujú. Jedným z nich je stanovenie limitu. Maximálna výška eur v peňaženke bude približne 3-tisíc eur. Dôvodom je, aby sa zamedzilo negatívnemu dosahu na stabilitu financií bankových domov. „Zatiaľ jedno z opatrení, ale nie jediné, je pracovný limit, koľko bude môcť každý občan vlastniť, mať aktuálne vo virtuálnej peňaženke. Tak ako dnes nemáte povinnosť vlastniť bankomatovú kartu, ale nemáte ani povinnosť nosiť so sebou hotovosť, nebude mať nikto povinnosť platiť iba digitálnym eurom,“ skonštatoval Jurčák.
Túto digitálnu menu nebude možné použiť na investovanie či v nejakom vkladovom produkte s cieľom získať úroky. Bude určená výlučne na platby.
Od zavedenia tejto platobnej metódy si Európa sľubuje stabilizáciu eura na svetovom trhu, ale má byť napríklad aj nástrojom pre boj proti praniu špinavých peňazí. „Cieľom ECB je, aby sa hotovosť používala v čo najmenšej možnej miere. Práve hotovosť je totiž najčastejšie používaný prostriedok, pomocou ktorého sa perú špinavé peniaze z trestnej činnosti,“ uzatvára Búlik.
Uvidíme, či tento nástroj menovej politiky nakoniec dobehne do cieľovej roviny. Má svojich stúpencov, ale aj kritikov. Nechýbajú konšpirácie. No bude zaujímavé celý proces sledovať, keďže ECB hovorí o významnom postavení ochrany súkromia používateľov v digitalizovanom svete, z ktorého už zopár rokov na ľudí číhajú rôzne hrozby.
Dokonca prirovnáva úroveň súkromia k transakciám v hotovosti, a to aj napriek tomu, že digitálna mena centrálnej banky (CBDC), ktorou by digitálne euro bolo, je jednou z foriem bezhotovostnej meny. Ide o digitálny záznam o peňažnej hodnote, ktorý je uložený priamo v centrálnej banke a transakcie s CBDC sa vykonávajú elektronicky, obvykle cez bankový systém, podobne ako pri tradičných bezhotovostných platbách.
